Budeme brať islamského fanatika s raketami s celosvetovým dosahom vážne, alebo nám zostane len 600 sekúnd na raketovú pohotovosť? (Nie, „najkrajšia ústava na svete“ nás pred Dvanástimi imámami neochráni)

„Taliansko nie je vo vojne a ani do nej nevstúpi,“ povedala 11. marca v parlamente predsedníčka vlády Giorgia Meloni. „Taliansko sa nezúčastňuje a ani sa nezúčastní vojny,“ zopakoval 13. marca prezident republiky Sergio Mattarella v prejave pred Najvyššou bezpečnostnou radou, ktorá zasadala v Quirinale.

Profesor Corrêa de Oliveira bol predovšetkým katolíckym bojovníkom. Uznali to okrem iných aj dvaja vedci. Lizanias de Souza Lima aj profesor Roberto de Mattei nazvali svoje životopisy profesora Corrêa de Oliveiru: Križiak dvadsiateho storočia. Keďže boj proti zlu zohrával v jeho živote ústrednú úlohu, Prozreteľnosť ho obdarila osobitnými schopnosťami, aby túto úlohu splnil. Medzi nimi bola schopnosť vycítiť Achillovu pätu nepriateľov Cirkvi a túto slabosť potom v plnej miere využiť.

Písať o profesorovi Corrêovi de Oliveirovi nie je ľahké. Viedol taký bohatý a mnohostranný život, že autor sa ľahko môže cítiť ohromený, podobne ako morský biológ, ktorého požiadali, aby napísal článok o oceáne. Kde by mal začať? Čo by mal zahrnúť? Ako podrobne by mal postupovať?

Nedávny vojenský úder Spojených štátov a Izraela proti Iránu vyvolal intenzívnu celosvetovú diskusiu. Rusko, Čína a Severná Kórea tento zásah rýchlo odsúdili ako porušenie medzinárodného práva a mnohí západní komentátori sa pripojili k podobným obvineniam, odvolávajúc sa na zákaz použitia sily zakotvený v Charte Organizácie Spojených národov. Takéto reakcie vychádzajú z predpokladu, že medzinárodný poriadok sa v podstate riadi stabilnými právnymi normami, ktoré sú schopné regulovať správanie štátov.

Joseph de Maistre videl, že Európa umiera, už dvesto rokov predtým, než sa vôbec zrodila. Bola to Európa trónu a oltára, Európa tradície a kresťanskej civilizácie, porazená revolúciou a rozpadom, zmietaná modernitou a bezbožnosťou. Pri rozlúčke so životom povedal tento savojský gróf: „Umieram spolu s Európou. Odchádzam v dobrej spoločnosti.“

Keď sa zadívam na Turínske plátno, udivuje ma Jeho odmietnutie a pohŕdanie tým, čo je mu blízke.

Uvádzame preklad rozhovoru s kardinálom Robertom Sarahom z časopisu Le JDD News zo 4. marca 2026 o jeho novej knihe s názvom „2050“.

„Memento, homo, quia pulvis es, et in pulverem reverteris“ („Pamätaj, človeče, že si prach a na prach sa obrátiš“). Týmito slovami, ktoré vysloví kňaz pri sypaní popola na hlavy veriacich, sa v rímskom obrade na Popolcovú stredu začína pôst.

Pred tridsiatimi rokmi vydal francúzsky historik François Furet slávnu knihu (Minulost jedné iluze, Argo 2018), ktorá sa bezprostredne po rozpade Sovietskeho zväzu predstavovala ako záverečná bilancia komunizmu 20. storočia. Originalita diela spočívala v tom, že išlo o históriu komunizmu nie ako straníckeho či štátneho systému, ale ako príťažlivú myšlienku, ktorá sa ukázala ako ilúzia, a teda ako utópia.

V krajine ajatolláhov môže mať Iránec veľké problémy už len kvôli tomu, že vlastní Bibliu. Tí, ktorí sa rozhodnú pre Krista a zrieknu sa islamu, sú prenasledovaní, bití a väznení. Prechod na inú vieru znamená, že prichádzajú o spoločenské postavenie, prácu a často sa ich zrieka aj rodina.

Pri kritickom pohľade na text, ktorý dnes uverejnil portál Marker musíme strhnúť masku „nezávislého analytika“. Len pred 2 hodinami som vyjadril v komentári jeho šéfredaktorovi presvedčenie, že sú nástrojmi ruskej propagandy. Autor textu Fjodor A. Lukjanov nie je nestranný pozorovateľ. Je to jeden z hlavných architektov súčasnej ruskej zahraničnopolitickej doktríny, predseda Rady pre zahraničnú a obrannú politiku a kľúčová postava Valdajského klubu. Jeho úlohou nie je hľadať pravdu, ale konštruovať intelektuálne ospravedlnenia pre ruský imperializmus.

Aktuálne dianie v Anglicku nám bije na poplach. Anglická národná Banka zverejnila rozhodnutie, kedy sa rozhodli vymeniť tvár niekdajšieho premiéra Winstona Churchilla za obraz divej zvery. Je to ďalší bod v prospech Cancel culture, ktorá sa nám snaží vnútiť aká je naša minulosť zlá a skazená tvárou v tvár progresu vedúceho nikto nevie kam.

V posledných dňoch opäť vidíme, ako antisemitizmus rastie – nielen na uliciach, ale aj v médiách, na sociálnych sieťach a v politických diskusiách. Ľudia zabúdajú (alebo nechcú pamätať), že história nám už ukázala, kam takéto obviňovanie Židov z konšpirácií, špionáže a svetovládnych plánov vedie.

Vysoko uznávaný tomistický filozof, ktorý ako kardinál odporoval nemeckej okupácii počas prvej svetovej vojny, bol tiež známy svojimi ekumenickými snahami a petíciami za dogmatické definovanie Márie ako Prostredníčky všetkých milostí.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio sa zúčastnil konferencie o bezpečnosti, ktorá sa konala 14. februára v hoteli Bayerischer Hof v Mníchove, kde predniesol rozsiahly a komplexný prejav, v ktorom zdôraznil, že Spojené štáty a Európa sú súčasťou jednej civilizácie a musia spojiť svoje sily v boji proti spoločným vnútorným a vonkajším nepriateľom. Napriek tomu Spojené štáty pre mnohých konzervatívcov a katolíkov tradičného zamerania predstavujú akúsi novú „Ríšu zla”.

Pre všetkých absolventov vysokej školy Facebooku ako aj novinárov, či bývalých politikov ktorí píšu nezmysly o Geopolitike a mätú ľudí, tu je pohľad vzdelaného a rozhľadeného profesora a historika Roberta De Matteiho, ktorý nás už opakovane poctil svojou návštevou na Slovensku. Tento Text je hlboko zakotvený v náuke RKC ako aj súčasných dejinách.

Je priam fascinujúce – a zároveň hlboko tragické – sledovať v posledných dňoch ten totálny zmätok v radoch kresťanov. Ako je možné, že tí istí ľudia, čo vykrikujú, že v Európe nechcú islam, dnes jedným dychom roní slzy za likvidáciou ultraortodoxného islamského režimu v Iráne? Nariekajú za diktátorom, ktorý len v januári nechal bez mihnutia oka zmasakrovať desaťtisíce vlastných občanov túžiacich po slobode! 

La Bussola prináša rozhovor s Remom Espostom, slepým vojakom, ktorému štát bude musieť vyplatiť odškodné po očkovaní proti Covidu: „Žijem v posteli, nič nemôžem robiť, moja matka je mojimi očami”; „Armáda ma prekvapila: prepustila ma bez akéhokoľvek súcitu”; „Pomáha mi len viera. A Páter Pio, ktorý mi jedného dňa zachránil život”.

Slovo tradícia je, ako dobre vieme, pre mnohých nepríjemné; oprávnene sa im nepáči, keď ho vyslovujú určité ústa. Niektorí ho totiž chápu nesprávne, iní ho používajú ako falošnú výhovorku pre svoju nečinnú sebeckosť. V tomto dramatickom nesúhlase a nedorozumení vás mnoho závistlivých, často nepriateľských a nečestných, ešte častejšie neznalých alebo oklamaných hlasov bezohľadne oslovuje a pýta sa vás: Na čo ste ešte dobrí?