„Ježiš povedal: Kde ste ho položili? Odpovedali mu: Pane, poď a pozri! Ježiš zaplakal. Tu Židia hovorili: Hľa, ako ho miloval!“ (Jn 11, 34–36)

Keď tieto slová čítame prvý raz, prirodzene sa nám vynorí otázka: prečo Pán zaplakal pri hrobe Lazára? Veď vedel, že má moc ho vzkriesiť. Prečo sa teda správal ako tí, ktorí smútia za mŕtvym?

Svätý John Henry Newman sa už ako pätnásťročný vydal na dlhú cestu, ktorá trvala celé desaťročia – v duchu svojho motta ex imaginibus et umbris in veritatem („Z obrazov a tieňov do pravdy“). Po mnoho rokov svojej teologickej púte Newman stál na strane učenia 39 článkov viery Anglikánskeho spoločenstva, vrátane toho, ktorý opisuje očistec ako „škodlivé“ učenie. Avšak po dlhých modlitbách, intenzívnom štúdiu celého posolstva Svätého písma a po presvedčivom svedectve Otcov Cirkvi napokon napísal jedno z najvznešenejších diel o očistci – The Dream of Gerontius

Halloween opäť klope na dvere a komerčný, konzumne orientovaný systém už dlho ponúka množstvo predmetov pre deti a mládež. Avšak noc z 31. októbra je čokoľvek iné než len slávnosť či žart. Napríklad internet ukrýva smrteľné pasce v záplave tekvíc a morbídnych nápadov.

Krehké prímerie v Gaze nesmie vzbudzovať ilúzie ani o budúcnosti tejto dohody, ani o možnosti blížiaceho sa mieru medzi Ruskom a Ukrajinou. Medzi týmito dvoma prebiehajúcimi konfliktmi existuje navyše podstatný rozdiel.

Vojna proti minulosti je najpodlejšia forma agresie, pretože je namierená proti mŕtvemu, ktorý sa už nemôže brániť. „Podlý, zabíjaš mŕtveho človeka,“ povedal Ferrucci Maramaldovi; vojna proti minulosti je predovšetkým poznačená touto hanebnosťou, útokom proti tým, ktorí nemajú možnosť reagovať. A podlá a hanebná zostáva, keď konzervatívci v našich inštitúciách obviňujú minulosť zo všetkého prítomného zla a s falošnou odvahou sa hnevajú na mŕtvych, ktorí nemôžu reagovať.

V Taliansku už jedna z troch osôb nie je schopná prečítať knihu alebo dlhší text. Nedávna správa OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) 2025 „Pohľad na vzdelávanie“ poukazuje na tento problém a na jednej strane potvrdzuje trend, ktorý už pretrváva niekoľko rokov, a na druhej strane svedčí o riziku návratu negramotnosti.

Medzinárodný horizont sa dnes javí tak dramatický a zložitý, že nemá iné riešenie ako to, ktoré nám ukázala Panna Mária vo Fatime v roku 1917: svätý ruženec.

Pri príležitosti 160. výročia jeho narodenia ďakujeme Pánovi za Božieho služobníka Rafaela Meryho del Vala, ktorý sa narodil v Londýne v roku 1865 v prostredí, kde bola otvorenosť voči svetu súčasťou každodenného života: ako syn španielskeho diplomata a anglickej matky mal kozmopolitné detstvo, ktoré ho od raného veku zoznámilo s rôznymi jazykmi a kultúrami. Vyrastal v atmosfére univerzality, ktorú neskôr uznal za povolanie Cirkvi, a táto formácia ho pripravila na to, aby bol poslušným nástrojom v diplomatickej službe Svätej stolice v čase poznačenom veľkými výzvami.

Medzi mnohými obvineniami, ktoré sú adresované štátu Izrael, je aj to, že v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia „vytvoril“ hnutie Hamas. To by podľa niektorých malo viesť k dištancovaniu sa od vojny, ktorú Izrael vedie proti Hamasu, pretože medzi terorizmom a tými, ktorí podporili jeho vznik, nie je veľký rozdiel. Stojíme však pred historickým zjednodušením, ktoré — ako všetky omyly — obsahuje aj časť pravdy. A práve od tejto pravdy, ktorá má doktrinálny charakter, je potrebné vychádzať.

Pri príležitosti 30. výročia úmrtia Plinia Corrêa de Oliveira (1908-1995) celebroval Mons. Athanasius Schneider v Ríme svätú omšu za jeho dušu. V homílii biskup načrtol žiarivý portrét zakladateľa TFP - Tradície, Rodiny a Vlastníctva, predstavujúc ho ako autentického athleta Christi, rytiera katolíckej viery a horlivého apoštola Panny Márie

V druhej časti sa naša diskusia obracia k Svetovému stretnutiu o ľudskom bratstve 2025, ktoré sa skončilo koncertom „Grace for the World“ na Námestí sv. Petra.

Vražda Charlieho Kirka veľmi zasiahla všetkých, vrátane nás. V týchto dňoch sa množia rôzne komentáre a úvahy o tejto udalosti, spolu s vyjadreniami sústrasti jeho manželke a deťom. 

Tragédia, ktorá sa stala, nebude tak skoro zabudnutá a bude mať významný vplyv na spôsob myslenia mnohých, vzhľadom na jej početné dôsledky na mnohé oblasti dnešného života. Z našej strany sa obmedzíme na niekoľko úvah z pohľadu sociálnej náuky Cirkvi.

„Ako dogmatický teológ nechcem byť diplomatický. Katolícka cirkev musí hlásať pravdu, ale aj vyvracať lži.“

Kardinál rozpráva o tom, že mal „privilegium poznať a spolupracovať s niektorými svätými: myslím na svätú Teréziu z Kalkaty alebo na svätého Jána Pavla II. Potom aj s poslednými pápežmi: Benediktom XVI. a Františkom. A dnes s veľkou dôverou vzhliadam k pápežovi Levovi XIV.“