PÁTER PIO: SVÄTEC NADPRIRODZENA

Zdroj: commons.wikimedia.org

Nadprirodzeno sa neprejavuje len v mimoriadnych zjaveniach či videniach, ale aj v obyčajnom živote svätých, ktorý patrí k hlavným prejavom Božej prítomnosti v dejinách.

Dvadsiate storočie bolo v porovnaní s inými epochami skúpe na svätých. A predsa sa zdalo, že jedna charizmatická postava v sebe zhrnula veľkú časť tých mimoriadnych darov, ktorých bola jej doba zbavená. Touto postavou je páter Pio z Pietrelciny. V jeho osobe sa nadprirodzeno opäť dostalo do pozornosti sveta, ktorý sa domnieval, že dokáže všetko vysvetliť pomocou vedy a techniky. Bol prvým kňazom v dejinách Cirkvi, ktorý dostal stigmy, znamenia Umučenia viditeľne vtlačené do jeho tela. Okolo stigmatizovaného zo San Giovanni Rotondo sa potom zhromaždili nespočetné svedectvá o uzdraveniach, zázrakoch, prekvapujúcich bilokáciách, proroctvách a rozoznávaní svedomia. Spomeňme z mnohých napríklad prípad lekárky Wandy Półtawskej, ktorá pripisovala pátrovi Piovi svoje zázračné uzdravenie z nádoru. Krakovský pomocný biskup Karol Wojtyła napísal 17. novembra 1962 kapucínovi list s prosbou, aby sa za ňu modlil; v druhom liste mu poďakoval a oznámil, že žena sa ešte pred plánovaným zákrokom náhle uzdravila.

Francesco Forgione sa narodil v Pietrelcine 25. mája 1887, v januári 1903 vstúpil do kapucínskeho noviciátu a prijal meno brat Pio. Slávnostné sľuby zložil v roku 1907, za kňaza bol vysvätený v roku 1910 a v roku 1916 prišiel do San Giovanni Rotondo. Tu sa mu 20. septembra 1918 na tele zjavili stigmy, ktoré zostali otvorené a krvácali celých päťdesiat rokov. Predchádzalo im videnie ukrižovaného Ježiša, ktorý mu povedal: „Spájam ťa so svojím Utrpením."

Utrpenie poznačilo celý jeho život. Obetoval ho za obrátenie duší a sprevádzal ho neúnavnou činnosťou v spovednici a konkrétnymi skutkami lásky. Najznámejším z nich je Dom úľavy v utrpení, nemocnica, ktorú dal vybudovať v San Giovanni Rotondo, aby spojil starostlivosť o telo s duchovnou službou chorým.

Páter Pio prežíval Kristovo Umučenie telesne, ale trpel aj duchovne, pre ohováranie a prenasledovanie, ktoré musel znášať od samotných cirkevných autorít. Fenomén stigiem a povesť svätosti tohto rehoľníka vyvolali v celom Taliansku vlnu úcty, ktorá sa prejavila obrovským prílevom ľudí do San Giovanni Rotondo. Prítomnosť pátra Pia však narúšala morálnu uvoľnenosť, v ktorej sa nachádzala diecéza Manfredonia, a to kvôli nemorálnemu správaniu arcibiskupa Pasquala Gagliardiho a niektorých jeho spolupracovníkov. Arcibiskup a títo kňazi, aby sa zbavili tohto nepohodlného kapucína, obvinili ho, že zvádza ženy a že si stigmy vytvoril umelo.

Jedným z podporovateľov kampane proti pátrovi Piovi bol otec Agostino Gemelli, ktorý sa s ním v roku 1920 stretol v San Giovanni Rotondo s úmyslom preskúmať stigmy. Páter Pio nesúhlasil, aby ich ukázal bez povolenia Svätého ofícia. Hoci kapucína nenavštívil, páter Gemelli poslal v ten istý deň do Ríma správu, v ktorej vyhlásil, že stigmy pokladá za somatické prejavy hysterickej povahy.

Vyšetrovaním poverilo Sväté ofícium mons. Raffaella Carla Rossiho, zbožného karmelitána, volterrského biskupa a budúceho kardinála. Ten po dôkladnom skúmaní predložil v januári 1922 text o rozsahu 123 strán, s 27 dokumentmi, v ktorom vylúčil tézu o „autostigmatizácii", ktorú zastával páter Gemelli, a vyhlásil, že „mimoriadny jav, ktorý sa deje pátrovi Piovi, sa nedá prirodzene vysvetliť, ale určite nie je diabolského pôvodu, nie je ani podvodom či klamstvom". „Budúcnosť,“ napísal inkvizítor Svätej inkvizície, „ukáže to, čo dnes nie je možné vyčítať zo života pátra Pia z Pietrelciny“.

Medzitým sa kapucína verejne zastali niektorí laici. Medzi nimi sa vyznamenal starosta San Giovanni Rotondo Francesco Morcaldi a podnikateľ Emanuele Brunatto, ktorý zbieral dokumenty a svedectvá na vyvrátenie obvinení. V júni 1925 prišiel Brunatto do Ríma, priniesol so sebou dva objemné zväzky spisov a na radu dona Luigiho Oriona sa stretol s kardinálom Merry del Valom, tajomníkom Svätého ofícia. Kardinál ho pozorne vypočul, prezrel si dokumenty, ktoré mu predložil, a ubezpečil ho slovami: „Nie, pán Brunatto, Sväté ofícium pátra Pia neodsúdilo. Keď chce Najvyššia kongregácia odsúdiť kňaza, suspenduje ho a divinis. A nezabúdajte napokon, že všetci svätí mali počas svojho života skúšky, a niekedy aj veľmi tvrdé."

Apoštolská vizitácia vedená diskrétne od 26. marca do 5. apríla 1927 prinútila mons. Gagliardiho odstúpiť z funkcie manfredónskeho biskupa. No po smrti kardinála Merry del Vala Sväté ofícium v máji 1931 odňalo pátrovi Piovi právomoc spovedať a verejne slúžiť svätú omšu. Obmedzenie trvalo do júla 1933, ale spor neutíchol. Medzi najponižujúcejšie kanonické prešetrovania, ktoré musel páter Pio v nasledujúcich rokoch podstúpiť, patrilo to, ktoré inicioval Ján XXIII.: od 13. júla do 2. októbra 1960 vyslal do San Giovanni Rotondo ako apoštolského vizitátora mons. Carla Maccariho. Toto obdobie zostane v pamäti ako fáza najtvrdšieho prenasledovania svätca z Pietrelciny, až kým mu v roku 1964, za Pavla VI., nebola vrátená plná sloboda vo výkone služby.

Páter Pio prijímal rozhodnutia svojich predstavených bez toho, aby prerušil spojenie s Cirkvou, ktorej zasvätil svoj život. Poslúchol aj vtedy, keď ho poslušnosť stála odlúčenie od kajúcnikov, ktorí ho vyhľadávali, i od duší, ktoré viedol. Cirkev naďalej uznával za svoj domov, aj v rokoch, keď mu niektorí jej predstavitelia robili kríž ťažším.

Tento postoj však neznamená, že nebolo priestoru na to, aby pravda o faktoch vyšla najavo. Prozreteľnosť okolo neho vzbudila skutočnú légiu novinárov, historikov, vedcov i obyčajných veriacich, ktorí ho nebojácne obhajovali a prispeli k vyjasneniu pravdy proti nespravodlivým obvineniam.

V roku 1967 sa páter Pio zveril svojej neteri Pii Forgione, koľko života mu ešte zostáva. Mladá žena si rozhovor zapísala a dokument odovzdala notárovi ešte pred smrťou strýka, ktorý zomrel 23. septembra 1968. Pio z Pietrelciny bol blahorečený v roku 1999 a svätorečený v roku 2002 Jánom Pavlom II. Dnes patrí medzi najpopulárnejšie, najmilovanejšie a najuctievanejšie náboženské osobnosti katolíckeho ľudu. Jeho liturgický sviatok pripadá na 23. septembra.

Prof. Roberto de Mattei

Zdroj: robertodemattei.substack.com

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!