Na pápeža Františka mám osobné spomienky, ktoré si veľmi vážim: priateľský a veľkorysý pracovný vzťah na Synode o Amerike v roku 1997, keď sme boli obaja novovymenovaní arcibiskupi; jeho osobné prijatie a srdečnosť na konferencii Humanum v Ríme v roku 2014; a mimoriadny úspech jeho návštevy vo Filadelfii v roku 2015 na 8. svetovom stretnutí rodín. Venoval sa službe Cirkvi a jej ľudu spôsobom, ktorý si podľa neho vyžadovala doba. Ako brat vo viere a Petrov nástupca si zaslúži naše nepretržité modlitby za jeho večný život v prítomnosti Boha, ktorého miloval.

Na pápeža Františka mám osobné spomienky, ktoré si veľmi vážim: priateľský a veľkorysý pracovný vzťah na Synode o Amerike v roku 1997, keď sme boli obaja novovymenovaní arcibiskupi; jeho osobné prijatie a srdečnosť na konferencii Humanum v Ríme v roku 2014; a mimoriadny úspech jeho návštevy vo Filadelfii v roku 2015 na 8. svetovom stretnutí rodín. Venoval sa službe Cirkvi a jej ľudu spôsobom, ktorý si podľa neho vyžadovala doba. Ako brat vo viere a Petrov nástupca si zaslúži naše nepretržité modlitby za jeho večný život v prítomnosti Boha, ktorého miloval.

Zo scény odišiel pozoruhodný muž. Spoločnosť Ježišova vznikla pred takmer päťsto rokmi a čoskoro sa stala najvplyvnejším (a najobávanejším) rehoľným rádom v poreformačnej Európe. František bol prvým jezuitom zvoleným na Petrov stolec - historický medzník, ktorý určil jeho pôsobenie na poste hlavného pastiera Katolíckej cirkvi.

Pravá zbožnosť musí preniknúť celú ľudskú dušu, a preto musí prebúdzať a podnecovať citovosť. Zbožnosť však nie je len cit, ani nie je primárne citom. Zbožnosť pramení z inteligencie seriózne formovanej dôkladným katechetickým štúdiom, z presného poznania našej viery, a teda aj právd, ktorými sa musí riadiť náš duchovný život.

Nad Európou sa vznáša prízrak Jaltskej konferencie, zatiaľ čo medzinárodní pozorovatelia si kladú otázku o možnosti ukončenia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou a o obsahu možného prímeria.

V čase, keď píšem tento článok, sa v Saudskej Arábii stretávajú zástupcovia vlád USA a Ruska. Ich cieľom je zistiť, či je možné dosiahnuť dohodu o ukončení vojny na Ukrajine. Som vďačný, že sa toto úsilie rozvíja.

Keď poskytujem rozhovory na tému možných škôd spôsobených sociálnymi sieťami, často rozprávam príhodu z ranných čias mojej profesorskej kariéry. V tom príbehu kráčam po areáli známej univerzity, na ceste prednášať študentom o strese a akademickom úspechu. Sprevádzal ma profesor, ktorý pôsobil na školskom centre duševného zdravia pre študentov.

Plán na deň – jasný pondelok koncom júna bez vyučovania – zahŕňal dve hodiny písania svojej novej knihy, jednu hodinu prípravy na ďalší diel svojho podcastu, ďalšie dve na jeho nahrávanie, dve hodiny na naplánovaný rozhovor s EL PAÍS a medzi tým 30-minútové stretnutie. Okolo 16:30 Cal Newport – profesor informatiky na Georgetownskej univerzite a autor úspešných kníh o práci v ére rozptýlenia – ukončil svoj dobre využitý pracovný deň. Newport vysvetľuje, že večer vypína počítač a snaží sa tráviť čas so svojou manželkou a tromi deťmi. Cez víkendy pracuje len zriedka.

Kristovo kráľovstvo nad srdcami a celou spoločnosťou obnovuje pôvodné spoločenstvo človeka s Bohom a je odpoveďou na rastúci zmätok vo svete a v Cirkvi. Zhrnutie kardinálovho príhovoru na otvorení Školy sociálnej náuky, ktorú organizuje Van Thuân Observatory a Bussola. Na youtube môžete sledovať videozáznam z úvodnej prednášky.

Dá sa vymaniť zo závislosti? Akú silu má duchovné vedenie v dnešnom svete? A čo je najnebezpečnejšia choroba duše moderného človeka, o ktorej vôbec nevie?
V pokračovaní exkluzívneho rozhovoru s Jean-Claudom Larchetom sa dotýkame štyroch hlbokých a naliehavých otázok:
– o závislostiach a duchovnej terapii podľa svätých Otcov,
– o nevedomej vzbure človeka proti Bohu,
– o najkratšej ceste k Bohu – cez pokánie a modlitbu,
– a o tom, či sa ešte dá znovu kresťansky pretvoriť dnešná kultúra.
Larchet odpovedá s pokojnou vážnosťou, s hĺbkou duchovného otca, ale aj so znalosťou moderného sveta. Tento text je pozvaním znovu sa nadýchnuť duchovnej múdrosti v čase, keď ju svet stráca.

Čo znamená duchovný boj v dobe digitálneho pretlaku? Ako sa modliť, keď sme neustále online? A akú úlohu dnes zohrávajú kláštory v živote veriacich?
V originálnom rozhovore s pravoslávnym teológom a asketickým autorom Jean-Claudom Larchetom nájdete jasné, priame a veľmi konkrétne odpovede.
V prvej časti sa venujeme trom silným témam:
– vnútornému pokoju v dobe informačného hluku,
– zmyslu a rizikám dnešného mníšstva,
– a stratám, ktoré prináša globalizácia pre kresťanskú kultúru.

Milí priatelia,
pred niekoľkými mesiacmi som sa s vami podelil o niekoľko fotografií novej kláštornej ošetrovne. Toto obdobie plné prechladnutia a chrípky nám hneď dalo príležitosť, aby sme ich skvele využili! Viem si predstaviť, že aj mnohým z vás priniesla zima ťažké chvíle. Koniec koncov, každá choroba, aj tá mierna, nám môže pripomenúť našu ľudskú krehkosť. To nás môže spočiatku vystrašiť, ale s trpezlivosťou sa toto vedomie stáva utešujúcou myšlienkou. Naša sila totiž nespočíva v absencii slabosti, ale v našom spoliehaní sa na Boha, ktorý jediný skutočne disponuje tou silou, ktorú si tak často želáme.

Náboženská nevedomosť, v ktorej žijeme, priniesla – okrem iných škodlivých účinkov – aj to, že úplne znetvorila skutočný význam niektorých smerníc Cirkvi. Tieto usmernenia, ak sú nesprávne pochopené, sú úplne neplodné, pokiaľ ide o duchovné ovocie. Naopak, ak by boli správne pochopené, boli by plodné v milostiach a prinášali by ovocie všetkých druhov.

Prinášame text krátkej prednášky, ktorú predniesol profesor Plinio Corrêa de Oliveira pri príležitosti sviatku svätého Jozefa 19. marca 1969.

Všemohúci a milosrdný Bože,

Ďakujeme Ti, že si daroval svojej Cirkvi kardinála Giuseppe Siriho, verného služobníka Evanjelia a horlivého pastiera Tvojho ľudu. Počas svojho dlhoročného pôsobenia ako arcibiskup Janova (1946–1987) sa vyznačoval pevnosťou charakteru a neochotou robiť kompromisy vo veciach viery. Neraz to vyvolávalo nesúhlas sveta, ale jeho neochvejná vernosť Kristovi a Jeho Cirkvi bola svetlom pre veriacich.

S povolením adresáta uvádzame nižšie prepis listu Plinia Corrêu de Oliveiru mladému spolupracovníkovi brazílskej TFP, obsahujúci niekoľko rád o intelektuálnom živote. Dúfame, že tieto rady môžu byť užitočné pre všetkých, ktorí bojujú za obranu pravdy.

Jezuitský kňaz Antonin Eymieu (1861 – 1933) vo svojom významnom diele Sebaovládanie (tal. preklad: Edizioni Radio Spada, Cermenate 2021) ustanovuje niekoľko zásadných psychologických zákonov, ktoré riadia vzťahy medzi myšlienkami, pocitmi a činmi človeka. Ľudské činy závisia od základných schopností duše – rozumu a vôle. Sú to teda myšlienky a vášne, ktoré vo svojej vzájomnej prepojenosti poháňajú dejiny.

V čase, keď Cirkev čelí prehlbujúcej sa kríze, kardinál Gerhard Müller pre LifeSiteNews povedal, že na budúcom konkláve kardináli nesmú hľadať pápeža na obraz jeho predchodcu, ale skôr skutočného nástupcu svätého Petra, ktorý bude zachovávať Kristovo učenie bez kompromisov.

Členovia Kolégia kardinálov by mali hlboko uvažovať o „protikresťanskej“ povahe dnešného sveta a situácii Cirkvi, keď budú voliť nového pápeža, uviedol bývalý prefekt vatikánskej Kongregácie pre náuku viery Gerhard kardinál Müller.

Čo má katolícky biskup učiť? Prísaha vernosti pri preberaní úradu, ktorý sa má vykonávať v mene Cirkvi, ponúka stručnú odpoveď: „Pri plnení úlohy, ktorá mi bola zverená v mene Cirkvi, budem pevne zachovávať celý poklad viery; budem ho verne odovzdávať a vysvetľovať a vyhnem sa akémukoľvek učeniu, ktoré mu protirečí.“

Kým v jednej z izieb polikliniky Gemelli bojuje 266. nástupca svätého Petra so smrťou, dvaja mocní zeme, Donald Trump a Vladimír Putin, rokujú o budúcnosti Ukrajiny a Európy. Zdalo by sa, že dialóg medzi prezidentom Spojených štátov a hlavou Ruskej federácie je rozhovorom, no v skutočnosti ide o súboj síl. Americký prezident má za cieľ vytvoriť preferenčné spojenectvo s Ruskom, aby ho oddelil od Číny, ktorá je hlavným globálnym protivníkom Spojených štátov. Putinov strategický cieľ je, naopak, naštrbiť transatlantickú alianciu, odlúčiť Európu od USA a oslabiť Západ. Obaja lídri sú presvedčení o imperiálnej misii svojich národov. Trump vo svojom inauguračnom prejave v Bielom dome 20. januára 2025 vyjadril heslom „America First“ myšlienku „zjavného osudu“ Spojených štátov vo svete