Na pápeža Františka mám osobné spomienky, ktoré si veľmi vážim: priateľský a veľkorysý pracovný vzťah na Synode o Amerike v roku 1997, keď sme boli obaja novovymenovaní arcibiskupi; jeho osobné prijatie a srdečnosť na konferencii Humanum v Ríme v roku 2014; a mimoriadny úspech jeho návštevy vo Filadelfii v roku 2015 na 8. svetovom stretnutí rodín. Venoval sa službe Cirkvi a jej ľudu spôsobom, ktorý si podľa neho vyžadovala doba. Ako brat vo viere a Petrov nástupca si zaslúži naše nepretržité modlitby za jeho večný život v prítomnosti Boha, ktorého miloval.

Na pápeža Františka mám osobné spomienky, ktoré si veľmi vážim: priateľský a veľkorysý pracovný vzťah na Synode o Amerike v roku 1997, keď sme boli obaja novovymenovaní arcibiskupi; jeho osobné prijatie a srdečnosť na konferencii Humanum v Ríme v roku 2014; a mimoriadny úspech jeho návštevy vo Filadelfii v roku 2015 na 8. svetovom stretnutí rodín. Venoval sa službe Cirkvi a jej ľudu spôsobom, ktorý si podľa neho vyžadovala doba. Ako brat vo viere a Petrov nástupca si zaslúži naše nepretržité modlitby za jeho večný život v prítomnosti Boha, ktorého miloval.

Zo scény odišiel pozoruhodný muž. Spoločnosť Ježišova vznikla pred takmer päťsto rokmi a čoskoro sa stala najvplyvnejším (a najobávanejším) rehoľným rádom v poreformačnej Európe. František bol prvým jezuitom zvoleným na Petrov stolec - historický medzník, ktorý určil jeho pôsobenie na poste hlavného pastiera Katolíckej cirkvi.

Pravá zbožnosť musí preniknúť celú ľudskú dušu, a preto musí prebúdzať a podnecovať citovosť. Zbožnosť však nie je len cit, ani nie je primárne citom. Zbožnosť pramení z inteligencie seriózne formovanej dôkladným katechetickým štúdiom, z presného poznania našej viery, a teda aj právd, ktorými sa musí riadiť náš duchovný život.

Nad Európou sa vznáša prízrak Jaltskej konferencie, zatiaľ čo medzinárodní pozorovatelia si kladú otázku o možnosti ukončenia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou a o obsahu možného prímeria.

V čase, keď píšem tento článok, sa v Saudskej Arábii stretávajú zástupcovia vlád USA a Ruska. Ich cieľom je zistiť, či je možné dosiahnuť dohodu o ukončení vojny na Ukrajine. Som vďačný, že sa toto úsilie rozvíja.

Keď poskytujem rozhovory na tému možných škôd spôsobených sociálnymi sieťami, často rozprávam príhodu z ranných čias mojej profesorskej kariéry. V tom príbehu kráčam po areáli známej univerzity, na ceste prednášať študentom o strese a akademickom úspechu. Sprevádzal ma profesor, ktorý pôsobil na školskom centre duševného zdravia pre študentov.

Plán na deň – jasný pondelok koncom júna bez vyučovania – zahŕňal dve hodiny písania svojej novej knihy, jednu hodinu prípravy na ďalší diel svojho podcastu, ďalšie dve na jeho nahrávanie, dve hodiny na naplánovaný rozhovor s EL PAÍS a medzi tým 30-minútové stretnutie. Okolo 16:30 Cal Newport – profesor informatiky na Georgetownskej univerzite a autor úspešných kníh o práci v ére rozptýlenia – ukončil svoj dobre využitý pracovný deň. Newport vysvetľuje, že večer vypína počítač a snaží sa tráviť čas so svojou manželkou a tromi deťmi. Cez víkendy pracuje len zriedka.

Kristovo kráľovstvo nad srdcami a celou spoločnosťou obnovuje pôvodné spoločenstvo človeka s Bohom a je odpoveďou na rastúci zmätok vo svete a v Cirkvi. Zhrnutie kardinálovho príhovoru na otvorení Školy sociálnej náuky, ktorú organizuje Van Thuân Observatory a Bussola. Na youtube môžete sledovať videozáznam z úvodnej prednášky.

Dá sa vymaniť zo závislosti? Akú silu má duchovné vedenie v dnešnom svete? A čo je najnebezpečnejšia choroba duše moderného človeka, o ktorej vôbec nevie?
V pokračovaní exkluzívneho rozhovoru s Jean-Claudom Larchetom sa dotýkame štyroch hlbokých a naliehavých otázok:
– o závislostiach a duchovnej terapii podľa svätých Otcov,
– o nevedomej vzbure človeka proti Bohu,
– o najkratšej ceste k Bohu – cez pokánie a modlitbu,
– a o tom, či sa ešte dá znovu kresťansky pretvoriť dnešná kultúra.
Larchet odpovedá s pokojnou vážnosťou, s hĺbkou duchovného otca, ale aj so znalosťou moderného sveta. Tento text je pozvaním znovu sa nadýchnuť duchovnej múdrosti v čase, keď ju svet stráca.

Čo znamená duchovný boj v dobe digitálneho pretlaku? Ako sa modliť, keď sme neustále online? A akú úlohu dnes zohrávajú kláštory v živote veriacich?
V originálnom rozhovore s pravoslávnym teológom a asketickým autorom Jean-Claudom Larchetom nájdete jasné, priame a veľmi konkrétne odpovede.
V prvej časti sa venujeme trom silným témam:
– vnútornému pokoju v dobe informačného hluku,
– zmyslu a rizikám dnešného mníšstva,
– a stratám, ktoré prináša globalizácia pre kresťanskú kultúru.

Milí priatelia,
pred niekoľkými mesiacmi som sa s vami podelil o niekoľko fotografií novej kláštornej ošetrovne. Toto obdobie plné prechladnutia a chrípky nám hneď dalo príležitosť, aby sme ich skvele využili! Viem si predstaviť, že aj mnohým z vás priniesla zima ťažké chvíle. Koniec koncov, každá choroba, aj tá mierna, nám môže pripomenúť našu ľudskú krehkosť. To nás môže spočiatku vystrašiť, ale s trpezlivosťou sa toto vedomie stáva utešujúcou myšlienkou. Naša sila totiž nespočíva v absencii slabosti, ale v našom spoliehaní sa na Boha, ktorý jediný skutočne disponuje tou silou, ktorú si tak často želáme.

Náboženská nevedomosť, v ktorej žijeme, priniesla – okrem iných škodlivých účinkov – aj to, že úplne znetvorila skutočný význam niektorých smerníc Cirkvi. Tieto usmernenia, ak sú nesprávne pochopené, sú úplne neplodné, pokiaľ ide o duchovné ovocie. Naopak, ak by boli správne pochopené, boli by plodné v milostiach a prinášali by ovocie všetkých druhov.

Prinášame text krátkej prednášky, ktorú predniesol profesor Plinio Corrêa de Oliveira pri príležitosti sviatku svätého Jozefa 19. marca 1969.