Keď sa barbarstvo naučí správne obliekať a osvojí si jazyk práv, pokroku a progresu, prestáva byť rozpoznateľné na prvý pohľad – no o to istejšie sa prejaví v správaní, v rozpade verejnej formy a v úpadku kultúrnej miery.

Ruská ťažba ropy klesá, nie kvôli prirodzenému vyčerpaniu zásob alebo vplyvu trhových síl, ale z ideologických dôvodov. Vladimir Putin vedie nacionalistickú vojnu proti Ukrajine, ktorá vyvolala lavínu globálnych sankcií. Rusko je odrezané od západných technológií a odborných znalostí, ktoré tak zúfalo potrebuje na udržanie ťažby ropy.

Hovoriť o Panne Márii nikdy nie je nudné. Uvažovanie o jej veľkosti je pre ľudský rozum nevyčerpateľné, pretože hoci je stvorením, je dokonalým odrazom nesmiernej Božej veľkosti. Pravda o Nepoškvrnenom počatí bola vyhlásená za dogmu Cirkvi blahoslaveným Piom IX. 8. decembra 1854 v bule Ineffabilis Deus, v ktorej pápež definuje, že Panna Mária bola uchránená od dedičného hriechu od prvého okamihu svojho počatia.

Medzi mnohými zázračnými udalosťami zo života svätého Františka Xaverského je jedna, ktorá nám pripomína lásku k Božej spravodlivosti, ktorú svätí vždy mali: trest, ktorý zvolal z neba na ostrov Tolo, ktorý upadol do apostázy.

Kardinál Gerhard Müller varoval, že niektorí biskupi v podstate nútia konzervatívnych katolíkov, aby zostali doma alebo hľadali útočisko u Spoločnosti svätého Pia X. V rozsiahlom rozhovore s Raymondom Arroyom z EWTN bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery povedal: „Počul som od niektorých biskupov, že katolíci, ktorí nechcú novšiu formu liturgie, môžu buď zostať doma, alebo ísť k lefebvristom [FSSPX].” Namiesto toho vyzval k dialógu a povedal: „Musíme byť veľmi otvorení, hovoriť s ľuďmi v rámci dobrého dialógu, synodálnym spôsobom, je potreba spolu komunikovať.”

Predstavte si literárne diela s dejom zasadeným do dystopických prostredí, kde postavy konajú uprostred rozpadajúceho sa spoločenského poriadku. Apokalyptické udalosti sa množia v absurdných situáciách. Taká je literatúra Laszla Krasznahorkaia.

Kto popiera, že Ježiš Kristus je jediným prostredníkom zo spravodlivosti, ktorý nás uzmieril s Bohom svojimi zásluhami? Naopak, je bezbožnosťou popierať, že Boh ráčil udeľovať milosti na príhovor svätých, najmä ak prosí za nás jeho matka Mária, veď si tak veľmi praje, aby sme ju milovali a ctili. Kto nevie, že česť preukazovaná matkám rozmnožuje aj slávu synov? „Ozdobou synov sú ich otcovia“ (Prís 17, 6).

Priatelia, pozývam vás k vypočutiu si aktuálnej homílie Mons. Viliama Judáka, v ktorej počas trnavskej novény reaguje na súčasnú situáciu u nás. Sú to odvážne slová – presne také, aké patria k vernej službe ohlasovania Evanjelia. Nie lacné frázy o láske a spolunažívaní, ale pravdivá diagnóza doby, ktorá aktualizuje posolstvo evanjelia pre dnešok.

K tomuto výročí, jak jste si mohli povšimnout, jsem zvolil úryvek z Knihy moudrosti. Domnívám se, že právě ona věta šestého verše je nesmírně aktuální i dnes: „Moudrost je duch lidem přátelský, ale rouhače nenechává bez trestu za jeho výroky, neboť Bůh je svědek jeho ledví.“ Ano, žijeme ve světě, a nevyjímaje ani naše země, které si Moudrosti neváží. Svět, jenž se domnívá, že může beztrestně pomlouvat, špinit, urážet, zatajovat a překrucovat nejen dějiny – což se stalo už chronickou záležitostí – nebo dokonce i přetvářet samotný obraz světa.

Gabor Ervin, maďarský kňaz, bol v roku 1944 zavraždený nacistickou organizáciou Šípové kríže za svoju angažovanosť v prospech prenasledovaných Židov. Minulý rok 20. októbra sa začala diecézna fáza procesu blahorečenia tohto kňaza, ktorému predsedá kardinál Péter Erdö, arcibiskup Budapešti.

Voľba Zohrana Mamdaniho za starostu New Yorku je udalosťou medzinárodného významu, ktorá si zaslúži niekoľko úvah. 

Anglický svätec, ktorý prešiel z anglikanizmu na katolícku vieru, je učiteľom Cirkvi. Proti mentalite jeho i našej doby, ktorá redukuje náboženstvo na názor, postavil „živú pravdu, ktorá nikdy nezostarne“.

16. októbra 1793 došlo k tomu, čo bolo možno najodpornejším zločinom Francúzskej revolúcie: poprave francúzskej kráľovnej Márie Antoinetty po fiktívnom súdnom procese pred revolučným tribunálom. O Márii Antoinette napísal Plinio Correa de Oliveira: „Existujú duše, ktoré sú veľké len vtedy, keď na ne udrie nešťastie. Mária Antoinetta, ktorá bola ako princezná márnivá a vo svojom živote ako kráľovná neodpustiteľne ľahkovážna, sa tvárou v tvár víru krvi a utrpenia, ktorý zaplavil Francúzsko, premenila prekvapujúcim spôsobom; a história s úctou potvrdzuje, že z kráľovnej sa stala mučeníčka a z bábiky hrdinka.“

Po troch rokoch zákazu bola tradičná liturgia opäť povolená a vatikánska bazilika sa zaplnila: viac ako dvetisíc ľudí sa zúčastnilo pontifikálnej omše, ktorú celebroval kardinál Burke pri príležitosti výročného stretnutia Summorum Pontificum. Veľký počet účastníkov a nízky priemerný vek svedčia o dobrej kondícii veriacich spojených s Vetus Ordo.

„Ježiš povedal: Kde ste ho položili? Odpovedali mu: Pane, poď a pozri! Ježiš zaplakal. Tu Židia hovorili: Hľa, ako ho miloval!“ (Jn 11, 34–36)

Keď tieto slová čítame prvý raz, prirodzene sa nám vynorí otázka: prečo Pán zaplakal pri hrobe Lazára? Veď vedel, že má moc ho vzkriesiť. Prečo sa teda správal ako tí, ktorí smútia za mŕtvym?

Svätý John Henry Newman sa už ako pätnásťročný vydal na dlhú cestu, ktorá trvala celé desaťročia – v duchu svojho motta ex imaginibus et umbris in veritatem („Z obrazov a tieňov do pravdy“). Po mnoho rokov svojej teologickej púte Newman stál na strane učenia 39 článkov viery Anglikánskeho spoločenstva, vrátane toho, ktorý opisuje očistec ako „škodlivé“ učenie. Avšak po dlhých modlitbách, intenzívnom štúdiu celého posolstva Svätého písma a po presvedčivom svedectve Otcov Cirkvi napokon napísal jedno z najvznešenejších diel o očistci – The Dream of Gerontius

Halloween opäť klope na dvere a komerčný, konzumne orientovaný systém už dlho ponúka množstvo predmetov pre deti a mládež. Avšak noc z 31. októbra je čokoľvek iné než len slávnosť či žart. Napríklad internet ukrýva smrteľné pasce v záplave tekvíc a morbídnych nápadov.

Krehké prímerie v Gaze nesmie vzbudzovať ilúzie ani o budúcnosti tejto dohody, ani o možnosti blížiaceho sa mieru medzi Ruskom a Ukrajinou. Medzi týmito dvoma prebiehajúcimi konfliktmi existuje navyše podstatný rozdiel.