V posledných dňoch sa do popredia dostala správa o schválení zákona v Benátsku, ktorého cieľom je regulovať asistovanú samovraždu na regionálnej úrovni. Benátsko je štvrtým regiónom, ktorý schválil takýto zákon, ale je prvým spomedzi regiónov spravovaných stredopravicovou vládou. Táto skutočnosť má preto politický a kultúrny význam, ktorý presahuje regionálne hranice: ukazuje, ako sa princíp absolútneho sebaurčenia postupne presadzuje aj v politických zoskupeniach, ktoré by sa aspoň formálne mali hlásiť k obrane života, rodiny a prirodzeného poriadku.

Už od roku 2022 sme v Corrispondenza Romana vyvracali názor tých, ktorí boli presvedčení, že prebiehajúca vojna medzi Ruskom a Ukrajinou je pasca nastražená CIA a NATO proti Vladimírovi Putinovi s cieľom destabilizovať región a rozšíriť Nový svetový poriadok. Že to tak nebolo, na základe faktov zdokumentoval jeden z najväčších talianskych odborníkov na geopolitiku, prof. Aldo Giannuli, vo svojej knihe Špióni na Ukrajine.

Existujú dnes biskupi, ktorí sú schopní prehovoriť k Rímu jasným a rozhodným jazykom, bez toho, aby stratili úctu a predovšetkým bez toho, aby porušili hierarchické puto, ktoré ich spája s rímskym pápežom? Existujú, ako to dokazujú dva nedávne príklady z augusta.

Medzi krízami, ktoré ohrozujú svet a Cirkev, je práve teraz najvhodnejší okamih, aby Svätá stolica vypočula nespočetné prosby, ktoré zaznievali v priebehu posledného storočia, a slávnostne definovala Máriu za duchovnú Matku celého ľudstva, Spoluvykupiteľku a Prostredníčku. Je to kľúč, ktorý môže otvoriť cestu k triumfu jej Nepoškvrneného Srdca.

Bolo takmer päť hodín popoludní 29. marca 1796, keď François-Athanase de Charette, hrdinský generál z Vendée, známy skôr ako Monsieur de Charette, vyšiel z väzenia v Bouffay, aby prešiel posledný úsek svojej cesty.

Čo znamená „synodálna Cirkev“, v ktorej sú rehoľníčky „povolané stať sa odborníčkami na synodalitu“?

Členovia TFP, ktorí mali stráviť niekoľko dní štúdiom a zamyslením sa nad dielom Doma Chautarda „Duša každého apoštolátu“, požiadali prof. Plinia Corrêa de Oliveiru, aby im uviedol niekoľko bodov, ktoré by im mohli pomôcť pri tomto štúdiu. Uvádzame jeho odpoveď.

Rád by som sa zameral na pojem „stav núdze“, ktorý sa často používa nejednoznačne a protirečivo, najmä na ospravedlnenie biskupských svätení, ktoré sa uskutočnili v Écône 1. júla 2026

Francúzska revolúcia nespôsobila len pád starého režimu, ale priamo zasiahla aj do štruktúry cirkvi. Zrušením pôvodných diecéz, konfiškáciou cirkevného majetku a nacionalizáciou duchovenstva sa Národné ústavodarné zhromaždenie snažilo vybudovať cirkev podriadenú štátu.

20. júla si tradičná liturgia Cirkvi pripomína svätého Hieronyma Emilianiho (1486–1537). Narodil sa v Benátkach v roku 1486 v patricijskej rodine. Podobne ako mnohí mladí šľachtici z Benátskej republiky, absolvoval výchovu zameranú skôr na vojenské umenie a správu vecí verejných než na štúdium. Jeho ideálom bol kresťanský rytier, verný republike a pripravený brániť jej hranice. Preto sa čoskoro vydal na vojenskú dráhu a slúžil v benátskej kavalérii.

O banálnosti súčasného amerického konzervativizmu svedčí skutočnosť, že Thomas Molnar, výnimočná osobnosť americkej intelektuálnej scény z druhej polovice 20. storočia, dnes zmizol v demokratickej pamäťovej čiernej diere.

Ponúkame vám článok uverejnený 15. júla na stránke Substack portálu The College of Cardinals Report, ktorý majstrovsky zostavili vatikanisti Diane Montagna a Edward Pentin, v ktorom kardinál Raymond Leo Burke, emeritný patrón Zvrchovaného Maltézskeho rádu, spochybňuje teologické základy synodality, kritizuje kontrolované „synodálne“ postupy posledného mimoriadneho konzistória a vyzýva k dôkladnému preskúmaniu ich vplyvu na Cirkev.

Pred sedemdesiatimi rokmi, v roku 1956, zažil svet jeden z najdramatickejších momentov povojnového obdobia. Dve udalosti, ktoré sa odohrali v rozpätí niekoľkých dní, hlboko poznačili tento rok: povstanie proti komunistickému režimu v Maďarsku 23. októbra a vypuknutie arabsko-izraelskej vojny so suezskou krízou 29. toho istého mesiaca. Tieto udalosti, a najmä fotografie maďarského protikomunistického odporu, vyvolali v spoločnosti hlboké emócie a podnietili pápeža Pia XII., aby adresoval celému svetu tri krátke, ale dôležité encykliky.

Nárast protikresťanských prejavov vo Francúzsku už nepatrí medzi ojedinelé udalosti v spravodajstve. Vytvára to už výrazný, zdokumentovaný, kvantifikovaný a znepokojujúci trend. To vyplýva z nedávnej správy Európskeho centra pre právo a spravodlivosť (ECLJ), ktorá načrtáva jednoznačný obraz: Francúzsko je dnes európskou krajinou, ktorá je najviac postihnutá násilím, svätokrádežami a prejavmi nenávisti namierenými proti kresťanom.

Ohrozuje vplyv umelej inteligencie spásu duší? Môže umelá inteligencia slúžiť ako prostriedok pokušenia a zatratenia? Môže za vzájomným pôsobením elektronických impulzov v rámci umelej inteligencie existovať niečo viac?

Mons. Vincenzo Paglia minulý máj ukázal karty. Bývalý predseda Pápežskej akadémie pre život a veľký kancelár Pápežského teologického inštitútu Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny presne pred mesiacom poskytol interview portálu Settimana News. Paglia v tomto rozhovore odhalil, že ho pápež František poveril zbúraním Inštitútu Jána Pavla II. pre štúdiá o manželstve a rodine, aby na jeho troskách vybudoval nový inštitút. Nešlo len o kozmetickú operáciu, ale o zásadnú premenu.

Schizmatická udalosť, ktorá sa odohrala 1. júla 2026 v Écône, keď Kňazské bratstvo svätého Pia X. (FSSPX) vysvätilo štyroch nových biskupov bez pápežského mandátu, nepredstavuje niečo nové, ale dramatické potvrdenie historickej kontinuity s rozkolom Marcela Lefebvra z roku 1988.

Vatikán 30. júna (VaticanNews) List, ktorý pápež adresoval generálnemu predstavenému Kňazského bratstva svätého Pia X., nesie dátum 29. júna, slávnosti svätých apoštolov Petra a Pavla. Bol odoslaný dva dni pred ohlásenými biskupskými vysviackami bez pápežského mandátu, ktoré by predstavovali nový schizmatický čin.

Počas šesťdesiatich rokov, ktoré uplynuli medzi Nicejským koncilom (325) a Konštantínopolským koncilom (381), Cirkev prežívala v súvislosti s ariánskou krízou jedno z najťažších období svojich dejín. Bola to doba odpadu od viery, v ktorej vynikli postavy nezlomných obrancov pravovernosti, akými boli svätý Atanáz Alexandrijský a svätý Hilár z Poitiers. Svätý Atanáz sa stal predovšetkým symbolom boja proti ariánstvu, ktoré preniklo až na vrchol cirkevnej hierarchie.

V príspevku na X americký biskup reaguje na rozhovor, v ktorom Mons. Paglia zdôrazňuje svoju rozhodujúcu úlohu pri zrušení Inštitútu Jána Pavla II.: „Táto ‚hlboká‘ reforma znamenala predovšetkým prehodnotenie samotného pojmu prirodzeného práva.“