RUŽENEC - MOCNÝ NÁSTROJ MIERU V ČASOCH NEPOKOJA

Medzinárodný horizont sa dnes javí tak dramatický a zložitý, že nemá iné riešenie ako to, ktoré nám ukázala Panna Mária vo Fatime v roku 1917: svätý ruženec.

Oddanosť ružencu sa zvyčajne považuje za čisto individuálnu alebo nanajvýš rodinnú modlitbu, ale má aj verejný rozmer. Praktizovanie ruženca totiž pomáha nielen jednotlivcom v ich životných problémoch a ťažkostiach, materiálnych i duchovných, ale má aj spoločenský dosah, ktorý sa rozširuje na život národov a krajín.

Pápež Lev XIII. pripomenul: „V každom storočí a v každom boji sa Cirkev utiekala k Márii a vždy od nej získala útechu a ochranu“ (List *Da molte parti*, 26. mája 1903). Ruženec bol v každom storočí a v každom boji výnimočnou zbraňou na ochranu Cirkvi a kresťanskej spoločnosti.

Spomenúť úlohu ruženca v dejinách kresťanskej civilizácie by bolo veľmi zdĺhavé. Bolo by treba začať od jeho vzniku v 13. storočí, z iniciatívy svätého Dominika Guzmána a jeho dominikánskych bratov, a opísať ich víťazné kázanie proti katarskej heréze. Bolo by potrebné hovoriť o úlohe ruženca pri evanjelizácii a civilizovaní Amerík, častí Ázie a Afriky. A predovšetkým by sme nemali zabúdať, že sviatok Ružencovej Panny Márie ustanovil svätý Pius V., aby oslávil Máriu titulom „Pomocnica kresťanov“ na pamiatku víťazstva kresťanských vojsk nad moslimami v bitke pri Lepante 7. októbra 1571.

Meno Lepanto je symbolom a predobrazom všetkých budúcich víťazstiev Cirkvi, ako to jasne videl svätý Ján Bosco, pre dokonalé spojenie nadprirodzeného zásahu milosti prostredníctvom svätého ruženca a spolupráce ľudí s touto milosťou v boji a obete krvi v bitke.

Ešte pred Lepantom bolo dosiahnuté ďalšie víťazstvo silou ruženca: víťazstvo pri Belehrade 22. júla 1456, opäť nad osmanskými vojskami, ktoré vpadli do východnej Európy až po Uhorsko. Na pamiatku tohto víťazstva pápež Kalixt II. ustanovil sviatok Premenenia Pána, symbol Európy premenenej v radosti.

V novších časoch nám dôležitosť, ba priam nevyhnutnosť utiekať sa k svätému ružencu odporučila Panna Mária vo Fatime.

Počas prvého zjavenia trom pastierikom v Cova da Iria sa Panna Mária zjavila s ružencom v ruke a na otázku malej Lucie potvrdila, že jej bratranec František pôjde do neba, ale až potom, čo „sa pomodlí mnoho ružencov“. Na konci toho istého zjavenia výslovne požiadala pastierikov, aby „odriekali ruženec každý deň, aby vyprosili pokoj pre svet a koniec vojny“. Aj počas druhého a tretieho zjavenia Mária žiadala vizionárov, aby každý deň odriekali ruženec na jej počesť, „aby vyprosili pokoj pre svet a koniec vojny“.

Počas tretieho zjavenia Panna Mária naučila deti modlitbu: „Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa, priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo,“ ktorú treba, ako uviedla, „odriekať po každom tajomstve“.

Štvrté, piate a šieste zjavenie sa rovnako začínali výzvou na každodennú modlitbu svätého ruženca. 13. októbra 1917, v deň posledného zjavenia, Panna Mária odhalila: „Som Ružencová Panna. Želám si, aby na tomto mieste bola postavená kaplnka na moju počesť. Pokračujte v každodennom odriekaní ruženca. Vojna sa čoskoro skončí a vojaci sa vrátia domov.“ V tejto podobe sa zjavila v sláve na nebi spolu so svätým Jozefom a malým Ježiškom.

10. decembra 1925 sa Panna Mária znova zjavila sestre Lucii v jej cele v dome sestier dorotejok v Pontevedre (Španielsko), aby jej vysvetlila, ako sa modlitba a rozjímanie ruženca majú spájať s praxou zmiernej svätej spovede a svätého prijímania v prvé soboty mesiaca. Položila jej ruku na rameno, ukázala jej srdce obklopené tŕňmi, ktoré držala v druhej ruke, a povedala: „Pozri, dcéra moja, moje Srdce obklopené tŕňmi, ktoré doň neustále vtláčajú nevďační ľudia svojimi rúhaniami a nevďačnosťou. Aspoň ty sa snaž potešiť ma a ohlás všetkým, ktorí počas piatich mesiacov, v prvú sobotu, pristúpia k spovedi, prijmú sväté prijímanie, pomodlia sa ruženec a budú mi robiť spoločnosť pätnásťminútovým rozjímaním nad pätnástimi tajomstvami ruženca s úmyslom zmierniť moju bolesť, sľubujem, že im v hodine smrti pomôžem so všetkými milosťami potrebnými na spásu ich duší.“

Modlitba ruženca sa teda začleňuje do praxe prvých piatich sobôt mesiaca, ktorej sté výročie si pripomíname práve tento rok. Táto prax je požadovaná ako jedna z podmienok na záchranu sveta pred katastrofou, ktorá ho čaká kvôli jeho hriechom.

V rozhovore z 26. decembra 1957 s otcom Agostinom Fuentesom sestra Lucia povedala: „Trest z neba je blízko. […]. Boh sa rozhodol dať svetu posledné dva prostriedky proti zlu, ktorými sú ruženec a úcta k Nepoškvrnenému Srdcu Márie. Iné už nebudú. […]. Neexistuje problém, akokoľvek zložitý, či už materiálnej alebo najmä duchovnej povahy, v súkromnom živote každého z nás alebo v živote národov a krajín, ktorý by nemohol byť vyriešený modlitbou svätého ruženca.“

To znamená, že iba ruženec dokáže vyriešiť medzinárodné problémy, ktoré by inak boli neriešiteľné. Dnes sú konflikty na Blízkom východe a na Ukrajine uzlami, ktoré bez nadprirodzenej pomoci len ťažko rozviazať. Naopak, s nadprirodzeným nástrojom ruženca je možné všetko. Pochody, ktorými sa protestuje proti následkom vojny, neprinesú mier, často ho dokonca odďaľujú pre spoločenskú nenávisť, ktorou sú nabité. Vytrvalá a dôverná modlitba ruženca je naopak jedinou cestou k skutočnému pokoju, ktorý je Kristovým pokojom. Mariánsky mesiac október nám to pripomína.

Prof. Roberto de Mattei

Zdroj: robertodemattei.substack.com

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!