REKVIEM ZA CHMELÁROV CYNIZMUS
Text Eduarda Chmelára, ktorý nesie provokatívny titulok „Rekviem za fašistu“, je sám ukážkou toho, ako nenávistná rétorika ničí akúkoľvek možnosť seriózneho dialógu. Hoci sú články pána Chmelára mnohokrát informatívne a radí sa k tým málo ľuďom, ktorý píšu obsahovo bohaté texty, častokrát sú naplnené marxistickou ideológiou a ľavicovým ideologickým myslením. Keďže žiaľ mnohí s dobrým úmyslom nekriticky prijímajú tieto jeho texty, rozhodol som sa výnimočne reagovať a poukázať na jeho hrubo manipulatívne a ideologické pozadie.
Eduard Chmelár sa na jednej strane formálne dištancuje od vraždy Charlieho Kirka – uznáva, že násilie nie je riešením – no okamžite relativizuje tento postoj tým, že zosnulého vykresľuje ako zosobnenie zla, hodného opovrhnutia.
V článku sa hrá na moralistu, ktorý vraždu odsudzuje, no v každej vete legitimizuje nenávisť voči obeti. Charlieho Kirka označuje za „fašistu“, „rasistu“ či „obhajcu genocídy“ – bez dôkazov, bez faktov, len s typickou chmelarovskou hyperbolou, ktorou si desaťročia buduje povesť intelektuálneho proroka.
Chmelár rád káže o demokracii a slobode, no jeho texty sú plné totalitnej logiky: vytvoriť obraz nepriateľa, dehumanizovať ho a vzbudiť dojem, že jeho zánik je prirodzený. Presne ten istý mechanizmus, ktorý sám vo svojich knihách a komentároch teatrálne odsudzuje.
Ak je vražda neospravedlniteľná, potom nemožno jej obeť zároveň označovať za „prominentného fašistu“ a prakticky tým naznačovať, že sa jej osud dal očakávať alebo že je spravodlivým „ovocím“ jeho postojov. To je sofistikovaná forma moralizujúcej apologetiky násilia – presne ten typ rétoriky, ktorú šírili totalitné režimy, ktoré Chmelár rád kritizuje v knihách, no napodobňuje v praxi.
Text používa expresívne, no nedokázané tvrdenia: že Kirk „obhajoval genocídu“, „propagoval pedofilov“, či že „jeho rasizmus bol patologický“. Ide o obvinenia, ktoré nie sú podložené konkrétnymi dôkazmi, citáciami, ani faktami – iba emotívnym preháňaním. Takýto prístup degraduje text na propagandu, nie na analýzu.
Spomína sa Kirk ako „zodpovedný“ za všetky zlé tendencie americkej pravice, no ignoruje sa jeho úloha v akademických debatách, prínos k diskusii o kultúrnych otázkach či fakt, že bol pre mnohých mladých konzervatívcov motiváciou vstúpiť do verejného priestoru slovom, nie zbraňou.
Autor textu porovnáva politickú reakciu na vraždu Kirka s Hitlerovým zneužitím požiaru Reichstagu. Ide o historicky nevhodné prirovnanie, ktoré trivializuje realitu totalitarizmu a manipuluje s čitateľskými emóciami.
Realita je jednoduchá: Charlie Kirk bol zavraždený pre svoje názory. Namiesto súcitu a rešpektu k elementárnej ľudskej dôstojnosti Chmelár napísal pamflet, ktorý by pokojne mohol vyjsť v straníckom denníku v čase komunizmu. A to je obraz Eduarda Chmelára – človeka, ktorý rád rozpráva o mieri a demokracii, no vo svojom písaní šíri jed len o málo subtílnejší než ten, ktorý kedysi šíril Lenin alebo Gottwald.
Charlie Kirk bol umlčaný zbraňou. Eduard Chmelár ho dorazil slovom – a dokázal, že jeho cynizmus je rovnako nebezpečný ako guľka.
otec Ľubomír
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
