Zdroj: generované pomocou AI
Žiadna téma by mi nemohla byť milšia ako téma svätého ruženca.
Spomenuli ste tu známu udalosť, ako svätý Dominik dostal od Panny Márie zjavenie svätého ruženca. Spomenuli ste, ako vošiel do katedrály [v Prouille] a začal kázať o moditbe ruženca. Spomenuli ste aj hrôzu, ktorú jeho slová vyvolali medzi albigenskými heretikmi, a tiež príhodu, keď utíšil búrku a obrátil tak námorníkov. Tieto udalosti ukazujú, ako veľmi je táto pobožnosť milá Panne Márii. To všetko si zasluhuje komentár, a to aj preto, že medzi týmito udalosťami z dejín svätého Dominika a dneškom môžeme nájsť analógie.
Krížová výprava svätého Dominika proti albigéncom
Kto bol svätý Dominik? Hovoríme o veľkom svätom Dominikovi de Guzmánovi, zakladateľovi dominikánskeho rádu, ktorý dodnes prekvitá v mnohých krajinách. Žil v dobe, keď sa stredovek zmietal v zápase s albigenskou herézou, ktorá istým spôsobom predobrazovala Revolúciu.
Niekedy sa historický obraz predkladá takto: bol stredovek, v istom okamihu nastala revolúcia v dobových tendenciách – humanizmus a renesancia –, ktorá sa preniesla do oblasti ideí, aby napokon vyústila do protestantskej revolúcie. Tento proces potom dal vznik Veľkej francúzskej revolúcii a neskôr komunistickej. Máme takmer dojem, že stredovek bol pokojné azúrové jazero, prinajmenšom od Konštantína, keď sa skončili prenasledovania katolíkov, až po Luthera, keď sa opäť začali.
Bolo by to teda takmer tisícročie pokoja, v ktorom sa stavali krásne hrady a krásne katedrály, ľudstvo žilo čoraz cnostnejšie, rehole sa šírili, diecézy sa množili, pápežstvo čoraz viac dominovalo a triumfovalo vo svete a kresťanstvo sa pripravovalo na svoje veľké rozšírenie vďaka moreplavbe.
Je to zjednodušený pohľad na dejiny. Nie je to náš pohľad. Je pravda, že obdobie od Konštantína po Luthera bolo pre Cirkev časom veľkej slávy, ale vôbec nebolo pokojným azúrovým jazerom. Mnohokrát v stredoveku zlo zdvihlo hlavu a predobrazovalo Revolúciu. Mnohokrát bolo potrebné ho rozdrviť, pokiaľ to bolo možné. Zmena, ktorú priniesli humanizmus, renesancia a protestantská kríza, spočíva v tom, že dobro po prvý raz dokázalo zlo rozdrviť len čiastočne. Zlí dosiahli polovičné víťazstvo, ktoré sa časom zmenilo na víťazstvo úplné.
V skutočnosti sa viedli veľké bitky. Boli to už predzvesti Revolúcie, ktorá vypukne v 16. storočí. Ale nemohla by vypuknúť, keby tieto predzvesti neboli. Nič v dejinách nevyrastie zo dňa na deň. Všetko sa začína vtedy, keď dobrí začnú byť menej dobrí, a tak začnú dávať zlu malé priestory. A hľa, zlí postupne získavajú navrch.
V prípade albigenskej herézy dobrí ešte zvíťazili. Názov pochádza z francúzskeho mesta Albi, ale bludy boli rozšírené po celej Európe. Bola to heréza východného gnostického pôvodu, známa aj ako katarská, ktorá sa šírila záludne a zapustila korene na juhu Francúzska. Predobrazovala mnohé moderné bludy a zdá sa, že pokračovala skryte až do našich čias, natoľko, že nacisti k nej pociťovali veľkú príťažlivosť. Toto bolo nebezpečenstvo, ktorému musel čeliť svätý Dominik!
Ruženec a meč, stvorené, aby žili pospolu
Tvárou v tvár albigenskej heréze sa svätý Dominik zachoval ako skutočný hrdina a zasadzoval sa za potlačenie bludu až do krajnosti, pokiaľ to len bolo možné. Posvätil sa kázaním proti albigenským heretikom. Na tento účel založil žobravý rád, známy práve pod menom dominikáni. Mal srdce a jazyk z ohňa, ale herézu nedokázal vyhubiť. Tú bolo treba rozdrviť manu militari, a to zásluhou iného veľkého muža, ktorého meno si zaslúži, aby sme si naň dnes večer spomenuli: Šimona z Montfortu.
Prozreteľnosť sa rozhodla použiť dva prostriedky na rozdrvenie albigéncov: ruženec jedného svätca a meč jedného hrdinu. S obdivom si pripomínajme kazateľské dielo prvého a krížovú výpravu druhého. Skloňme sa pred ich pamiatkou. Pripomeňme si túto dvojicu ruženec – meč, stvorenú na spolunažívanie. Obaja zažiarili pri tej istej príležitosti a bok po boku: duch ruženca je duchom smelého činu; duch muža, ktorý nesie meč s katolíckym zmýšľaním, je duchom modlitby. V boji proti zlu mal svätý Dominik svoj podiel a Šimon z Montfortu zasa svoj.
Čo povedať o každom z nich? Predovšetkým to, že obaja sú nevyhnutní. Svätý Dominik sa tri dni po sebe modlí a prosí Pannu Máriu, aby zlomila tvrdosť sŕdc albigéncov a disponovala ich k obráteniu. Napokon omdlie. Až keď padne v mdlobách, zjaví sa mu Panna Mária, ukáže mu svätý ruženec a povzbudí ho, aby sa ho modlil a zasadil sa za jeho šírenie.
Panna Mária mu vysvetlí veľkosť ruženca a hneď ho posiela konať. On, ktorý ešte chvíľu predtým omdlieval, beží do katedrály. Dejiny nehovoria, že by zjedol kúsok chleba alebo vypil pohár vína. Nič! Išiel rovno do katedrály kázať! Vošiel s ohňom toho, kto práve prijal zjavenie.
Bázeň pred Bohom je počiatkom lásky
Začína hovoriť ohnivými slovami. Medzi prítomnými sa šíri panika. Panika má mimoriadny výchovný účinok... Existujú zlí ľudia, ktorých možno priviesť k náprave len prostredníctvom paniky. „Poďte, deti, naučím vás bázni pred Bohom,“ hovorí Písmo, slová, ktoré potom použil svätý Benedikt v Prológu svojej Reguly. Cez bázeň pred Bohom sa možno dopracovať k láske k Bohu.
Sú tu dva prvky: ušľachtilá žula bázne a žiarivé zlato lásky. Bázeň pripravuje na lásku. Prozreteľnosť chcela pripraviť tie zatvrdnuté duše na lásku k Bohu, a tak prostredníctvom ohnivých slov svätého Dominika najprv rozsiala hrôzu a hrozila trestami. Potom však, trochu ako keď náš Pán utíšil búrku, ľudia začali chápať, že slovo tohto muža je mocné pred Bohom. Že ho Boh miluje. Pochopili, že mu Boh dal dvojitú moc: zosielať tresty, ale aj odvracať ich a láskyplne prijímať kajúce duše, privádzať ich k odpusteniu, ľútosti, obráteniu, jedným slovom k láske k Bohu.
Čo kázal svätý Dominik? Kázal svätý ruženec! Takto sa začala táto krásna pobožnosť Cirkvi. Zrazu začali zvony katedrály vyzváňať. Ale nebolo nikoho, kto by ich rozhúpal. Všetci pochopili, že zvony rozozvučala anjelská ruka.
Aký odlišný je zvuk zvonov od zvuku hromu! Prečo Prozreteľnosť chcela, aby zvony zazneli skôr, než príde hrom? Bolo to preto, aby ukázala, že Boh dáva prednosť obráteniu láskou. Tým, že nechala zvony melodicky zvoniť skôr, než svätý Dominik zoslal tresty, Prozreteľnosť pozývala duše skutočne schopné milovať, aby si kľakli a zvolali: „Pane, zmiluj sa, zhrešil som!“
Žiaľ, tie duše sa neobrátili a Boh zoslal trest v podobe vojenskej križiackej výpravy pod vedením Šimona z Montfortu. Strašný trest, pretože odmietli láskavú ruku Panny Márie.
Ale toto nechcela Panna Mária v prvom rade. Ona je matka, trestá len z nevyhnutnosti. Je jasné, že chcela orodovať u svojho božského Syna a vyprosovať milosrdenstvo: „Syn môj, tieto duše sú už trochu otrasené. Chcela by som od Teba vyprosiť slovo, ktoré by prostredníctvom Dominika mohlo odvrátiť trest.“ A hľa, svätý Dominik vstáva, začína kázať, odhaľuje ruženec a povzbudzuje všetkých, aby sa ho modlili.
Dejiny rozprávajú, že odvtedy, ako sa začal šíriť ruženec, albigenská heréza začala schnúť a hniť, začala padať sama od seba, pretože bola zasiahnutá v samej svojej podstate.
Modlite sa svätý ruženec!
Čo robí ruženec? Predovšetkým spája človeka s Pannou Máriou. Ak sa niekto z vás cíti pokúšaný, dávam vám toto odporúčanie: vezmite si ruženec! Ale vezmite si ho fyzicky! Odporúčam členom a spolupracovníkom TFP, aby ruženec nikdy nepustili: nikdy, nikdy, nikdy, nikdy, nikdy, nikdy! Noste ho celý deň, noste ho, keď spíte, noste ho, keď idete von, vždy! Ruženec sa má stať takmer súčasťou nás samých. Snažme sa mať ruženec stále v ruke, aby sme ho cítili pri sebe.
Chcel by som, aby v hodine smrti držal každý člen TFP v ruke ruženec. Aby, keď príde vzkriesenie mŕtvych a naše telo znovu vstane k životu, bol medzi našimi prstami svätý ruženec. Chcel by som, aby prvým úkonom po vzkriesení bolo pobozkať svätý ruženec. Tak s ružencom v ruke vstane z mŕtvych TFP Panny Márie!
Ruženec zaháňa diabla, ruženec priťahuje milosti Panny Márie, ruženec je modlitbou silných, modlitbou bojovníkov. TFP by bola ničím bez ruženca. Toto puto so svätým ružencom, táto pobožnosť, ktorú sama Panna Mária odporučila svätému Dominikovi, musí byť znakom protirevolucionára 20. storočia, tak ako bola zbraňou protirevolucionára v čase svätého Dominika.
Ruženec a otroctvo lásky k Panne Márii
Niet dôvodu, prečo by svätý ruženec, v tej dobe taký účinný, nemohol byť účinný aj teraz, keď sa dokonca stal ešte potrebnejším. Je tu však nový prvok, ktorý v čase svätého Dominika nebol. Nepatrí k ružencu, ale k úcte k Panne Márii. Je to prvok taký vzácny, že mi je ťažko pochopiť, ako môže člen TFP, ktorý sa modlí ruženec, tento doplnok nepridať. Je ním zasvätenie sa Panne Márii ako otrok lásky podľa metódy svätého Ľudovíta Máriu Grigniona z Montfortu.
Kto sa denne modlí ruženec, robí denne toto zasvätenie. Kto toto zasvätenie robí vážne každý deň, modlí sa každý deň ruženec. Ruženec a zasvätenie sú dve dopĺňajúce sa veci. Tvoria zbrane našej obrany a nášho útoku na protivníka. Všetka škoda, ktorú TFP spôsobuje Revolúcii, a všetko dobro, ktoré koná v prospech dobrej veci, by neboli možné bez úcty k svätému ružencu.
Ak je nejaký člen TFP, nech je ako osobnosť akokoľvek významný, ktorý sa nemodlí každý deň svätý ruženec, pocítim kvôli nemu zachvenie úzkosti. A naopak, ak je nejaký člen TFP, nech je akokoľvek nenápadný či komplikovaný, ktorý sa však aj uprostred svojich bied a slabostí modlí každý deň ruženec, mám iskru nádeje. Pre toho, kto sa modlí svätý ruženec, môžem dúfať vo všetko. Pre toho, kto sa ho nemodlí, sa môžem obávať všetkého. Ruženec je základom nášho života.
Vojnová zbraň
Ruženec je veľkolepá vojnová zbraň, najmä v našich dňoch, keď takzvaná psychologická vojna nadobudla takú dôležitosť. Psychologická vojna znamená duchovnú vojnu, v ktorej si duša musí vybrať medzi prijatím Božej milosti a otvorením sa vplyvu diabla. Toto je ústredný prvok každého ideologického zápasu dnes, pretože ide o pravú Božiu Cirkev, o vec Panny Márie a o vec kresťanskej civilizácie. Ako by som si želal mať „prápory“ katolíkov, ktorí by sa modlili ruženec, aby zničili pôsobenie diabla na zemi! Aké veľkolepé by bolo, keby sme mali mužov takého vnútorného života, že by mohli modlitbou ovplyvňovať udalosti!
Takto sa modlil svätý Dominik. Strávil tri dni neprestajným pôstom a modlitbou bez toho, aby niečo dosiahol. Napokon mu došli sily a bol na pokraji omdletia. Rád si ho predstavujem v okamihu, keď sa takmer v mdlobách obracia k Panne Márii: „Matka moja, už nemám síl, ale dúfam v Teba. Budem sa modliť, kým bude môcť myslieť moja myseľ a kým budú môcť moje pery vysloviť slovo.“
Po troch nekonečne dlhých dňoch, tvárou v tvár takej vytrvalej modlitbe, udrel blesk. Boh mu dal zbraň na rozdrvenie albigéncov. A nielen to. Posilnilo to kresťanskú civilizáciu a oddialilo jej úpadok o niekoľko storočí. Inšpirovalo to aj rehoľu, ktorá dala Cirkvi mnoho svätých, medzi nimi svätého Tomáša Akvinského. Ruženec sa rozšíril po celom kresťanstve a prekročil hranice dominikánskeho rádu. Dokonca takmer všetky rehole prijali ruženec ako nástroj zbožnosti, niektoré ho nosia dokonca ako súčasť rehoľného odevu.
Dokumentov cirkevných autorít, ktoré velebia ruženec, je nesmierne veľa. Zjavení, v ktorých Panna Mária nesie ruženec, je nespočetne. Vo Fatime sa Panna Mária predstavila ako Panna Mária Ružencová. Cirkev obohatila ruženec aj všakovakými odpustkami. Nikdy neskončíme s vymenúvaním dobrodení, ktoré svätý ruženec priniesol ľudstvu.
V minulosti existovali aj kňazi a biskupi, ktorí mohli zo zvláštneho pápežovho privilégia žehnať ružence a udeľovať im určité odpustky.
Ako sa modliť ruženec?
Čo presne znamená modliť sa ruženec? Ako sa ruženec modlí?
Ruženec je rozjímanie o živote nášho Pána Ježiša Krista a Panny Márie. Každý desiatok zodpovedá jednej udalosti. Človek sa má modliť každý desiatok kontempláciou tejto udalosti a rozjímaním o nej. Väčšinou ide o udalosti opísané v evanjeliách, ktoré nám môžu pomôcť lepšie nasledovať nášho Pána a Pannu Máriu.
S veľkou pozornosťou k slovám modlitby máme rozjímať o jednotlivých tajomstvách, teda o danej historickej udalosti. Existujú potom zbožné texty, ktoré navrhujú osobitné rozjímanie pre každé tajomstvo. Mne tieto texty veľmi prospeli. Niektoré texty navrhujú dokonca osobitné rozjímanie pre každé Zdravas. Vďaka tomu je ruženec aj veľmi pestrý. V rámci každého tajomstva potom máme kontemplovať rôzne aspekty. Mne tento spôsob modlitby ruženca prinášal veľa duchovného ovocia už od chlapčenských čias.
Takto nasledujeme celý život nášho Pána Ježiša Krista, ale aj život Panny Márie. Veď Ježišov život sa začína v lone Panny Márie a ona je s ním spojená aj pod krížom, ba dokonca aj po jeho zmŕtvychvstaní.
Sú dve ružencové tajomstvá, ktoré sa Jej týkajú osobitne: Jej nanebovzatie a Jej korunovanie v nebi. Nehovorí sa o smrti Panny Márie, ale o Jej usnutí. Bolo to ako ľahký spánok. Zaspala, vstala z mŕtvych a okamžite vstúpila do neba, kde ju korunoval jej božský Syn. Ona je Dcérou večného Otca, Matkou Vteleného Slova a Nevestou Božieho Ducha Svätého. Týmto zlatým bodom sa ruženec končí.
Ruženec začína Pannou Máriou a Pannou Máriou aj končí. Začína vtelením Slova v Jej panenskom a presvätom lone a končí Jej korunovaním v nebi.
Niekto by mohol namietať: nie je potrebné rozjímať, keď sa modlím. Mohol by som urobiť niečo jednoduchšie: najprv porozjímať a potom sa modliť všetky Zdravas za sebou. Je celkom platné najprv rozjímať a potom sa modliť na chválu toho, o čom som rozjímal. Bežný spôsob je však rozjímať počas modlitby. Prečo?
Keď sa môj úbohý duch snaží do najmenších podrobností preniknúť nekonečné výšiny každého ružencového tajomstva, neustále potrebujem Božiu milosť. Nijaký človek nie je schopný nijakého dobrého činu bez pomoci milosti. A teraz: každá milosť k nám prichádza skrze Pannu Máriu a každá naša prosba prichádza skrze Pannu Máriu. Preto, keď rozjímam, vyslovujem Zdravas, aby mi Ona pomohla získať dosť milosti na rozjímanie.
Cirkev je poklad ku ktorému niet porovnania. Aby sme ho objavili, treba listovať v predkoncilových knihách zbožnosti. Napríklad v „Príručke kresťana“ od Goffinéa. Páter [Leonard] Goffiné zostavil nádhernú zbierku hlavných modlitieb a pobožností, nevyčísliteľnej hodnoty a neuveriteľnej krásy. Cirkev je poklad ozdobený najrozmanitejšími drahokamami. Niet však pochýb, že v rovine súkromnej zbožnosti zaujíma ruženec privilegované miesto.
Pamätám sa, že v tejto príručke som ako chlapec prvý raz čítal text svätej omše. Priznávam, že som z toho bol nesmierne nadšený! Vtedy som začal sledovať omšu podľa Goffinéa. Raz som ochorel a musel som ostať v posteli takmer mesiac. Omša mi veľmi chýbala! Keďže som nemohol ísť na omšu, modlil som sa jej text z tejto knihy. Samozrejme som vedel, že to, čo sa modlím, nie je omša, ktorú môže slúžiť len kňaz. Ale zdalo sa mi, že táto súkromná modlitba podľa oficiálneho textu by sa páčila Panne Márii a Bohu, a modlil som sa s veľkým nadšením podľa svojho Goffinéa.
Verejný a súkromný kult
Treba však povedať, že ruženec je súkromný úkon zbožnosti, odlišný od verejného kultu Cirkvi. Ten je kultom, ktorý Bohu oficiálne vzdáva celá Cirkev. Je to Cirkev, ktorá vzdáva Bohu kult ako Mystické telo Kristovo skrze svojich služobníkov. Verejný kult sa koná v mene Cirkvi a môže ho konať len kňaz alebo biskup katolíckej Cirkvi.
Je jasné, že obe formy kultu, verejný aj súkromný, majú svoje miesto v katolíckej zbožnosti. Máme pociťovať radosť a horlivosť a pripájať sa k modlitbe, ktorú kňaz koná v mene celej Cirkvi, pre jej neporovnateľnú účinnosť, či už ide o klaňanie sa, uctievanie, zadosťučinenie, vzdávanie vďaky alebo odprosovanie. Musíme však chápať aj to, že svoje miesto má aj naša súkromná modlitba. Tieto dve veci spolu odjakživa žijú v Cirkvi ako dve pľúca, ktoré dýchajú spolu.
Plínio Correa de Oliveira
Zdroj: aftp.it
Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
