KRÍŽ - ÔSMA SVIATOSŤ
Zdroj: pixabay.com
Slávime slávnosť povýšenia svätého Kríža. Slová ako utrpenie, kríž či smrť nepočúvame radi. Moderný človek ich odsúva na okraj, snaží sa ich vytesniť zo života. Žiaľ, niekedy aj medzi kňazmi badať strach zo smrti, akoby sa strácala viera vo večný život – v presvedčenie, že skutočný život začína až po smrti. No Ježiš hovorí jasne:
„Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho; ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.“ (Mt 16,25).
Do tohto tajomstva nás uvádza aj Panna Mária. Boh si vyberá miesta mariánskych zjavení, aby vstúpil do dejín a pripomenul človeku cestu kríža. Najznámejším z nich sú Lurdy, spojené s nespočetnými zázrakmi. Zjavenia potvrdzujú Ježišove slová z kríža, keď nám dáva Máriu za Matku: „Hľa, tvoja Matka.“
Vo Fatime, po hrôzach prvej svetovej vojny, Mária zdvihla varovný prst: modlite sa a konajte pokánie, lebo svet sa rúti do záhuby. V centre jej posolstiev stojí práve utrpenie a obrátenie.
Otázka ľudského utrpenia je tá najcitlivejšia, ktorá rezonuje najviac v spoločnosti. Prečo musí človek trpieť a niesť ťažkú chorobu ? Niektorí po tom čo zažili druhú svetovú vojnu, si kládli otázku, kde tu bol Boh prítomný ? Odpoveď znela: V desiatich Božích prikázaniach.
Do Lúrd prichádzajú ročne milióny pútnikov s nádejou na fyzické uzdravenie. No Cirkev oficiálne uznala iba niekoľko desiatok zázrakov. Prečo Boh nekoná viac?
Niekoľko dní pred sviatkom Panny Márie Lurdskej slávi katolícka cirkev sviatok svätého Blažeja. Pri tejto príležitosti sa udeľuje svätoblažejské požehnanie proti bolestiam hrdla a iných chorôb hrdla. Mnohí veria, že ich toto ochorenie obíde len pre samotné požehnanie. Platí to však len pre prípad, že takéto zdravie bude slúžiť zdraviu našej duše. Keby nebolo na zemi toľkých chorôb peklo, by bolo oveľa plnšie než je, aj keď sa niektorí dnes môžu nazdávať, že je prázdne.
Najväčším utrpením človeka nie je choroba tela, ale strata Boha. To je pravá definícia pekla – stav odlúčenosti, ktorý možno zažiť už na zemi.
Tým, že mnohí sa v Lurdoch neuzdravia, nám Panna Mária ukazuje, že utrpenie je nevyhnutné k nášmu posväteniu. Ak nepochopíme úlohu kríža a utrpenia v procese nášho vnútorného očisťovania, ktoré nás činí postupne slobodnejšími ľuďmi nechápeme ničomu zo základov nášho duchovného života. Práve toto utrpenie nám má pomôcť vyjsť z nás samých a upriamiť náš pohľad k večným hodnotám
Svätý František Saleský nazýval utrpenie „ôsma sviatosť“. Kardinál Pedro Segura, známy svojou nekompromisnosťou, raz hovoril s pápežom Piom XI. Pápež sa mu s úsmevom pochválil:
– „Viete, Eminencia, ja som nikdy nebol chorý.“
Segura ho vážne prerušil:
– „Svätý Otče, dovoľte mi povedať: neexistuje človek predurčený pre nebo, ktorý by neochorel alebo netrpel. Kríž je pečaťou vyvolenia. Kto ho nenesie, nedostal znamenie predurčenia.“
Pápež sa pousmial, ale slová kardinála mu utkveli v pamäti. O niekoľko dní ho postihol silný infarkt. Pripútaný na lôžko poslal Segurovi krátky odkaz:
– „Vaša Eminencia, už mám znamenie predurčenia.“
Vidíme tu veľkú pravdu: nikto, ani pápež, nie je vyňatý spod zákona kríža. Kríž je pečaťou toho, že patríme Kristovi.
Lurdy nám to pripomínajú každý deň. Neviditeľný zázrak sa deje v karmelitánskom kláštore, kde staré sestry obetujú svoje bolesti a slabosť za pútnikov. Nie na pódiu, ale v skrytosti. Práve tam sa zjavuje moc kríža.
Mária by konala proti nášmu dobru, keby nás okamžite oslobodila od každej bolesti. Utrpenie má moc očisťovať a premieňať. Učí nás vyjsť zo seba, zbavuje egoizmu a otvára k slobode.
Na Kalvárii provokovali Krista: „Zostúp z kríža a my uveríme!“ Ale on nezostúpil. „Nechcel zotročiť človeka zázrakom. Túžil po slobodnej láske Bol si smädný po viere, ktorá sa zrodila zo slobody, a nie zo zázraku. Túžil si po slobodnej láske, a nie otrockom nadšení pred mocným pánom“ píše Dostojevskij v Bratoch Karamazovovcoch.
To je posolstvo Kríža i Lúrd: Boh od nás nechce povrchné nadšenie, ale slobodnú lásku, ktorá prijíma aj ťažkosti života. Kto prijíma svoj kríž, ten nájde život – a to nie len život pozemský, ale večný. Nech nám Sedembolestná Panna Mária, ktorú budeme zajtra sláviť vyprosí milosť prijať naše každodenné kríže ako prameň Spásy, prameniaci do večného života.
Amen.
otec Ľubomír
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
