ROZHOVOR: Kardinál Müller o Charliem Kirkovi, „LGBT jubileu“ a rastúcej hrozbe islamu

RÍM, 17. september 2025 – Nedávno som sa v Ríme stretla s kardinálom Gerhardom Müllerom, bývalým prefektom Kongregácie pre náuku viery, aby sme spolu diskutovali o širokej škále tém. V prvej časti tohto dvojdielneho rozhovoru Jeho Eminencia uvažuje o brutálnej vražde kresťanského konzervatívca a zakladateľa organizácie Turning Point USA, Charlieho Kirka, ktorého nazýva „mučeníkom za Ježiša Krista“.

Diskutujeme tiež o prvých mesiacoch pontifikátu pápeža Leva XIV. a o rade naliehavých otázok, vrátane rastúcej hrozby islamu, jeho vzťahu k dnešným radikálnym antikresťanským ideológiám a nedávneho škandálu okolo Vatikánom schválenej „LGBT jubilejnej púte“ pod vedením otca Jamesa Martina.

Tu je prvá časť rozhovoru s kardinálom Gerhardom Müllerom.

Diane Montagna: Vaša Eminencia, poznáte dobre Spojené štáty. Chceli by ste sa vyjadriť k atentátu na Charlieho Kirka?

Kardinál Müller: Charlie Kirk bol obeťou ateistickej ideológie, ktorej stúpenci sa radovali zo satanského oslavovania ohavnej vraždy príkladného manžela a otca rodiny. Diabol vždy ovládne tých, ktorí nenávidia život a pravdu. Lebo podľa slov Pána Ježiša Krista je diabol „vrahom od počiatku“ a „otcom lží“ (Jn 8, 44). A len tí, ktorí počúvajú Božie slová, sú z Boha (porov. Jn 8, 47).

Charlie Kirk bol zbožný kresťan. Z nadprirodzeného pohľadu nezomrel ako obeť politického atentátu, ale ako mučeník za Ježiša Krista – nie v zmysle tých, ktorí sú kanonizovaní, ale ako ten, kto vydal svedectvo (z gréckeho martyros) celým svojím životom. Svoj život odovzdal nasledujúc svojho Pána, ako obetu za pravdu, že človek je stvorený na Boží obraz, ako muž a žena, a proti lžiam a sebazmrzačeniu, ktoré presadzuje tzv. „trans-ideológia“ a „gender-afirmatívnou starostlivosťou“. Zachovával a žil v obrane krásy a posvätnosti manželstva a rodiny, tak ako ich ustanovil Boh Stvoriteľ, a zastával sa dôstojnosti každého ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť.

Ako iste viete, Charlieho manželka bola katolíčka a jeho blízki priatelia prezradili, že chodil na omšu a modlil sa ruženec.

Áno, a nedávno chválil Pannu Máriu ako vzor a „riešenie“ neduhov našej doby. Svojím „áno“ na vtelenie Boha sa stala Matkou Ježiša, jediného Vykupiteľa ľudstva, ktorý nás jediný vyslobodzuje z klamstiev, hriechu a smrti, a zo všetkých vražedných ideológií.

Prosíme Pána Ježiša a Pannu Máriu, aby priniesli útechu Charlieho manželke a deťom.

Obráťme sa do Ríma. Aké zmeny ste vnímali od zvolenia pápeža Leva XIV.?

Je tu viac na Krista zamerané ohlasovanie evanjelia, väčší poriadok a menší dôraz na záležitosti druhotné pre Cirkev, ako je migrácia, ktorá je predovšetkým úlohou štátu.

Cirkev môže určite pomáhať cez charitatívne diela, ale naším prvým poslaním je hlásať evanjelium všetkým a evanjelizovať tých, ktorí prichádzajú do Európy – nielen poskytovať materiálnu pomoc, ale dávať im pravdu.

Prichádza toľko moslimov a nemôžeme im dovoliť, aby nanucovali svoju vieru našej kultúre. Musíme tomu čeliť posolstvom Božej lásky, pretože obraz Boha, ktorý majú – diktátor, ktorého svojvoľnú vôľu treba slepo poslúchať – nie je obraz, ktorý nám dal Ježiš. Boh je náš Otec, náš Stvoriteľ, ktorý nás stvoril na svoj obraz a podobu. Sme Jeho deti a skrze Ducha Svätého sa môžeme stať Božími priateľmi, priateľmi Ježiša Krista.

Toto je posolstvo, o ktorom musíme svedčiť, najmä v európskych krajinách, ktoré zoslabli vo svojej kresťanskej viere a boli sekularizované ideológiami nacionalizmu, fašizmu, komunizmu a teraz wokeizmu, ktorý hrozí zničením ľudí a ich identity.

Dali by ste wokeizmus na rovnakú úroveň ako komunizmus?

Áno, považujem ho za pokračovanie marxistického chápania človeka. Podľa Marxa nie sme osoby s nesmrteľnou dušou schopnou vďaka milosti žiť v osobnom vzťahu s Bohom, naším Stvoriteľom. Skôr sme vnímaní ako niekto závislí od politickej strany alebo ideologickej skupiny – alebo od rozhodnutí organizácií, ako je Svetové ekonomické fórum – ktoré definujú povahu človeka. Malá elita rozhoduje, čo je ľudská dôstojnosť, a masy majú poslúchať a prispôsobovať sa všetkému, čo nadiktujú. To je úplne deštruktívne.

Wokeizmus je súčasťou ideologickej vlny, ktorá sa stavia proti osobnej identite, telu – mužskému a ženskému –, stabilným rodinným vzťahom, odlišným kultúram a jazykom, dejinám a normálnym stabilným vzťahom, ktoré patria k ľudskému bytiu.

Je to v podstate pokračovanie starého marxizmu. Hoci nefunguje ako oficiálna politická strana, má všade dobre organizované nátlakové skupiny – v Európskej únii, v Spojených štátoch cez tzv. „Deep State“, v masmédiách, sociálnych sieťach a na univerzitách. Tieto skupiny sú veľmi represívne, militantné a agresívne voči každému, kto sa neprispôsobí ich mysleniu.

Ako vnímate vzťah medzi wokeizmom a islamom?

Islam je, samozrejme, náboženstvo a nemá vnútorný súvis s wokeizmom. Avšak wokeisti inštrumentalizujú islam na podkopanie kresťanskej identity a západnej tradície a kultúry. Myslím si však, že títo istí wokeisti môžu byť ďalšími obeťami radikálnych islamistov. Možno si vypočítali, že moslimovia napokon prijmú woke idey, ale to je nemožné. Naopak, islam odmieta dôstojnosť ženy a jeho morálny rámec nemá nič spoločné s cieľmi wokeizmu, z ktorých jedným je homosexualizovať spoločnosť a myslenie.

V Anglicku napríklad wokeizmus vo svojej počiatočnej fáze využíva islam ako nástroj na oslabenie kresťanskej kultúry a tradície. V súčasnosti, v tragických prípadoch – napríklad keď dievča znásilní niekoľko moslimských mužov – sa skôr stane, že do väzenia pôjde dievča než samotní zločinci.

Dúfam, že v Anglicku po najbližších voľbách uvidíme významné zmeny.

A situácia vo vašom rodnom Nemecku?

Je do určitej miery podobná. Priemerne dochádza k osemnástim útokom nožom denne a dve až tri dievčatá alebo mladé ženy sa stávajú obeťami skupinového znásilnenia. A predsa, aj keď je dobodaný policajt, často na to nie je žiadna reakcia.

Stále rastú problémy aj v školách, kde moslimské deti často prevyšujú počtom kresťanské, no málokto je ochotný čeliť tejto realite. Dokonca aj mnohí biskupi akoby v plnosti nechápali vážnosť situácie.

Naozaj si myslíte, že biskupi to nechápu?

Je pre nich jednoduchšie zatvárať oči. Mnohých strháva táto ideologická vlna a vedia, že tí, ktorí otvorene vyznávajú svoju kresťanskú vieru, sú napádaní. Chcú byť milovaní všetkými, byť „miláčikom“ každého. Len málo biskupov v Nemecku skutočne rozumie tomu, čo sa deje.

V Nemecku máme náboženskú slobodu a teoreticky každý môže otvorene praktizovať svoju vieru, vrátane islamu. Ale realita je veľmi odlišná. Moslimovia sú vo verejnom priestore veľmi prítomní, zatiaľ čo kresťania sú často váhaví usporiadať aj verejnú eucharistickú procesiu zo strachu, že by mohli niekoho uraziť alebo provokovať.

Ak bude situácia pokračovať týmto smerom, ako sa to skončí?

Mohlo by sa to stať ako v severnej Afrike. Do 7. storočia to bolo úplne katolícke územie, hoci s problémami ako donatisti. Potom však prišiel islam a o päťsto rokov neskôr sa populácia stala úplne moslimskou.

Ak by sa to stalo, kresťania by sa stali občanmi druhej kategórie.

Málokto to však chce priznať. Napríklad moje rodné mesto Mainz bolo pred päťdesiatimi rokmi sedemdesiat percent katolícke; dnes, v dôsledku sekularizácie, migrácie a ďalších faktorov, tento podiel klesol na dvadsaťsedem percent. V súčasnosti tridsať percent obyvateľov krajiny nie sú etnickí Nemci a sú to prevažne mladí ľudia. O dvadsať až tridsať rokov by sa islam mohol stať dominantným náboženstvom.

Naozaj si myslíte, že Nemecko by sa mohlo stať moslimskou krajinou?

Už teraz to v mnohých ohľadoch tak je. Moslimovia dominujú verejnému životu, čiastočne preto, že politici sa ich boja.

Aj keď moslimovia nemajú kontrolu nad vládou…

Bývalá komunistická strana vo východnom Nemecku je absolútne pro-islamská. Aj keď ich ideológia je úplne marxistická a ateistická, vytvorili alianciu s moslimami, ktorí vyznávajú vieru v jedného Boha, ktorému sa všetci musia podriadiť. Je to absolútny rozpor, ale slúži to na de-kresťanizáciu Západu.

Myslíte si, že by sme mohli byť svedkami občianskej vojny?

Myslím si, že mladí Nemci už nie sú schopní sa brániť; v podstate už prehrali bitku. Pravdu povediac, žiadna bitka ani nebola – išlo o infiltráciu. Prišiel milión ľudí zo Sýrie, mnohí bez znalosti nemčiny. Nemecko im poskytlo finančnú podporu a vybudovanú infraštruktúru bez požiadavky práce. Pre nich to vyzerá ako pozemský raj – až kým nevyčerpajú zdroje. Akonáhle k tomu dôjde, môže vzniknúť konflikt, ktorý môže skončiť občianskou vojnou, ale medzi nimi navzájom, podobne ako sme to videli v Sýrii.

A vy si myslíte, že je to realistické?

Áno, je to absolútne realistické. Neexistuje žiadne účinné proti-hnutie, ktoré by riešilo dôsledky depopulácie alebo politiky podporujúce potraty.

Myslíte si, že za to sú do veľkej miery zodpovední biskupi, ktorí v posledných desaťročiach zlyhali v hlásaní evanjelia a vo vyučovaní veriacich katolíckej viere?

Na začiatku hnutia za depopuláciu, s iniciatívami ako Rímsky klub, existoval odpor. Pápež a biskupi sa proti tomu vyslovili. Ale ďalšia generácia biskupov stratila energiu. Pozrite sa na Nemeckú synodálnu cestu: sústreďuje sa na prispôsobenie viery moderným ideológiám namiesto toho, aby zachovávala autentické katolícke učenie.

To ma privádza k ďalšej otázke. Vaša Eminencia, aká je vaša reakcia na nedávnu „LGBT jubilejnú púť“ v kostole Gesù v Ríme a v Bazilike sv. Petra, ktorá viedla k virálnej fotografii dvoch homosexuálnych mužov drzo sa držiacich za ruky, pričom jeden mal batoh s nápisom „F* the Rules“?**

Znesvätili chrám Boží, „urobili z domu Otca tržnicu“ (Jn 2,17). LGBT hnutie je úplne proti vôli Boha Stvoriteľa, ktorý ustanovil manželstvo ako sviatosť v Kristovi, a je absolútnym škandálom, že sa to stalo.

Pred niekoľkými rokmi kardinál Reinhard Marx celebroval omšu pre tieto skupiny v Mníchove a premenil to, čo je posvätné, na propagandistickú šou. Teraz sa to isté deje v kostole Gesù v Ríme, kde taliansky biskup hovorí o možnosti zmeny zjaveného učenia o manželstve a rodine podľa ľudských, telesných túžob.

Ako nám pripomína sv. Augustín v Vyznaniach X, 27: „Tvojím najlepším služobníkom je ten, kto od teba nechce počuť to, čo chce počuť on sám, ale chce to, čo od teba počuje.“

Aký význam má prechod celej skupiny, ktorá otvorene odmieta katolícku vieru v oblasti sexuálnej morálky, cez Svätú bránu?

Zneužili katolícku vieru a symbol Svätej brány, ktorou je Ježiš Kristus, na propagandu. Pritom žijú v otvorenom rozpore s vôľou Stvoriteľa. Zneuctili Cirkev Božiu obscénnymi gestami a svojím životným štýlom. Ako povedal sv. Pavol: „Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož.“ (Rim 1,24–25).

Slová sv. Pavla neboli pravdivé len v čase, keď bol List Rimanom napísaný; homosexualita, pedofília a pederastia boli rozšírené v predkresťanskom staroveku. Aj dnes sú to dôsledky popierania Boha Stvoriteľa, ktorý stvoril človeka ako muža a ženu. Je ohromujúce, že biskupi a kňazi dali priestor tomuto anti-svedectvu katolíckej viery, v otvorenej opozícii voči Božej vôli. Mali by si pozrieť učenie Cirkvi o manželstve a rodine, najmä v pastoračnej konštitúcii 2. vatikánskeho koncilu Gaudium et Spes §§ 47–52.

Na „LGBT jubilejnej púti“ sa zúčastnil aspoň jeden biskup a niekoľko kňazov a rehoľných sestier. Belgický kňaz mal dokonca na chrbte ako plášť prehodenú dúhovú vlajku „intersex-inclusive“, keď kráčal k Svätej bráne.

Zúčastňujú sa eucharistických sprievodov na sviatok Božieho tela? To ich až tak nezaujíma, ale využívajú a zneužívajú náboženské symboly na propagáciu antikresťanskej ideológie.

Bola to svätokrádež, prejsť cez Svätú bránu takým spôsobom?

Bezpochyby. Žehnať tieto páry je takisto svätokrádež a je to úplne proti Božiemu Slovu a katolíckemu učeniu. Táto ideológia sa netýka pomoci jednotlivcom, ktorí zápasia s otázkami svojej sexuality, aby žili v súlade so svätou vôľou Stvoriteľa. Ani jej propagátori sa nestarajú o večný život či spásu duší. Skôr presadzujú anti-kresťanskú ideológiu, ktorá útočí na samotný pojem manželstva a rodiny – otca, matku a deti – a stojí ako proti-svedectvo proti evanjeliu Ježiša Krista:

„Smilstvo a akákoľvek nečistota alebo lakomstvo nech sa ani len nespomenú medzi vami, ako sa patrí na svätých, ani mrzkosť ani hlúpe reči a neprístojné žarty, lebo to sa nesluší; radšej vzdávajte vďaky. Lebo uvedomte si a pochopte, že ani jeden smilník ani nečistý ani chamtivec, čo je modloslužobník, nemá dedičstvo v Kristovom a Božom kráľovstve. […] Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená.“ (Ef 5,3–5; 25–26).

Počas púte som hovorila s jedným z hlavných organizátorov z „Jonathanovho stanu“ (Tenda di Gionata). Tvrdil, že v Biblii sú náznaky, že homosexualita je morálne prípustná, a povedal, že „nemáme interpretovať Bibliu doslovne, ale v kontexte konkrétneho historického momentu“.

Všetci heretici interpretovali Bibliu týmto spôsobom. Písmo je v týchto veciach veľmi jasné a iba Magistérium Cirkvi má autoritu poskytovať autentický a neomylný výklad Božieho slova v súlade s Apoštolskou tradíciou. Nemôžeme robiť kompromisy s pohanstvom, pokiaľ ide o vieru v jediného Boha.

Páter James Martin, ktorý bol tiež jedným z hlavných organizátorov „LGBT jubilejnej púte“, bol prijatý na audiencii u pápeža Leva 1. septembra a okamžite zverejnil oficiálne fotografie na sociálnych sieťach. Stalo by sa niečo také za pápeža Jána Pavla II. alebo Benedikta XVI.?

Obaja si boli vedomí, že tieto fotografie by sa zneužili na to, aby sa naznačila pápežova zhoda s anti-kresťanskými ideológiami. Pápeži niekedy prijímali komunistických lídrov, ale nikto nikdy neveril, že pápež Ján Pavol II. má s nimi niečo spoločné; hovoril s nimi veľmi jasne. Benedikt XVI. sa raz súkromne stretol s Hansom Küngom, ale nie spôsobom, ktorý by sa dal zneužiť, a určite nikto nikdy nepomyslel, že pápež Benedikt XVI. by prijal Küngove teórie.

Myslím si, že pápež Lev XIV., ktorý jasne hovoril o povahe kresťanského manželstva, si veľmi dobre uvedomuje, čo sa deje, a nedá sa ľahko nikým zneužiť.

„LGBT jubilejná púť“ bola zorganizovaná počas predchádzajúceho pontifikátu a už bola vo vatikánskom kalendári, ale niektorí katolíci sa môžu pýtať, prečo sa pápež Lev vôbec stretol s páterom Jamesom Martinom a prečo neboli tieto podujatia zrušené.

Ako dogmatický teológ nechcem byť diplomatický. Katolícka Cirkev musí ohlasovať pravdu, ale aj protirečiť lžiam. To znamená, že musíme nielen pozitívne vysvetľovať vieru, ale aj aktívne vyvracať omyly.

Nicejský koncil potvrdil pravdy viery, ale aj odsúdil Ária ako heretika. Samotné ohlasovanie pravdy nestačí. Sv. Pavol hovorí o „nepriateľoch kríža“ v Cirkvi. Ak pápež alebo biskup hovorí pravdu, útočia na neho. Naopak, ak mlčí, využijú jeho mlčanie na presadzovanie svojich omylov.

Mnohí katolícki biskupi sa postavili proti Fiducia Supplicans, pretože to predstavovalo nesprávnu pastoračnú cestu a vychádzalo z nedostatočného a nejasného chápania prirodzenej a zjavenej antropológie.

Medzi pravdou a lžou nemôže byť kompromis. Toto nie je otázka konzervatívneho či progresívneho zmýšľania – je to otázka zjavených právd a cieľa stvorenia, ako je vpísaný do ľudskej prirodzenosti.

Od chvíle, keď vyšiel na lodžiu, pápež Lev zdôrazňuje mier a jednotu. Niektorí by tvrdili, že je dôležité, najmä v prvotných dňoch jeho pontifikátu, aby bol otvorený voči všetkým, aby bol v dialógu s každým. Čo by ste na to povedali?

Počas poslednej synody bolo učenie Cirkvi označené za „konzervatívne“ a každý katolík, ktorý sa snažil zostať mu verný, bol zaradený do kategórie človeka uviaznutého v minulosti alebo dokonca ako „farizej“.

Myslím si, že pápež Lev si želá prekonať túto ideologickú polarizáciu v Cirkvi. Avšak to nemožno dosiahnuť kompromisom. Musíme hovoriť pravdu – a pravda nevyhnutne rozdeľuje ľudí na tých, ktorí nasledujú Božie slovo, a tých, ktorí nie.

Kedysi ste povedali, že došlo k „nepriateľskému prevzatiu“ Cirkvi...

„LGBT Jubilejná púť“ je len jedným z príkladov snahy prevziať kontrolu nad Cirkvou v prospech protikresťanských záujmov.

Ak by motívy za týmito udalosťami boli skutočne pastoračné, organizátori by sa snažili pomôcť každému rásť v pokání a jednote s Ježišom Kristom.

Nedávno sme slávili kanonizácie Pier Giorgia Frassatiho a Carla Acutisa. Títo dvaja mladí muži stelesňovali kresťanský život. Prijali posväcujúcu milosť v krste, ale tiež spolupracovali s Duchom Svätým na raste v svätosti. Toto musíme podporovať.

Druhá časť rozhovoru s kardinálom Gerhardom Müllerom bude zverejnená v najbližších dňoch

Zdroj: dianemontagna.substack.com

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!