Vojna proti minulosti je najpodlejšia forma agresie, pretože je namierená proti mŕtvemu, ktorý sa už nemôže brániť. „Podlý, zabíjaš mŕtveho človeka,“ povedal Ferrucci Maramaldovi; vojna proti minulosti je predovšetkým poznačená touto hanebnosťou, útokom proti tým, ktorí nemajú možnosť reagovať. A podlá a hanebná zostáva, keď konzervatívci v našich inštitúciách obviňujú minulosť zo všetkého prítomného zla a s falošnou odvahou sa hnevajú na mŕtvych, ktorí nemôžu reagovať.

V Taliansku už jedna z troch osôb nie je schopná prečítať knihu alebo dlhší text. Nedávna správa OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) 2025 „Pohľad na vzdelávanie“ poukazuje na tento problém a na jednej strane potvrdzuje trend, ktorý už pretrváva niekoľko rokov, a na druhej strane svedčí o riziku návratu negramotnosti.

Medzinárodný horizont sa dnes javí tak dramatický a zložitý, že nemá iné riešenie ako to, ktoré nám ukázala Panna Mária vo Fatime v roku 1917: svätý ruženec.

Pri príležitosti 160. výročia jeho narodenia ďakujeme Pánovi za Božieho služobníka Rafaela Meryho del Vala, ktorý sa narodil v Londýne v roku 1865 v prostredí, kde bola otvorenosť voči svetu súčasťou každodenného života: ako syn španielskeho diplomata a anglickej matky mal kozmopolitné detstvo, ktoré ho od raného veku zoznámilo s rôznymi jazykmi a kultúrami. Vyrastal v atmosfére univerzality, ktorú neskôr uznal za povolanie Cirkvi, a táto formácia ho pripravila na to, aby bol poslušným nástrojom v diplomatickej službe Svätej stolice v čase poznačenom veľkými výzvami.

Medzi mnohými obvineniami, ktoré sú adresované štátu Izrael, je aj to, že v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia „vytvoril“ hnutie Hamas. To by podľa niektorých malo viesť k dištancovaniu sa od vojny, ktorú Izrael vedie proti Hamasu, pretože medzi terorizmom a tými, ktorí podporili jeho vznik, nie je veľký rozdiel. Stojíme však pred historickým zjednodušením, ktoré — ako všetky omyly — obsahuje aj časť pravdy. A práve od tejto pravdy, ktorá má doktrinálny charakter, je potrebné vychádzať.

Pri príležitosti 30. výročia úmrtia Plinia Corrêa de Oliveira (1908-1995) celebroval Mons. Athanasius Schneider v Ríme svätú omšu za jeho dušu. V homílii biskup načrtol žiarivý portrét zakladateľa TFP - Tradície, Rodiny a Vlastníctva, predstavujúc ho ako autentického athleta Christi, rytiera katolíckej viery a horlivého apoštola Panny Márie

V druhej časti sa naša diskusia obracia k Svetovému stretnutiu o ľudskom bratstve 2025, ktoré sa skončilo koncertom „Grace for the World“ na Námestí sv. Petra.

Vražda Charlieho Kirka veľmi zasiahla všetkých, vrátane nás. V týchto dňoch sa množia rôzne komentáre a úvahy o tejto udalosti, spolu s vyjadreniami sústrasti jeho manželke a deťom. 

Tragédia, ktorá sa stala, nebude tak skoro zabudnutá a bude mať významný vplyv na spôsob myslenia mnohých, vzhľadom na jej početné dôsledky na mnohé oblasti dnešného života. Z našej strany sa obmedzíme na niekoľko úvah z pohľadu sociálnej náuky Cirkvi.

„Ako dogmatický teológ nechcem byť diplomatický. Katolícka cirkev musí hlásať pravdu, ale aj vyvracať lži.“

Kardinál rozpráva o tom, že mal „privilegium poznať a spolupracovať s niektorými svätými: myslím na svätú Teréziu z Kalkaty alebo na svätého Jána Pavla II. Potom aj s poslednými pápežmi: Benediktom XVI. a Františkom. A dnes s veľkou dôverou vzhliadam k pápežovi Levovi XIV.“

V stredu 10. septembra na univerzitnom kampuse v Utahu zaznel jediný výstrel, ktorý bude v americkej politike rezonovať ešte roky.

Konzervatívny aktivista Charlie Kirk bol zavraždený počas prejavu na Univerzite Utah Valley. Útočník ho zasiahol výstrelom z presnej pušky. Kirk bol jedným z najvýraznejších lídrov mladých republikánov, známy svojou vášňou pre dialektiku: vyzýval každého, aby ho porazil v debatách.