Úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu je hlbokým a podstatným aspektom katolíckej spirituality, ktorá zahŕňa Kristovu lásku a súcit s ľudstvom. Hovorí o hĺbkach Ježišovho srdca, ako to výstižne vyjadruje liturgia, v ktorej sa používa 3. kapitola Listu Efezanom: „Preto zohýnam kolená pred Otcom, aby ste zakorenení a upevnení v láske mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka a poznať aj Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie, aby vás naplnila Božia plnosť celá.“ Šírka a dĺžka, výška a hĺbka jeho lásky sú skutočne nezmerateľné.

Čo má katolícky biskup učiť? Prísaha vernosti pri preberaní úradu, ktorý sa má vykonávať v mene Cirkvi, ponúka stručnú odpoveď: „Pri plnení úlohy, ktorá mi bola zverená v mene Cirkvi, budem pevne zachovávať celý poklad viery; budem ho verne odovzdávať a vysvetľovať a vyhnem sa akémukoľvek učeniu, ktoré mu protirečí.“

Zmätok v cirkevnom učení zasial rozdelenie a polarizáciu. Nový pápež „nebude nejednoznačný a nenechá interpretáciu toho, čo hovorí, na každom jednotlivcovi,“ hovorí singapurský arcibiskup pre La Bussola.

Nový pápež sa mi veľmi páči. Nie je to len pre jeho mladistvý vzhľad a priateľské, ale pevné vystupovanie; jeho vzdelanie a kultúru; jeho misionársku činnosť; niektoré jeho prvotné zmienky o manželstve medzi mužom a ženou; niektoré vonkajšie znaky, ako je odev alebo návrat do pápežského bytu. Nie, mám konkrétny dôvod: je to jeho výzva k „túžbe po duchovnosti“, pretože, ako povedal, Ježiš je Kristus a nie nejaký líder. Myslím si, že sa stane veľkým pápežom, ale nemôžem predpovedať a ani nemám v úmysle veštiť.

Pápež Lev študoval na Angelicu v rokoch 1981 až 1983, aby získal kánonický licenciát (doktorát) po tom, ako v auguste 1981 zložil slávnostné sľuby v Ráde sv. Augustína. Za kňaza bol vysvätený v júni 1982, uprostred štúdia, a v roku 1985 ukončil doktorandské štúdium prácou s názvom „Úloha miestneho priora v Ráde svätého Augustína“.

Páter Thomas Joseph White, americký rektor Pápežskej univerzity svätého Tomáša Akvinského v Ríme, na nedatovanej fotografii z univerzity, známej aj ako Angelicum. Pre OSV News povedal, že zvolenie pápeža Leva XIV. bolo „najväčšou milosťou, akú kedy Boh preukázal Katolíckej cirkvi v Amerike“.

Názov, ktorý zvolil pápež Lev XIV., nie je jednoduchou poctou minulosti, ale hlbokým a symbolickým znakom, ktorý dôrazne vyjadruje vôľu čeliť prítomnosti s ohľadom na budúcnosť. Výber mena Lev priamo pripomína postavu Leva XIII, autora slávnej encykliky Rerum novarum z roku 1891, ktorá je míľnikom v sociálnej náuke Cirkvi a v ktorej sa odvážne a zrozumiteľne riešili výzvy prvej priemyselnej revolúcie, pričom sa po prvýkrát systematicky kládla otázka dôstojnosti práce a robotníka, spravodlivej mzdy a vzťahu medzi kapitálom a prácou.

Lev XIV. venoval svoju prvú verejnú audienciu v pondelok 12. mája viac ako 5 000 novinárom, ktorí sa z celého sveta zišli do Ríma na voľbu nového pápeža.
Kľúčovými slovami jeho prejavu boli „mier“ a „pravda“. Ciele, ktoré môžu stáť slobodu a životy mnohých novinárov. Za ktorých pápež okamžite vyslovil živý apel.

Novozvolený pápež Lev XIV. má za sebou dobre zdokumentovanú históriu vyjadrení k mnohým „kontroverzným“ otázkam, od potratov po LGBT ideológiu, od eutanázie po manželstvá či zväzky homosexuálov, od klimatického alarmizmu po trest smrti, ktoré by mohli naznačovať smerovanie Rímskokatolíckej cirkvi v nasledujúcich rokoch.

Pri svojej prvej ceste mimo Ríma sa pápež Lev XIV. vybral na miesto, ktoré je väčšine ľudí málo známe, ale niektorým ctiteľom Panny Márie veľmi drahé: do svätyne Matky dobrej rady v Genazzane.

Začnem slovom v angličtine - a zvyšok bude v taliančine - ale chcem zopakovať slová z responzóriového žalmu: „Spievajme Pánovi pieseň novú, lebo vykonal veci zázračné.“ A skutočne nielen so mnou, ale s nami všetkými, bratia kardináli. Keď dnes ráno slávime, pozývam vás, aby ste si pripomenuli divy, ktoré Pán urobil, požehnania, ktoré Pán naďalej vylieva na nás všetkých. Prostredníctvom Petrovej služby - povolali ste ma, aby som niesol tento kríž a bol požehnaný týmto poslaním. A viem, že sa môžem spoľahnúť na každého z vás, že budete kráčať so mnou, keď budeme pokračovať ako Cirkev, ako spoločenstvo Ježišových priateľov, ako veriaci, v ohlasovaní dobrej správy, v ohlasovaní evanjelia.

Čakajúc na biely dym nad Sixtínskou kaplnkou si kladieme otázku: Aké budú prvé slová, ktoré nový pápež vysloví z lodžie Baziliky svätého Petra? „Bratia a sestry, dobrý večer“ ako pápež František, alebo ‚Pochválený buď Ježiš Kristus‘ ako Ján Pavol II. Alebo formulu ako Benedikt XVI., ktorý po slovách: „Po veľkom pápežovi Jánovi Pavlovi II. kardináli zvolili mňa, jednoduchého a pokorného robotníka na Pánovej vinici“, dodal: „V radosti zo vzkrieseného Pána, s dôverou v jeho stálu pomoc, kráčajme vpred. Pán nám pomôže a Mária, jeho najsvätejšia Matka, bude na našej strane“?

Na jednej strane stoja starnúci liberálni revolucionári. Na druhej strane sú veriaci kardináli odhodlaní chrániť katolícku vieru.

V Ríme sa čoskoro začne pápežské konkláve, na ktorom sa bude voliť nástupca pápeža Františka. Do Vatikánu teraz cestuje 135 kardinálov z celého sveta, ktorí majú právo hlasovať. Tam sa stretnú za zapečatenými dverami Sixtínskej kaplnky, odrezaní od vonkajšieho sveta na toľkých zasadnutiach, koľko bude potrebných na zvolenie nového pápeža.

V predvečer konkláve si pripomenieme 50. výročie úmrtia kardinála Józsefa Mindszentyho (6. mája 1975), ktorý bol v roku 2019 vyhlásený za ctihodného.

Kardinál Müller v rozhovore s Francom Giansoldatim o nadchádzajúcom konkláve

Pohreb pápeža Františka na Námestí svätého Petra a prenesenie rakvy do Santa Maria Maggiore v grandióznom prostredí antického, barokového Ríma 19. storočia predstavovali historický moment nabitý symbolikou. Panovníci, hlavy štátov a vlád, verejne činné osoby všetkých hodností, ktoré sa zišli v Ríme zo všetkých kútov sveta, vzdali hold nie Jorge Maria Bergogliovi, ale inštitúcii, ktorú reprezentoval, ako sa to stalo 8. apríla 2005 na pohrebe Jána Pavla II.  Hoci mnohé z týchto osobností patria k iným náboženstvám alebo sa hlásia k ateizmu, všetci si uvedomovali, čo stále znamená Rímska cirkev, caput mundi, centrum univerzálneho kresťanstva. Obraz Donalda Trumpa a Vladimíra Zelenského tvárou v tvár na dvoch jednoduchých stoličkách medzi uličkami Baziliky svätého Petra akoby vyjadroval ich malosť pod klenbou baziliky, v ktorej sú uložené osudy celého sveta. A 170 vedúcich predstaviteľov zhromaždených vo Večnom meste svojou prítomnosťou akoby sa tiež pýtalo na budúcnosť sveta v predvečer konkláve, ktoré sa začne 7. mája.

Na pápeža Františka mám osobné spomienky, ktoré si veľmi vážim: priateľský a veľkorysý pracovný vzťah na Synode o Amerike v roku 1997, keď sme boli obaja novovymenovaní arcibiskupi; jeho osobné prijatie a srdečnosť na konferencii Humanum v Ríme v roku 2014; a mimoriadny úspech jeho návštevy vo Filadelfii v roku 2015 na 8. svetovom stretnutí rodín. Venoval sa službe Cirkvi a jej ľudu spôsobom, ktorý si podľa neho vyžadovala doba. Ako brat vo viere a Petrov nástupca si zaslúži naše nepretržité modlitby za jeho večný život v prítomnosti Boha, ktorého miloval.

Na pápeža Františka mám osobné spomienky, ktoré si veľmi vážim: priateľský a veľkorysý pracovný vzťah na Synode o Amerike v roku 1997, keď sme boli obaja novovymenovaní arcibiskupi; jeho osobné prijatie a srdečnosť na konferencii Humanum v Ríme v roku 2014; a mimoriadny úspech jeho návštevy vo Filadelfii v roku 2015 na 8. svetovom stretnutí rodín. Venoval sa službe Cirkvi a jej ľudu spôsobom, ktorý si podľa neho vyžadovala doba. Ako brat vo viere a Petrov nástupca si zaslúži naše nepretržité modlitby za jeho večný život v prítomnosti Boha, ktorého miloval.

Zo scény odišiel pozoruhodný muž. Spoločnosť Ježišova vznikla pred takmer päťsto rokmi a čoskoro sa stala najvplyvnejším (a najobávanejším) rehoľným rádom v poreformačnej Európe. František bol prvým jezuitom zvoleným na Petrov stolec - historický medzník, ktorý určil jeho pôsobenie na poste hlavného pastiera Katolíckej cirkvi.

Pravá zbožnosť musí preniknúť celú ľudskú dušu, a preto musí prebúdzať a podnecovať citovosť. Zbožnosť však nie je len cit, ani nie je primárne citom. Zbožnosť pramení z inteligencie seriózne formovanej dôkladným katechetickým štúdiom, z presného poznania našej viery, a teda aj právd, ktorými sa musí riadiť náš duchovný život.