„Da mihi animas, cetera tolle“ – pápež Lev XIV. o pokornej službe kardinála Merryho del Vala

Zdroj: papalartifact.com

Drahí bratia a sestry 

Pri príležitosti 160. výročia jeho narodenia ďakujeme Pánovi za Božieho služobníka Rafaela Meryho del Vala, ktorý sa narodil v Londýne v roku 1865 v prostredí, kde bola otvorenosť voči svetu súčasťou každodenného života: ako syn španielskeho diplomata a anglickej matky mal kozmopolitné detstvo, ktoré ho od raného veku zoznámilo s rôznymi jazykmi a kultúrami. Vyrastal v atmosfére univerzality, ktorú neskôr uznal za povolanie Cirkvi, a táto formácia ho pripravila na to, aby bol poslušným nástrojom v diplomatickej službe Svätej stolice v čase poznačenom veľkými výzvami.

Už vo veľmi mladom veku bol povolaný do služieb Leva XIII., aby sa zaoberal delikátnymi záležitosťami. Krátko nato bol vyslaný ako apoštolský delegát do Kanady, kde sa zasadzoval za jednotu Cirkvi a katolícke vzdelávanie. Bol študentom súčasnej Pápežskej cirkevnej akadémie, inštitúcie, ktorej neskôr predsedal a ktorá dnes, pri príležitosti oslavy 325 rokov svojej histórie, pripomína svoju dlhú tradíciu formovania sŕdc vo vernej a veľkodušnej službe Apoštolskej stolici. Tam pochopil – a svojím príkladom odovzdal ďalej –, že diplomacia Cirkvi prekvitá, keď je žitá v kňazskej vernosti, v srdci, ktoré ponúka svoje talenty Kristovi a poslaniu zverenému nástupcovi Petra (porov. 1 Kor 4, 1-2).
Mal len tridsaťpäť rokov, keď bol menovaný titulárnym arcibiskupom Nicey, a o niekoľko rokov neskôr, v roku 1903, vo veku len tridsaťosem rokov, ho svätý Pius X. menoval za kardinála a vymenoval za svojho štátneho sekretára. Jeho mladosť však nebola prekážkou, pretože história Cirkvi nás učí, že skutočná zrelosť nezávisí od veku, ale od stotožnenia sa s mierou Kristovej plnosti (porov. Ef 4, 13). Nasledovala cesta vernosti, diskrétnosti a oddanosti, ktorá z neho urobila jednu z najvýznamnejších postáv pápežskej diplomacie v dvadsiatom storočí.

Nebol však len diplomatickým úradníkom: v Ríme bol často prítomný medzi deťmi a mladými ľuďmi z Trastevere, ktoré katechizoval, spovedal a láskavo sprevádzal. Tam bol uznávaný ako blízký kňaz, otec a priateľ. Táto dvojitá dimenzia – diplomat a prívetivý pastier – dodáva jeho postave mimoriadne bohatstvo, lebo vedel spojiť službu univerzálnej Cirkvi s konkrétnou pozornosťou voči najmenším medzi nami (porov. 1 Pt 5, 2-3).

Jeho meno sa stalo synonymom modlitby, ktorú mnohí z nás dobre poznáme - Litánie pokory. V nej vidíme ducha, s akým vykonával svoju službu. Dovoľte mi, aby som sa pozastavil pri niektorých zvolaniach, pretože predstavujú vzor, ktorý platí pre všetkých, ktorí vykonávajú zodpovedné funkcie v Cirkvi a vo svete, a osobitne pre diplomatov Svätej stolice.

„Od túžby byť uznávaný... osloboď ma, Ježišu!“ Túžba po uznaní je neustálou pokušením pre tých, ktorí zastávajú zodpovedné pozície. Kardinál Merry del Val to dobre vedel, pretože jeho menovania ho postavili do centra pozornosti celého sveta. A predsa v hĺbke svojej modlitby prosil, aby bol oslobodený od uznania. Vedel, že jediným skutočným triumfom je môcť každý deň povedať: „Pane, som tam, kde ma chceš mať, a robím to, čo mi dnes zveruješ.“ Táto tichá vernosť, neviditeľná pre oči sveta, je to, čo zostáva a prináša ovocie (porov. Mt 6, 4).

„Od túžby aby ma vyhľadávali... osloboď ma, Ježišu!“ Bol blízky Benediktovi XV. a Levovi XIII., ako aj priamym spolupracovníkom svätého Pia X. Mohol sa považovať za nenahraditeľného, ale ukázal nám miesto diplomata: hľadať naplnenie Božej vôle prostredníctvom Petrovho úradu, nad rámec osobných záujmov (porov. Flp 2, 4). Tí, ktorí slúžia v Cirkvi, sa nesnažia presadiť svoj vlastný hlas, ale skôr to, aby zaznela Kristova pravda. A v tomto zrieknutí sa objavil slobodu autentického služobníka (porov. Mt 20, 26-27).

„Od strachu z poníženia... osloboď ma, Ježišu!“ Po smrti svätého Pia X. dostal ďalšie úlohy, ale snažil sa pokračovať v službe s rovnakou vernosťou, s pokojom človeka, ktorý vie, že každá služba v Cirkvi má hodnotu, ak je vykonávaná pre Krista. Týmto spôsobom ukázal, že jeho úloha nebola piedestálom, ale cestou sebadarovania. Skutočná autorita nie je založená na pozíciách alebo tituloch, ale na slobode slúžiť aj ďaleko od reflektorov (porov. Mt 23, 11). A tí, ktorí sa neboja straty prestíže, získavajú disponibilitu pre Boha.

„Od túžby aby ma uznávali... osloboď ma, Ježišu!“ Snažil sa žiť svoje poslanie vo vernosti evanjeliu a v slobode ducha, bez toho, aby sa nechal viesť túžbou zapáčiť sa, ale pravdou, ktorú vždy podopierala láska. Pochopil, že plodnosť kresťanského života nezávisí od ľudského uznania, ale od vytrvalosti tých, ktorí sú spojení s Kristom ako ratolesť s viničom a prinášajú ovocie, keď príde ich čas (porov. Jn 15, 5).

Na zhrnutie jeho života stačia dve vety. Jeho biskupské motto, ktoré Písmo pripisuje Abrahámovi (porov. Gn 14, 21), bolo „Da mihi animas, cetera tolle“ alebo „Daj mi duše, ostatné mi vezmi“. Vo svojej poslednej vôli požiadal, aby to bol jediný nápis na jeho hrobe, ktorý sa teraz nachádza v krypte Baziliky svätého Petra. Pod kupolou, ktorá uchováva pamiatku apoštola, chcel zredukovať svoje meno na túto neprikrášlenú prosbu. Žiadne pocty, žiadne tituly, žiadny životopis; len výkrik srdca pastiera.

Druhá veta je záverečná prosba litánií: „Aby sa iní stali svätejšími než ja, za predpokladu, že ja sa stanem takým svätým, akým by som mal byť. Ježišu, daj mi milosť, aby som po tom túžil.“ Tu vidíme poklad kresťanského života: svätosť sa nemeria porovnávaním, ale spoločenstvom. Kardinál pochopil, že musíme pracovať na svojej vlastnej svätosti a zároveň povzbudzovať druhých, aby kráčali spolu s nami smerom ku Kristovi (porov. 1 Sol 3, 12-13). To je logika evanjelia a musí to byť aj logika pápežskej diplomacie: jednota a spoločenstvo, vedomie, že každý je povolaný byť čo najsvätejší.

Drahí deti rodiny Merry del Val, nech spomienka na tohto člena vašej rodiny, skutočného diplomata stretávania, je zdrojom hlbokej vďačnosti a inšpiráciou pre nás všetkých, najmä pre tých, ktorí spolupracujú s nástupcom svätého Petra v oblasti diplomacie. Nech Panna Mária, ktorú Rafael Merry del Val miloval so synovskou nežnosťou, naučí naše rodiny, diplomatov Svätej stolice a všetkých, ktorí slúžia v Cirkvi, spájať pravdu a lásku, opatrnosť a odvahu, službu a pokoru, aby vo všetkom žiaril len Kristus. Ďakujem vám veľmi pekne!

Príhovor pápeža Leva XIV. k účastníkom stretnutia venovaného štúdiu kardinála Rafaela Merry del Val

Zdroj: vatican.va

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!