Od amerického sna k evanjeliu pravdy: Kirk a Cirkvou zabudnuté princípy

Zdroj: agentúra Romano Sicilliani

Vražda Charlieho Kirka veľmi zasiahla všetkých, vrátane nás. V týchto dňoch sa množia rôzne komentáre a úvahy o tejto udalosti, spolu s vyjadreniami sústrasti jeho manželke a deťom. 

Tragédia, ktorá sa stala, nebude tak skoro zabudnutá a bude mať významný vplyv na spôsob myslenia mnohých, vzhľadom na jej početné dôsledky na mnohé oblasti dnešného života. Z našej strany sa obmedzíme na niekoľko úvah z pohľadu sociálnej náuky Cirkvi

Väčšina stanovísk odsudzujúcich tento incident sa obmedzuje na obhajobu slobody prejavu a požiadaviek liberálnej demokracie. Mnohí pozorovatelia a komentátori vidia v Kirkovi šampióna tejto slobody, muža, ktorý mal odvahu vyjadriť svoje názory a diskutovať s každým vo verejnej debate, ako to robil v momente výstrelu. Táto interpretácia sa nezameriava na obsah, teda na to, čo hovoril a aké princípy presadzoval a bránil. Samozrejme, aj sloboda je obsahom a nielen formou, ale ak ju chápeme tak všeobecne a chápeme ju len ako slobodu vyjadriť svoj názor na verejnosti, je to redukujúce a aj nejednoznačné. To isté platí pre tých, ktorí sa pozerajú na „americký sen“, ktorého verným a čestným vyjadrením bola Kirkova sociálna a politická činnosť. Aj v tomto prípade sa zastavíme krok predtým, ako sa pustíme do hĺbky obsahu. Kto chce urobiť analýzu vo svetle sociálnej náuky Cirkvi, nemal by sa zastaviť na tomto bode, pretože obidve kritériá – demokratická sloboda prejavu a americký sen – potrebujú byť samy osebe podložené. Skôr je potrebné sa opýtať, či Kirk chcel svoje posolstvo založiť na pevnejších základoch.

Niektorí poukazujú na to, že jeho postoje k dnešným sociálnym a politickým krízam boli rôznorodé a nie všetky si zaslúžili rovnaké ocenenie. To môže byť pravda, ale takzvané „nevyhnutné princípy“, hoci aj preložené osobným spôsobom, tam boli všetky. Bojoval proti zabíjaniu nevinných ľudských životov prostredníctvom štátneho potratu, bránil a podporoval prirodzenú rodinu, chcel „dobré“ školy pre deti, bojoval proti súčasným post-prirodzeným ideológiám, ako je genderová alebo woke, poukazoval na nebezpečenstvá imigrácie, najmä islamskej, pre destabilizáciu národov a tak ďalej. Môžeme teda povedať, že nežiadal len demokratickú slobodu alebo americký sen, ale chcel sa dostať k nepopierateľným základom, v ktorých môžeme vidieť prvky prirodzeného zákona. To ho presvedčivejšie spája so sociálnou náukou Cirkvi.

Charlie Kirk nebol katolík, ale evanjelik. Pre neho, aspoň formálne, sociálna náuka Cirkvi neexistovala – nielen pre absenciu magistériálnej autority kompetentnej ju doktrinálne formulovať, ale aj preto, že vzťah medzi politickým uvažovaním a náboženskou vierou je u evanjelikov iný než u katolíkov. Z protestantizmu môžu v tejto súvislosti vyplynúť rôzne riešenia: úplne laický a sekularizovaný štát alebo štát, ktorý priamo riadi verejnú dimenziu náboženského života; veriaci môžu zastávať názor, že ich svedomie na verejnosti legitimizuje akúkoľvek voľbu, alebo že Ježiš Kristus od nich žiada konzistentnosť aj v tejto oblasti. Podľa toho, čo vieme, Charlie Kirk sa priklonil k uznaniu prirodzeného zákona, ktorý je ešte stále ovplyvnený evanjelikálnymi prvkami, ale je pomerne pevný, pretože je založený na zdravom rozume, alebo presnejšie na všeobecnom úsudku. Body, na ktorých trval, boli v skutočnosti pomerne jednoduché, dostupné každému, a obhajoval ich racionálnymi argumentmi, nielen z viery, pričom od svojich oponentov žiadal, aby mu ukázali, kde sa mýlil. V týchto aspektoch jeho úsilia sa vzťah so sociálnou náukou Cirkvi javí konzistentný.

S týmto aspektom súvisí aj otázka verejnej úlohy, ktorú pripisoval kresťanskej viere a Bohu. Aj v tejto oblasti zostávajú jeho postoje skôr evanjelické ako katolícke, pretože medzi jeho svedomím a učením Ježiša nebola Cirkev ako učiteľka, ale nesmieme zabúdať, že aj podľa sociálnej náuky Cirkvi má kresťanské náboženstvo verejnú úlohu a proti ateistickému náboženskému indiferentizmu treba bojovať predovšetkým za prvenstvo Boha vo svete ako predpoklad pre všetko ostatné.

V záplave správ, ktoré sa v týchto dňoch o ňom šírili, sa objavila aj zmienka o jeho možnom priblížení sa ku katolíckej viere. Niektorí citovali jeho výroky o Panne Márii, ktoré by spolu s jeho priateľstvom s mnohými katolíkmi pôsobiacimi vo verejnom živote mohli naznačovať jeho vnútorné presvedčenie. Vyvstáva však otázka: schvaľovala by dnešná katolícka cirkev Charlieho Kirka? Nezávisle od nového smeru, ktorý otvoril Lev XIV., a vo všeobecnosti, počnúc niektorými americkými biskupmi, je oprávnené mať veľa pochybností o ocenení jeho posolstva. Pokiaľ ide o život, rodinu, homosexualitu, rodovú identitu, asistovanú samovraždu, imigráciu, ekologizmus... mnohé autoritatívne hlasy dnešnej katolíckej cirkvi sú v rozpore s myšlienkami, ktoré presadzuje Charlie. Ešte viac sa nezhodujú s jeho metódou, ktorú považujú za príliš militantnú. Nie je to o tom, že by nevedel komunikovať, ako to dnes katolícki duchovní považujú za primárnu požiadavku, ale o tom, že komunikoval nielen preto, aby komunikoval, ale aby v dialógu zvíťazili pravdivé myšlienky nad falošnými.

Stefano Fontana

Zdroj: vanthuanobservatory.com

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!