KARDINÁL BURKE: MÁRIA, SPOLUVYKÚPENIE A VÝZVA PRE CIRKEV

Úvodným prejavom kardinála Burkeho sa dnes v Ríme v kolégiu Augustinianum začína dvojdňová konferencia na tému „De Maria numquam satis“. Uskutočňuje sa presne rok po vyhlásení dokumentu „Mater populi fidelis“. Toto podujatie pripomína jedinečnosť tajomstva Panny Márie, stvorenia povzneseného do takej výšky, že ani večnosť nestačí na to, aby sme ho úplne pochopili. 

Dnes, v stredu 7. októbra, začína medzinárodná mariánska konferencia „De Maria numquam satis“ – dva dni teologických úvah na tému „Najsvätejšia Panna Mária v dogme a v úcte“. Hostiteľom podujatia, ktoré sa skončí zajtra, sú prednáškové sály Patristického inštitútu Augustinianum v Ríme, miesta, ktoré bolo vždy prestížne, ale ktoré nadobudlo osobitný význam odvtedy, čo bol augustinián Robert Prevost povolaný na čelo univerzálnej Cirkvi.

Cieľom konferencie je jednoznačne pripomenúť, že o tajomstve Panny Márie sa nikdy nedá povedať dosť; hoci Panna Mária nebola božskej podstaty, bola obdarená takou milosťou, povýšená do takej výšky a tak úzko spojená s dielom vykúpenia ľudstva, že ani večnosť nestačí na to, aby sme úplne pochopili túto jedinečnú bytosť, ktorú si Boh vyvolil za svoju matku a našu matku.

Medzi rečníkmi počas oboch dní konferencie, ktorú otvorí úvodným prejavom Jeho Excelencia kardinál Raymond Leo Burke a na ktorej vystúpi s príspevkom Jeho Excelencia kardinál Gerhard Ludwig Müller, nájdeme významné osobnosti, ako napríklad P. Wojciech Giertych, dominikán a teológ Pápežského domu, don Manfred Hauke, riaditeľ Inštitútu mariológie na Teologickej fakulte v Lugane, mons. Rudolf Michael Schmitz, riaditeľ teologického časopisu Divinitas a generálny vikár Inštitútu Krista Kráľa Najvyššieho Veľkňaza, a P. Thomas Crean, dominikán, docent na Holy Apostles College and Seminary (USA).

Nedá sa poprieť, že nedávna doktrinálna nóta Kongregácie pre náuku viery s názvom Mater populi fidelis bola studenou sprchou pre všetkých ctiteľov Panny Márie. Popretie nielen titulu Spoluvykupiteľky, ktorý sa presadil najmä v 20. storočí vďaka „magistériu“ svätých, ale aj samotného obsahu spoluvykúpenia a sprostredkovania Márie, tak ako ho rozvinuli mnohí teológovia a predovšetkým pápeži, najmä ctihodný Pius XII. a svätý Ján Pavol II., objektívne predstavovalo krok späť, neoprávnený krok späť v porovnaní so smerom, ktorý Cirkvi udáva Duch Svätý.

Dátum konferencie nie je náhodný: 7. október nie je len sviatkom Panny Márie Ružencovej, ale aj dňom vydania Nóty Dikastéria (predstavenej potom 4. novembra 2025). Presne o rok neskôr sa rímska konferencia opäť otvára túto tému. Úvodným vystúpením je poverený mimoriadny rečník, kardinál Burke.

Vo svojej prednáške s názvom Naša Pani z Guadalupe a kráľovstvo Krista Kráľa: poslanie Spoluvykupiteľky a spoluvykupiteľov americký kardinál spomína titul Spoluvykupiteľka viac ako dvadsaťkrát. Už samo o sebe ide o významný fakt po nóte Dikastéria, hoci kardinál Fernández neskôr neformálne spresnil, že zákaz sa má týkať „iba“ liturgických textov a oficiálnych dokumentov.

Kardinál Burke po vysvetlení, čo je spoluvykúpenie Márie, uviedol, že jej výnimočná spolupráca na diele vykúpenia je základom tej našej: „Preblahoslavená Panna Mária, Matka Božia, mala na Tajomstve viery, na tajomstve vykupiteľského vtelenia, celkom jedinečný podiel a právom sa nazýva Spoluvykupiteľkou. Podobne, v miere, v akej zjednocujeme svoje srdcia spolu s jej Nepoškvrneným Srdcom s Najsvätejším Srdcom Ježišovým, podieľame sa na Kristovom spásonosnom poslaní. A môžeme byť oprávnene nazývaní spoluvykupiteľmi.“ Jedinečnosť jej spoluvykupiteľstva spočíva v tom, že len ona mohla mať účasť na vykúpení v prvom stupni, teda na získaní milostí spásy prostredníctvom Kristovej obety, s ktorou sa úzko zjednotila. Práve táto jedinečná účasť z nej neskôr urobila prostredníčku všetkých milostí (vykúpenie v druhom stupni), a to tak v rámci príhovoru, ako aj pri ich udeľovaní.

Spolu s ňou môžeme byť spoluvykupiteľmi aj my, teda podľa výrazu svätého Pavla, ktorý kardinál vo svojej reči pripomenul, môžeme dopĺňať, čo chýba Kristovým utrpeniam, a vo svojom tele mať účasť na jeho utrpení a na jeho vykupiteľskej obete. My nemôžeme prežívať spoluvykúpenie v prvom stupni, ale sme povolaní prežívať ho v druhom stupni, hoci nie s tým univerzálnym rozsahom, ktorý charakterizuje prostredníctvo Najsvätejšej Márie.

Kardinál Burke ukazuje toto spoluvykúpenie kresťanov na živote dvoch svätcov, ktorí boli osobitne spätí s Pannou Máriou Guadalupskou: blahoslaveného otca Miguela Pra, jezuitského kňaza umučeného 23. novembra 1927 počas protikatolíckeho prenasledovania mexickou vládou v dvadsiatych rokoch 20. storočia, a mladého kristera svätého Josého Sáncheza del Río, ktorý bol umučený 10. februára 1928 v tom istom kontexte.

Pravda o spoluvykúpení a všeobecnom prostredníctve Márie je tiež základom zasvätenia sa Márii, ktoré tak vrúcne šírili svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu (1673 – 1716) a svätý Maximilián Kolbe (1894 – 1941) a ktoré kresťanský ľud prijal s veľkou náklonnosťou a nábožnosťou. Pravda o tom, že Panna Mária je Spoluvykupiteľkou a Prostredníčkou, sa však odzrkadľuje aj v histórii guadalupských zjavení. Kardinál uvádza rozsiahle úryvky z Nican Mopohua, textu, ktorý spísal Antonio Valeriano na základe priameho rozprávania Juana Diega, a ukazuje, že toto mariánske zjavenie, uznané Cirkvou a formujúce osudy celého kontinentu, je konkretizáciou týchto dvoch mariánskych titulov. Zároveň poukazuje na výzvu Spoluvykupiteľky adresovanú spoluvykupiteľom, výzvu, aby sme konali to, čo od nás Pán žiada, aby spása mohla dosiahnuť každého človeka, ale aj záruku jej podpory a ochrany, aby sme v našom živote doplnili to, čo chýba Kristovým utrpeniam.

Po tom, čo mocne povzbudila svätého Juana Diega, aby šiel a splnil svoje poslanie v prospech veľkého množstva ľudí, Guadalupská Panna ho s nekonečnou nežnosťou utešuje ubezpečením o svojej prítomnosti: „Nech sa nechveje tvoje srdce a netráp sa ani touto, ani nijakou inou chorobou. Nie som tu snáď ja, tvoja Matka? Nie si snáď pod mojou ochranou?“ Mariino prostredníctvo totiž nie je ničím iným než jej spasiteľnou prítomnosťou, neustálou a pôsobiacou u všetkých, ktorí boli vykúpení Kristovou Krvou a jej vlastnou účasťou na krvavej obete kríža, aby aj oni mohli mať účasť na diele vykúpenia a byť prostredníkmi pre svojich bratov.

„Počúvaj, môj najmilší synček. Nie je málo mojich verných služobníkov, ktorým by som mohla zveriť úlohu doručiť moje posolstvo. Je však veľmi potrebné, aby si šiel práve ty a nikto iný a aby sa tvojím sprostredkovaním uskutočnila moja túžba a naplnila moja vôľa.“ Tak hovorí Panna Mária Juanovi Diegovi. Toto „práve ty a nikto iný“ sa začalo jedinečným a neopakovateľným povolaním Najsvätejšej Márie byť matkou Vykupiteľa, ktorá s ním má účasť na spáse sveta, a pokračuje iným spôsobom vo všetkých kresťanoch, ktorí sú až do konca čias povolaní byť spoluvykupiteľmi so Spoluvykupiteľkou.

Luisella Scrosati

Zdroj: iltimone.org

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!