Stále jasnejšie sa pred nami vynára úloha, ktorú zohral Plinio Corrêa de Oliveira v rámci reakcie konzervatívno-tradičného tábora počas Druhého vatikánskeho koncilu, a konkrétne v rámci Coetus Internationalis Patrum. Po knihách Roberta de Matteiho a Benjamina Cowana prichádzajú na rad práce prof. Philippa Roy-Lysencourta. Na koncile prebehol veľký vnútorný boj s modernistami.

Prvá encyklika Leva XIV. s názvom Magnifica humanitas bola 25. mája predstavená svetovej verejnosti v novej sále Synody. Pápež chcel tejto udalosti dodať slávnostný charakter a osobne sa zúčastnil na jej prezentácii, po boku troch kardinálov, dvoch teologičiek (jednej z Anglicka a druhej z Konga) a Christophera Olaha, spoluzakladateľa (ateistu) spoločnosti Anthropic, ktorá sa zaoberá umelou inteligenciou.

Žiadny teológ na mňa nemal väčší vplyv ako Karl Barth. Prvýkrát som sa stretol s jeho dielom ako študent na Haverford College. V tých rokoch ma uchvátili Carl Jung a Paul Tillich, ktorí živili môj rastúci záujem o duchovné otázky. Barth však neobchodoval s mäkkou menou „zmyslu". Jeho menou bolo zlaté tehly pravdy.

Cesta Donalda Trumpa do Pekingu mala úplne iný význam ako cesta prezidenta Richarda Nixona a jeho poradcu pre národnú bezpečnosť Henryho Kissingera z roku 1972. Nixon vtedy sledoval jasný strategický cieľ: pokúsiť sa odtrhnúť maoistickú Čínu od Sovietskeho zväzu, ktorý bol v tom čase hlavným protivníkom Spojených štátov. Táto stratégia sa však z dlhodobého hľadiska ukázala ako neúspešná.

Počas svojej cesty do Číny americký prezident Trump s čínskym komunistickým prezidentom Si Ťin-pchingom otvoril otázku Jimmyho Laiho, ktorý je od roku 2020 väznený v hongkonskej väznici. Trump takto opísal výsledok rozhovoru: „Povedal by som, že odpoveď nebola pozitívna. Povedal, že je to pre neho akási nočná mora.“ Ale kto je vlastne Jimmy Lai?

Bosá karmelitánka pochádzajúca z Terni, zakladateľka kláštorov vo Viedni, Grazi a napokon v Prahe bola vyhlásená za ctihodnú. V blízkosti tohto posledného mesta sa dodnes nachádzajú jej neporušené telesné pozostatky.

Po dlhých rokoch som dnes znovu uvidel kamaráta Pavla Gábora SJ – slovenského jezuitu, kňaza a astrofyzika, zástupcu riaditeľa Vatikánskeho observatória v Arizone. Väčšinu času žije v USA. Tieto dni sa nachádza vo Vatikáne, kde sa odohráva stretnutie Nadácie Vatikánskeho observatória, ktorú predvčerom prijal aj pápež Lev XIV.. Pali je slobodný duch, čo sa nedá dať do žiadnych politických škatuliek ani kategórií. Tá jeho sloboda pramení z poriadneho vzdelania – fyzika v Prahe a v CERNe, filozofia, teológia, astrofyzika v Paríži a celý život hľadá pravdu tam, kde sa stretáva veda s vierou. Keď má človek také vzdelanie, jednoducho stojí mimo šablón vytvorených ľuďmi malého ducha.

Z príležitosti liturgického sviatku svätej Gianny Beretty Molla sa zameriame na niektoré úryvky z jej nádhernej korešpondencie s manželom Pietrom. Svedectvo o ich láske, založenej na pevnej skale: Ježišovi.

Svätý Ľudovít Mária Grignion de Montfort (1673–1716), ktorého si pripomíname v liturgickom kalendári, je často spomínaný v súvislosti so svojím slávnym dielom „Traktát o pravej úcte k Panne Márii“: ide o dielo, ktoré je nepochybne dôležité pre pochopenie teologického myslenia tohto veľkého bretónskeho misionára, ktoré sa však určite nevyčerpáva len týmto traktátom, ale rozvíja sa aj v množstve jeho ďalších spisov. Skúsme teda urobiť stručný prehľad.

Pravidelnosť, s akou sa v cirkevnom kalendári striedajú jednotlivé cykly liturgického roka, je skutočne vyjadrením nebeskej majestátnosti Cirkvi. Cirkev zostáva neochvejná, nech sa udalosti ľudských dejín okolo nej akokoľvek menia a napriek tomu, že politické a finančné výkyvy pokračujú vo svojom chaotickom behu, lebo ona stojí nad vrtochmi ľudských vášní.

Vzhľadom na rastúci počet krstov dospelých sa mnohí katolíci tešia z vyhliadky na to, čo sa označuje ako tiché prebudenie. Je zdrojom veľkej nádeje vidieť toľko mladých ľudí, ktorí túžia prehĺbiť svoju vieru.

Budeme brať islamského fanatika s raketami s celosvetovým dosahom vážne, alebo nám zostane len 600 sekúnd na raketovú pohotovosť? (Nie, „najkrajšia ústava na svete“ nás pred Dvanástimi imámami neochráni)

„Taliansko nie je vo vojne a ani do nej nevstúpi,“ povedala 11. marca v parlamente predsedníčka vlády Giorgia Meloni. „Taliansko sa nezúčastňuje a ani sa nezúčastní vojny,“ zopakoval 13. marca prezident republiky Sergio Mattarella v prejave pred Najvyššou bezpečnostnou radou, ktorá zasadala v Quirinale.

Profesor Corrêa de Oliveira bol predovšetkým katolíckym bojovníkom. Uznali to okrem iných aj dvaja vedci. Lizanias de Souza Lima aj profesor Roberto de Mattei nazvali svoje životopisy profesora Corrêa de Oliveiru: Križiak dvadsiateho storočia. Keďže boj proti zlu zohrával v jeho živote ústrednú úlohu, Prozreteľnosť ho obdarila osobitnými schopnosťami, aby túto úlohu splnil. Medzi nimi bola schopnosť vycítiť Achillovu pätu nepriateľov Cirkvi a túto slabosť potom v plnej miere využiť.

Písať o profesorovi Corrêovi de Oliveirovi nie je ľahké. Viedol taký bohatý a mnohostranný život, že autor sa ľahko môže cítiť ohromený, podobne ako morský biológ, ktorého požiadali, aby napísal článok o oceáne. Kde by mal začať? Čo by mal zahrnúť? Ako podrobne by mal postupovať?

Nedávny vojenský úder Spojených štátov a Izraela proti Iránu vyvolal intenzívnu celosvetovú diskusiu. Rusko, Čína a Severná Kórea tento zásah rýchlo odsúdili ako porušenie medzinárodného práva a mnohí západní komentátori sa pripojili k podobným obvineniam, odvolávajúc sa na zákaz použitia sily zakotvený v Charte Organizácie Spojených národov. Takéto reakcie vychádzajú z predpokladu, že medzinárodný poriadok sa v podstate riadi stabilnými právnymi normami, ktoré sú schopné regulovať správanie štátov.

Joseph de Maistre videl, že Európa umiera, už dvesto rokov predtým, než sa vôbec zrodila. Bola to Európa trónu a oltára, Európa tradície a kresťanskej civilizácie, porazená revolúciou a rozpadom, zmietaná modernitou a bezbožnosťou. Pri rozlúčke so životom povedal tento savojský gróf: „Umieram spolu s Európou. Odchádzam v dobrej spoločnosti.“

Keď sa zadívam na Turínske plátno, udivuje ma Jeho odmietnutie a pohŕdanie tým, čo je mu blízke.

Uvádzame preklad rozhovoru s kardinálom Robertom Sarahom z časopisu Le JDD News zo 4. marca 2026 o jeho novej knihe s názvom „2050“.

„Memento, homo, quia pulvis es, et in pulverem reverteris“ („Pamätaj, človeče, že si prach a na prach sa obrátiš“). Týmito slovami, ktoré vysloví kňaz pri sypaní popola na hlavy veriacich, sa v rímskom obrade na Popolcovú stredu začína pôst.