TICHÝ NAVRAT NEGRAMOTNOSTI - TALIANSKO V DIGITÁLNOM HLUKU

Zdroj: pixabay.com

V Taliansku už jedna z troch osôb nie je schopná prečítať knihu alebo dlhší text. Nedávna správa OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) 2025 „Pohľad na vzdelávanie“ poukazuje na tento problém a na jednej strane potvrdzuje trend, ktorý už pretrváva niekoľko rokov, a na druhej strane svedčí o riziku návratu negramotnosti.

V svete ovládanom digitalizáciou, kde väčšina interakcií prebieha prostredníctvom obrazoviek zariadení a sociálnych platforiem, schopnosť čítať, rozumieť a udržať pozornosť pri zložitých alebo jednoducho dlhších textoch postupne mizne. To znamená, že značná časť talianskej populácie pomaly stráca funkčnú gramotnosť, teda schopnosť využívať svoje jazykové zručnosti na orientáciu v zložitosti súčasného sveta.

Čítanie nie je luxusom ani koníčkom len pre intelektuálov, ale symbolizuje nástroj slobody, kritického myslenia a občianskej zodpovednosti. Nedostatok čítania oslabuje schopnosť rozlišovať medzi pravdou a ložou, medzi informáciami a manipuláciou, čím oslabuje samotnú demokraciu. Napriek tomu dnes čoraz viac ľudí, mladých aj dospelých, priznáva, že nedokážu prečítať viac ako jednu alebo dve strany bez toho, aby sa rozptýlili. Dominantným formátom je teraz krátky a povrchný obsah, ako napríklad status, príspevok, clickbaitový nadpis, reel, krátke 15-sekundové video. Všetko, čo vyžaduje čas, sústredenie a premýšľanie, sa obchádza, čo má vysokú cenu nielen kultúrnu, ale aj sociálnu a ekonomickú.

Rozhodujúcu úlohu v tomto procese zohráva predovšetkým nadmerné používanie smartfónov a sociálnych sietí. Neustále pripojenie hlboko zmenilo náš vzťah k informáciám. Teraz máme sklon čítať skôr s cieľom reagovať ako porozumieť; nezaoberáme sa vecou do hĺbky, ale prebehneme cez ňu; nerozmýšľame, ale komentujeme, často aj impulzívne. Oznámenia prerušujú každý pokus o sústredenie a spôsob, akým sú digitálne platformy štruktúrované, je navrhnutý tak, aby maximalizoval čas strávený na stránke a vyvolal okamžitú reakciu, namiesto hlbokého pochopenia.

V skutočnosti sa viaceré neurovedecké štúdie otvorene vyjadrili o „digitálnom mozgu“, v ktorom sa pozornosť stáva prerušovanou, pamäť sa spolieha na cloud a hlbšie premýšľanie je nahradené okamžitou reakciou.

V tomto kontexte by škola mala byť platným spojencom v boji proti tomuto negatívnemu trendu. Je to totiž miestom, kde sa učí čítať, analyzovať a odolávať neustálemu zhonu vonkajšieho sveta. Správa OECD však jasne poukázala na to, že talianska škola sa nachádza vo vážnych ťažkostiach. V prvom rade kvôli platom učiteľov základných škôl, ktoré sú o 33 % nižšie ako platy zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním pracujúcich na plný úväzok. Ukázalo sa, že talianski učitelia zarábajú o 17 % menej ako ich kolegovia v ostatných krajinách OECD.

Samozrejme, tento problém sa netýka len škôl, ale celého národa. V krajine, kde takmer 60 % obyvateľstva neprečíta ani jednu knihu za rok, by malo byť vzdelávanie v oblasti čítania národnou prioritou. Namiesto toho však dochádza k škrtaniu finančných prostriedkov, zatváraniu mnohých kníhkupectiev, skracovaniu času venovaného samostatnému čítaniu v školách a zverovaniu mladých ľudí tabletom a platformám bez akéhokoľvek vedenia.

Digitalizácia škôl a využívanie nových technológií je správne, ale nesmie to byť na úkor základných zručností. Čítanie nemožno nahradiť vzdelávacím videom alebo súhrnom, ktorý  vygeneroval algoritmus. Čítanie je komplexná a fundamentálna činnosť, ktorá formuje myslenie, pamäť a reč. Tí, ktorí nečítajú, v dôsledku toho horšie hovoria, píšu a myslia.

OECD vo svojej správe zdôraznila, že Taliansko je jednou z krajín, ktoré sú najviac ohrozené návratom negramotnosti. Nejde len o nedostatok technických zručností. Skutočný problém je oveľa hlbší: týka sa straty radosti z čítania, intelektuálnej zvedavosti a túžby po poznaní. Krajina, ktorá nečíta, je krajina, ktorá stagnuje, ktorá neinovuje a nevyvíja sa.

Proti návratu negramotnosti nemožno bojovať len prostredníctvom reklamných kampaní alebo pravidelných iniciatív. Je potrebná dlhodobá stratégia, ktorá zapojí školy, rodiny, médiá, inštitúcie a vládu. Kľúčová je kultúrna zmena; stále viac je potrebné vrátiť sa k vnímaniu čítania ako hodnoty, nie ako činnosti pre niekoľkých alebo zvyku z minulosti.

Ruben Razzante

Zdroj: lanuovabq.it

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!