Dialóg zomrel spolu s Charliem Kirkom

Zdroj: Instagram Charlieho Kirka, Máj 2025

V stredu 10. septembra na univerzitnom kampuse v Utahu zaznel jediný výstrel, ktorý bude v americkej politike rezonovať ešte roky.

Guľka, ktorá smrteľne zranila Charlieho Kirka, 31-ročného konzervatívneho aktivistu, bola budíčkom pre konzervatívcov všade, nielen v Amerike. Možno to bol náš posledný budíček: ak ľavica dokáže zavraždiť mladého muža, ktorého jedinými zbraňami v politike boli vtip, humor a optimistický pohľad na budúcnosť – o čom s nimi ešte môžeme diskutovať?

Ak existoval v americkej politike niekto, kto predstavoval dialóg a rešpekt, bol to Charlie Kirk. Ako rečník a politický pedagóg cestoval po Amerike za organizáciu Turning Point USA, ktorú spoluzakladal, a navštevoval univerzitné kampusy. Hovoril o konzervatívnych politických myšlienkach a princípoch a dbal na to, aby zapájal publikum – najmä tých, ktorí s ním nesúhlasili – do fascinujúcich diskusií otázok a odpovedí.

Vďaka jeho nenápadnému štýlu, rešpektu voči politickým oponentom a neúnavnému zameraniu na dialóg sa Kirk stal jedným z najznámejších konzervatívnych aktivistov v Amerike. Dokonca si vybudoval medzinárodné uznanie. No predovšetkým stelesňoval konzervatívnu túžbu vystavovať mladé, vnímavé mysle širšiemu spektru názorov, než aké im ponúkali ich stredoškolskí učitelia či univerzitní profesori.

Charlie Kirk bol vo svojej práci nesmierne úspešný. Pripisuje sa mu zásluha za získanie dostatočného počtu mladých voličov pre Trumpa, čo pomohlo nakloniť voľby v roku 2024 v Trumpov prospech.

Práve preto bol zavraždený.

FBI má v súvislosti s prípadom zadržané osoby, hoci v čase písania článku zrejme nemajú strelca. To však neznamená, že nemôžeme usúdiť, prečo bol Charlie Kirk zastrelený. Zomrel kvôli svojmu veľmi úspešnému konzervatívnemu politickému aktivizmu. Verejné prostredie, téma podujatia a Kirkove všeobecne známe ideové postoje naznačujú politickú vraždu, dokonca akt terorizmu, zameraný na šírenie strachu a teroru medzi konzervatívcami – a na ich umlčanie.

V tomto ohľade dnešná vražda v Utahu pripomína pokus o atentát na prezidenta Trumpa z 13. júla minulého roka (druhý pokus siahnuť na jeho život sa nikdy nedostal do štádia, kedy by predpokladaný strelec mohol na Trumpa zamieriť). V oboch prípadoch chcel strelec umlčať prominentnú pravicovú verejnú osobnosť práve preto, že bola konzervatívna.

Konzervatívci musia vyvodiť správne závery, najmä zo smrti Charlieho Kirka. Musíme si priznať a spoločne uznať, že aj keď my nie sme vo vojne s ľavicou, oni sú vo vojne s nami.

Aj keď ich nepovažujeme za našich nepriateľov, oni nás za svojich nepriateľov považujú. Aj keď ľavicu považujeme len za našich politických oponentov, ľavica nás považuje za svojich osobných nepriateľov. Ich ideológia presne takýto prístup k politike predpisuje: od Leninovho vyhlásenia, že komunistická strana je stelesnením robotníckej triedy, až po Alinského Pravidlá pre radikálov sa ľavica generáciu po generácii učí, že konzervatívci nie sú oponenti. Sú nepriatelia a treba s nimi tak zaobchádzať.

Musíme uznať, že ľavica nás podľa svojej definície považuje za nehodných dialógu. Musíme tento postoj opätovať. Nepotrebujeme a ani by sme nemali chcieť dialóg s krajnou ľavicou.

Mnohí konzervatívci budú túto myšlienku inštinktívne odmietať. Pre nich je dialóg s oponentmi jedinou cestou vpred v civilizovanej spoločnosti – veď nebolo práve toto to, o čom bol Charlie Kirk?

Áno, Charlie Kirk chcel dialóg so svojimi oponentmi. Ale jeho vražda dokazuje, že tí, ktorých považoval za ideologických oponentov, boli v skutočnosti jeho nepriatelia. 

Nepriatelia neváhajú použiť násilie. Útočia, ničia a nezastavia sa pred ničím, aby umlčali každého, kto nezdieľa ich názory.

Nepriatelia nerešpektujú. Nenávidia a idú do vojny s každým, koho nenávidia.

Charlie Kirk zažíval túto nenávisť počas svojich 13 rokov v Turning Point USA. Videl, ako rastie, šíri sa, zintenzívňuje a približuje sa. Keď odmietol byť umlčaný a pokračoval v presviedčaní mladých Američanov, aby nekriticky nepreberali ľavicové myšlienky, nenávisť, ktorá horela v jeho nepriateľoch, napokon ukončila jeho život.

Pre ľudí v Amerike, ako aj v Európe, je často ťažké prijať, že nenávisť v našej politike môže byť taká horúca. Vieme, že nenávisť dokáže zabíjať, ale najzávažnejšie skúsenosti Európanov s politicky motivovanou nenávisťou boli spojené s islamskými teroristickými útokmi a s mnohými obeťami.

Američania sú o niečo viac oboznámení s politickou nenávisťou. Dva pokusy o atentát na prezidenta Trumpa boli veľmi nezvyčajné, ale akosi nie úplne nepredstaviteľné. Extrémna nenávisť už v minulosti zabila prezidentov a prezidentských kandidátov, od Johna a Roberta Kennedyho po pokus o život prezidenta Reagana.

Zároveň väčšina Američanov nečakala, že politická nenávisť si vyžiada život muža, ktorého najvýraznejšou politickou črtou bol dialóg. Akosi bolo nepredstaviteľné, že by voči konzervatívcom existovala dostatočná nenávisť na to, aby ukončila život muža, ktorého hlavnou zbraňou bola jeho bystrá myseľ a energická, no rešpektujúca rétorika.

A predsa sú dôkazy pred nami. Ako už iní poukázali, ľavica je vo vojne s konzervatívcami; urobili si z nás svojich nepriateľov, a preto nás nenávidia. Je načase, aby sme toto prestali popierať – a tu prichádza veľká irónia so smrťou Charlieho Kirka: musíme prestať pokúšať sa o rešpektujúci dialóg s tými, ktorí sa považujú za našich oponentov.

Áno, krutá irónia vraždy Charlieho Kirka, majstra dialógov, spočíva v tom, že ľavica nám, či už vraždou, alebo reakciami na ňu, ukázala, že čas na dialóg skončil. 

Musíme prestať pokúšať sa o produktívny dialóg s tými, ktorí nás nenávidia. Nikam nás to neprivedie a nič nedosiahneme. Je čas, aby sme brali vážne úroveň nenávisti, ktorú ľavica voči nám konzervatívcom prechováva, či už v Amerike, alebo v Európe. To znamená tri veci.

Po prvé, musíme ignorovať rétoriku najzarytejších haterov. Nemá zmysel diskutovať s niekým, kto neverí, že máte rovnaké ľudské práva, aké má on.

Po druhé, musíme zdvojnásobiť úsilie osloviť váhavých, tých, ktorí sú otvorení vypočuť si, čo hovoria obe strany ideového rozkolu. Pri tom však musíme neúnavne odhaľovať haterov na druhej strane. Musíme neustále pripomínať tým, ktorí sú otvorení dialógu, že fanatici urobili z násilia a nenávisti svoju politickú metodológiu. Musíme kontrastovať našu civilizovanú spoločnosť s ich nočnou morou, ktorá je založená na potláčaní nesúhlasu, bez ohľadu na to, aký je malý.

Po tretie, musíme prezentovať našu víziu konzervativizmu, slobody a mieru ako ostrý kontrast k zhubnému chaosu, ktorý predstavujú tí, ktorí sa označujú za našich nepriateľov. Musíme využiť každú jednu príležitosť na odhalenie haterov – kto sú, čo chcú a kto zaplatí cenu za ich deštruktívny autoritarizmus.

Nech Charlie Kirk odpočíva v pokoji. Nech náš Pán Ježiš Kristus požehná jeho manželku a deti.

A nech my konzervatívci konečne precitneme a pochopíme, že rozhovory pri pohári brandy a zmierlivé úsmevy voči našim politickým nepriateľom sú vecou minulosti.

Zdroj: europeanconservative.com

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!