Najväčšou chybou je, že sa domnievame, že sme v takzvanej „kultúrnej vojne“. Slovné spojenie „kultúrna vojna“ predpokladá, že obe strany majú súperiace kultúry, ktoré sa snažia brániť a podporovať. Avšak nepriatelia civilizácie, života a lásky nemajú žiadnu kultúru. Ich cieľom je nielen zničiť veľké kultúrne a duchovné výdobytky Západu, ale aj zničiť všetko, čo nie je diabolské a obscénne. Kultúra predpokladá krásu, poriadok a pokoj.

Zajtra nás čakajú prezidentské voľby. Katolícke Slovensko tápe. Tápu aj mnohí kňazi, ktorí robia propagandu liberálnemu kandidátovi na sociálnych sieťach. Zdá sa, že u nás hlas Cirkvi a jej predstaviteľov nemá veľký vplyv. Keby mal, tak pred 5 rokmi neurobíme chybu, ktorú sme urobili. Prorocky na to vtedy upozornil trnavský arcibiskup, ktorý si za to schytal veľkú dávku kritiky. Aké sú však princípy, ktoré by mali riadiť naše rozhodovanie ako katolíckych veriacich ?

V Ríme, v kaplnke Pápežského rímskeho seminára pri bazilike sv. Jána v Lateráne, sa už viac ako dve storočia uctieva obraz Panny Márie známy pod názvom „Matka dôvery“ (Madonna della Fiducia). Tento malý obrázok, na ktorom Panna Mária láskyplne drží v náručí Dieťa Ježiša, má veľký teologický a duchovný význam.

Čo je to vlastne dôvera?

V čo dnes Európa verí? Verí v mnohé dobré veci a v mnohé zlé veci, ktoré vytláčajú tie dobré. Tu je zoznam, neúplný a nesystematický, niektorých epizód, v ktorých sa zlé veci prejavujú ako jedy. Už som ho uviedol skôr, ale musím to zopakovať.

Európa sa vyhla zmienke o židovsko-kresťanských koreňoch svojej ústavy, ktorá sa zrodila, zanikla a potom bola vzkriesená.

Európa odsúdila talianskeho politika za tvrdenie, že manželstvo osôb rovnakého pohlavia je v rozpore s jeho kresťanským presvedčením.

Pred nejakým časom som bol pozvaný do jedného slovenského mesta, aby som slúžil svätú omšu pre skupinu gymnazistov. Svätú omšu v slovenčine, teda podľa liturgickej reformy. Správa obletela do niekoľkých hodín mesto, aj miestny kňazský seminár. Bohoslovci i jeden kňaz sa čudovali: Urbančok slúži pokoncilovú liturgiu?

Dominikán Emmanuel Perrier v texte uverejnenom v La Revue thomiste analyzuje pôvod rozruchu, ktorý spôsobila nedávna možnosť kňazov žehnať homosexuálne páry alebo páry v neregulárnej situácii. Oznamuje aj ďalšie stanoviská k rímskemu dokumentu Fiducia supplicans.

Nesúrodý text, ktorý je v rozpore s Magistériom a je zdrojom zmätku. Tak hodnotí pastoračnú deklaráciu Fiducia supplicans dominikán Emmanuel Perrier, profesor dogmatickej teológie a riaditeľ Inštitútu Saint-Thomas-d'Aquin v provincii Toulouse. V texte uverejnenom v utorok 23. januára v La Revue thomiste analyzuje príčiny pochybností, ktoré vyjadrili niektorí veriaci, keďže toto vyhlásenie dikastéria pre náuku viery 18. decembra minulého roka otvorilo možnosť požehnania párov rovnakého pohlavia a párov v neregulárnej situácii.

Exkluzívny rozhovor s kardinálom Gerhardom Müllerom

Kardinál Müller sa zaoberá povahou pápežskej neomylnosti, hranicami pápežskej autority a možnosťou existencie heretického pápeža. Colle Santis recentne poslal kardinálovi Gerhardovi Müllerovi niekoľko otázok týkajúcich sa pápežskej neomylnosti a nedávnych kardinálových slov, v ktorých označil pápeža Františka za schvaľovateľa materiálnej herézy. Kardinál bol natoľko láskavý, že na moje otázky odpovedal v nasledujúcej výmene e-mailov.

Nie je náhodou, ale diabolským útokom, že každý rok sa v okolí Trnavskej novény udeje niečo, čo zavíri polemiku v spoločnosti. Duchovní autori hovoria, že keď Boh chce udeliť zvláštne milosti, diabla to vyrušuje. Je tomu zvlášť tak v období prípravy na Vianoce či Veľkú noc. Fenomén mariánskej úcty k Panne Márii Trnavskej sledujem už takmer 20 rokov. Musím sa priznať, počas mojich návštev baziliky svätého Mikuláša som nepocítil niečo tak intenzívne a silné ako napríklad v Lurdoch.

„Bol som nazvaný Dolindo, čo znamená bolesť…” – vlastné slová talianskeho kňaza, Božieho služobníka, známeho u nás predovšetkým Novénou odovzdanosti, ktorými vysvetlil význam zvláštneho mena, ktoré mu dali pri krste. V tomto mene sa ukrýva program jedného celého života, ktorý dali rodičia piatemu zo svojich jedenástich detí.

Vďaka rozšíreniu sa koronavírusu COVID-19 v Európe môžeme pozorovať vírus, ktorý je oveľa nebezpečnejší. Jeho mortalita ďaleko prevyšuje mortalitu všetkých doteraz známych vírusov. Kým v prípade tzv. koronavírusu je úmrtnosť niekde okolo 3%, nový vírus s názvom NATURALIZMUS už dávno zabil nadprirodzenú Vieru niekoľko desiatok percent katolíkov.

Vyučovanie katechizmu je podľa slov pápeža Benedikta XIV. "najužitočnejšou inštitúciou pre Božiu slávu a spásu duší". (Cons. Etsi Minime) Pápež Pius X. ako kardinál patriarcha v Benátkach napísal list, v ktorom zdôraznil životný význam jasného a presného katechetického vyučovania, pretože jedným z najhlbších túžob ľudí je smäd po pravde.

Synoda biskupov sa v súčasnosti schádza v Ríme na štvortýždňovom zasadnutí Synody o synodalite. Druhé zasadnutie bude nasledovať v októbri 2024. Téma "synodálnosť" je pojem vyabstrahovaný z gréckeho slova pre zhromaždenie alebo zbor. Rokovania Synody 2023 sa teda netýkajú obsahu viery, ale štruktúr cirkevného života - a cirkevného postoja či zmýšľania, ktoré za týmito štruktúrami stojí.

Počas synody o synodalite si musíme dávať pozor, aby sme "zo všetkého neobviňovali Ducha Svätého", povedal arcibiskup Anthony Fisher zo Sydney a poznamenal, že ak je nejaký návrh v radikálnom rozpore s evanjeliom, potom "to nie je z Ducha Svätého".

"Duch Svätý je Kristov Duch. Je Duchom Otca a Syna, a preto bude vždy hovoriť len veci, ktoré sú v súlade s tým, čo nám Kristus zjavil v apoštolskej tradícii," povedal Fisher v rozhovore pre agentúru CNA tento týždeň v Ríme.

Všetci si dobre pamätáme, ako ničivý požiar zničil pred niekoľkými rokmi svetoznámu parížsku katedrálu Notre Dame. Komentátori označili tento požiar za symbolický koniec kresťanskej Európy. Nie je náhoda, že od jej postavenia to bolo dokopy 5 pápežov, ktorí ju poctili svojou návštevou, vrátane Alexandra III., ktorý položil jej základný kameň. Dnes, keď sme ojedinele svedkami stavieb nových kostolov, tobôž nie ani zďaleka tak majestátnych a umelecky hodnotných ako Notre Dame, môžeme si položiť otázku. Čo viedlo toľkých staviteľov k takejto monumentálnej stavbe ? Bola to ich hlboká viera, ktorá sa pretavila do konkrétnosti v podobe tejto krásnej stavby. Mali pred očami slová svätého Jakuba, ktorý vo svojom liste píše, že viera bez skutkov je márna. Táto pravda o konkrétnosti našej viery je prítomná už od prvých strán svätého písma, kedy čítame, že Boh zobral kúsok hliny, aby stvoril človeka. Táto pravda o vzťahu matérie a formy však bola jasná aj starovekým filozofom, ako Aristoteles, teda je to poznanie, ku ktorému môže prísť človek, ktorý dar viery neprijal.

Choroba mi neumožnila napísať tento text skôr, nakoľko už uplynulo 10 dní od jubilea Mons. Jána Sokola, ktoré oslavoval v Trnavskej katedrále a ktorého som sa aj ja sám zúčastnil a koncelebroval svätú omšu pri príležitosti jeho 90. narodenín. Nič však nie je náhoda a je možno vhodné zamýšľať sa nad životom významného biskupa v predvečer biskupskej vysviacky ďalšieho Slovenského biskupa. Domnievam sa, že je to práve poslanie biskupa, ktoré charakterizuje osobu emeritného trnavského arcibiskupa. Učiť, riadiť a posväcovať sú tri základné charakteristiky takéhoto poslania podľa náuky II. vatikánskeho koncilu, v ktorej je kňaz a biskup poslaný v mene Krista hlavy, čo ho podstatne odlišuje od ostatných pokrstených.

V prvom rade by som sa chcel poďakovať organizátorom tejto konferencie, najmä Riccardovi Casciolimu, a všetkým prispievateľom do Nuova Bussola Quotidiana za to, že nám dnes dali príležitosť zaoberať sa témami, ktoré sú pre nás všetkých najdôležitejšie, pretože sa dotýkajú najzákladnejšieho dobra našej spoločnej svätej Matky, Katolíckej cirkvi, mystického tela Krista, ktorý je jediným Spasiteľom sveta. Osobitne by som chcel poďakovať otcovi Geraldovi Murrayovi a profesorovi Stefanovi Fontanovi za zásadné úvahy, ktoré nám dnes predložili. Veľmi presvedčivým spôsobom objasnili, povedal by som, demaskovali filozofické, kánonické a teologické omyly, ktoré sú dnes rozšírené v súvislosti so synodou biskupov a jej nadchádzajúcim zasadaním s názvom "Za synodálnu cirkev: spoločenstvo | účasť | poslanie".

3. septembra si v Tradičnom kalendári pripomíname svätého pápeža Pia X.. Keďže som tento rok dostal do daru jeho relikviu, rozhodol som sa pripraviť si o ňom aj nedeľnú kázeň. Tí, ktorí odoberáte moje newsletre ste ju obdržali emailom, medzičasom som ju zverejnil aj na tomto webe. V spomínanom texte som sa zmieňoval o udalosti, kedy cisár Franz Joseph intervenoval do voľby pápeža prostredníctvom poľského prímasa, kedy vetoval voľbu kardinála Mariana Rampollu. Následkom tohto veta bol zvolený za pápeža benátsky patriarcha Giuseppe Sarto, ktorý si zobral meno Pius X..

Doktor Dawkins sám seba označuje za "ľavičiara" a je autorom mnohých kníh propagujúcich jeho ateistické názory, vrátane kníh Boží blud a Vyrásť z Boha: Príručka pre začiatočníkov.

Rodová ilúzia

Za normálnych okolností by jeho politické postoje konzervatívci nikdy neocenili. Zdá sa však, že sa postavil proti kultúrnym tyranom, ktorí stoja za hnutím "transgender". Ešte väčším prekvapením je, že jeho argumentácia dáva zmysel.

Keď pápež Benedikt XVI - ktorého pápež František počas generálnej audiencie 4. januára 2023 nazval "veľkým učiteľom katechézy" - 28. júna 2005 predstavil Kompendium Katechizmu Katolíckej cirkvi, tento verný služobník Krista a Cirkvi predstavil syntézu toho, čo Katechizmus predstavuje tým, že všetko sústreďuje v Kristovi. Takto zhrnul kristologický obsah Katechizmu. Citujem:

"Kristus, vyznávaný ako jednorodený Syn Otca, dokonalý Zjaviteľ božskej pravdy a definitívny Spasiteľ sveta; Kristus, slávený vo sviatostiach ako zdroj a opora života Cirkvi; Kristus, ktorého máme počúvať a nasledovať v poslušnosti jeho prikázaniam ako zdroj nového života lásky a harmónie; Kristus, ktorého napodobňujeme v modlitbe ako vzor a majster nášho vzťahu k Otcovi."