ZBOŽNÝ ZOVŇAJŠOK NESTAČÍ
Zdroj: commons.wikimedia.com
Evanjelium tejto nedele o mýtnikovi a farizejovi je veľmi dôležité pre náš duchovný život. Kým mýtnik je považovaný v očiach židovského ľudu za zradcu, pretože kolaboruje s pohanskou rímskou mocou, farizej je obraz toho dokonalého. Mýtnici boli vylúčení zo života synagógy a boli považovaní za rovných pohanom. Napriek tomu nám dnešné evanjelium ukazuje, že ospravedlnený je mýtnik a nie farizej. „Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (Lk 18,14)
Ľahko sa aj nám môže stať, že pre naše praktizovanie katolíckej viery sa považujeme za dokonalejších než tí ostatní. Ešte viac nám k tomu môže napomáhať vnímanie súčasnej krízy v Cirkvi, kedy sa akoby náš obraz Cirkvi rúcal ako domček z karát. Mnohých to vedie k pocitu, že oni sú tí spravodliví pozvaní k záchrane Cirkvi, zabúdajúc, že obnova začína v našom vlastnom srdci. Dnešné evanjelium hovorí, že Ježiš toto podobenstvo predniesol tým, ktorí si namýšľali, že sú spravodliví a inými pohŕdali. V postoje mýtnika, ktorí vyznáva svoju hriešnosť a ani nemá odvahu vstúpiť do chrámu sa ukazuje postoj aký od nás očakáva Boh: „Stál opodiaľ, nechcel ani oči k nebu zdvihnúť, ale si bil prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ Len modlitba prednesená pokorným srdcom je Bohom vypočutá a nachádza zaľúbenie v jeho očiach.
Svätý Benedikt hovorí o dvanástich stupňoch pokory. V troch môžeme hovoriť konkrétne o pokore vo vnímaní seba samého. V prvom rade nie je možné žiť duchovný život typu „urob si sám“. K vnímaniu nášho duchovného stavu je potrebný istý odstup a teda duchovný otec, či spovedník. Vyznávaním našich slabostí, tým, že nechávame druhej osobe aby poznal naše negatívne stránky rastieme v pokore. Kým ukazujeme druhým len to dobré a pekné, je ľahké aby sme boli pokornými navonok.
Považujme sa za neužitočných sluhov o ktorých hovorí evanjelium a uspokojme sa s tým málom čo máme.
Napokon nemá zmysel sa falošne pokorovať pred druhými, kým v srdci ich posudzujeme a pohŕdame nimi, považujpc seba za tých dokonalejších. Hrať hru pokorných navonok, tak rozšírené v kruhoch náboženských ešte neznamená pokornými aj naozaj byť. Považujme druhých za dokonalejších od nás samých ako nás k tomu pobáda svätý Pavol. „Nech v pokore pokladá jeden druhého za vyššieho od seba.“ (Flp 2,3) Nech už sme akokoľvek dokonalí v porovnaní s Bohom a jeho dokonalosťou sme všetci ničím. To bola aj skúsenosť svätých.
Panna Mária, Matka pokorných,
Tvoje srdce bolo vždy pokorné pred Bohom
a práve preto ťa Boh povýšil nad všetky stvorenia.
Ty si nepohŕdala nikým,
iba si ticho neustále hovorila: „Hľa, služobnica Pána.“
Nauč nás mať Tvoje srdce — srdce, ktoré sa nespolieha na vlastnú spravodlivosť,
ale dôveruje iba Bohu.
Chráň nás pred pýchou farizeja,
ktorá sa skrýva aj pod zbožným zovňajškom,
a veď nás k pravde mýtnika,
ktorý sa bije v prsia a prosí o milosrdenstvo. AMEN.
otec Ľubomír
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
