Kto popiera, že Ježiš Kristus je jediným prostredníkom zo spravodlivosti, ktorý nás uzmieril s Bohom svojimi zásluhami? Naopak, je bezbožnosťou popierať, že Boh ráčil udeľovať milosti na príhovor svätých, najmä ak prosí za nás jeho matka Mária, veď si tak veľmi praje, aby sme ju milovali a ctili. Kto nevie, že česť preukazovaná matkám rozmnožuje aj slávu synov? „Ozdobou synov sú ich otcovia“ (Prís 17, 6).

Priatelia, pozývam vás k vypočutiu si aktuálnej homílie Mons. Viliama Judáka, v ktorej počas trnavskej novény reaguje na súčasnú situáciu u nás. Sú to odvážne slová – presne také, aké patria k vernej službe ohlasovania Evanjelia. Nie lacné frázy o láske a spolunažívaní, ale pravdivá diagnóza doby, ktorá aktualizuje posolstvo evanjelia pre dnešok.

K tomuto výročí, jak jste si mohli povšimnout, jsem zvolil úryvek z Knihy moudrosti. Domnívám se, že právě ona věta šestého verše je nesmírně aktuální i dnes: „Moudrost je duch lidem přátelský, ale rouhače nenechává bez trestu za jeho výroky, neboť Bůh je svědek jeho ledví.“ Ano, žijeme ve světě, a nevyjímaje ani naše země, které si Moudrosti neváží. Svět, jenž se domnívá, že může beztrestně pomlouvat, špinit, urážet, zatajovat a překrucovat nejen dějiny – což se stalo už chronickou záležitostí – nebo dokonce i přetvářet samotný obraz světa.

Gabor Ervin, maďarský kňaz, bol v roku 1944 zavraždený nacistickou organizáciou Šípové kríže za svoju angažovanosť v prospech prenasledovaných Židov. Minulý rok 20. októbra sa začala diecézna fáza procesu blahorečenia tohto kňaza, ktorému predsedá kardinál Péter Erdö, arcibiskup Budapešti.

Voľba Zohrana Mamdaniho za starostu New Yorku je udalosťou medzinárodného významu, ktorá si zaslúži niekoľko úvah. 

Anglický svätec, ktorý prešiel z anglikanizmu na katolícku vieru, je učiteľom Cirkvi. Proti mentalite jeho i našej doby, ktorá redukuje náboženstvo na názor, postavil „živú pravdu, ktorá nikdy nezostarne“.

16. októbra 1793 došlo k tomu, čo bolo možno najodpornejším zločinom Francúzskej revolúcie: poprave francúzskej kráľovnej Márie Antoinetty po fiktívnom súdnom procese pred revolučným tribunálom. O Márii Antoinette napísal Plinio Correa de Oliveira: „Existujú duše, ktoré sú veľké len vtedy, keď na ne udrie nešťastie. Mária Antoinetta, ktorá bola ako princezná márnivá a vo svojom živote ako kráľovná neodpustiteľne ľahkovážna, sa tvárou v tvár víru krvi a utrpenia, ktorý zaplavil Francúzsko, premenila prekvapujúcim spôsobom; a história s úctou potvrdzuje, že z kráľovnej sa stala mučeníčka a z bábiky hrdinka.“

Po troch rokoch zákazu bola tradičná liturgia opäť povolená a vatikánska bazilika sa zaplnila: viac ako dvetisíc ľudí sa zúčastnilo pontifikálnej omše, ktorú celebroval kardinál Burke pri príležitosti výročného stretnutia Summorum Pontificum. Veľký počet účastníkov a nízky priemerný vek svedčia o dobrej kondícii veriacich spojených s Vetus Ordo.

„Ježiš povedal: Kde ste ho položili? Odpovedali mu: Pane, poď a pozri! Ježiš zaplakal. Tu Židia hovorili: Hľa, ako ho miloval!“ (Jn 11, 34–36)

Keď tieto slová čítame prvý raz, prirodzene sa nám vynorí otázka: prečo Pán zaplakal pri hrobe Lazára? Veď vedel, že má moc ho vzkriesiť. Prečo sa teda správal ako tí, ktorí smútia za mŕtvym?

Svätý John Henry Newman sa už ako pätnásťročný vydal na dlhú cestu, ktorá trvala celé desaťročia – v duchu svojho motta ex imaginibus et umbris in veritatem („Z obrazov a tieňov do pravdy“). Po mnoho rokov svojej teologickej púte Newman stál na strane učenia 39 článkov viery Anglikánskeho spoločenstva, vrátane toho, ktorý opisuje očistec ako „škodlivé“ učenie. Avšak po dlhých modlitbách, intenzívnom štúdiu celého posolstva Svätého písma a po presvedčivom svedectve Otcov Cirkvi napokon napísal jedno z najvznešenejších diel o očistci – The Dream of Gerontius

Halloween opäť klope na dvere a komerčný, konzumne orientovaný systém už dlho ponúka množstvo predmetov pre deti a mládež. Avšak noc z 31. októbra je čokoľvek iné než len slávnosť či žart. Napríklad internet ukrýva smrteľné pasce v záplave tekvíc a morbídnych nápadov.

Krehké prímerie v Gaze nesmie vzbudzovať ilúzie ani o budúcnosti tejto dohody, ani o možnosti blížiaceho sa mieru medzi Ruskom a Ukrajinou. Medzi týmito dvoma prebiehajúcimi konfliktmi existuje navyše podstatný rozdiel.

Vojna proti minulosti je najpodlejšia forma agresie, pretože je namierená proti mŕtvemu, ktorý sa už nemôže brániť. „Podlý, zabíjaš mŕtveho človeka,“ povedal Ferrucci Maramaldovi; vojna proti minulosti je predovšetkým poznačená touto hanebnosťou, útokom proti tým, ktorí nemajú možnosť reagovať. A podlá a hanebná zostáva, keď konzervatívci v našich inštitúciách obviňujú minulosť zo všetkého prítomného zla a s falošnou odvahou sa hnevajú na mŕtvych, ktorí nemôžu reagovať.

V Taliansku už jedna z troch osôb nie je schopná prečítať knihu alebo dlhší text. Nedávna správa OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) 2025 „Pohľad na vzdelávanie“ poukazuje na tento problém a na jednej strane potvrdzuje trend, ktorý už pretrváva niekoľko rokov, a na druhej strane svedčí o riziku návratu negramotnosti.

Medzinárodný horizont sa dnes javí tak dramatický a zložitý, že nemá iné riešenie ako to, ktoré nám ukázala Panna Mária vo Fatime v roku 1917: svätý ruženec.

Pri príležitosti 160. výročia jeho narodenia ďakujeme Pánovi za Božieho služobníka Rafaela Meryho del Vala, ktorý sa narodil v Londýne v roku 1865 v prostredí, kde bola otvorenosť voči svetu súčasťou každodenného života: ako syn španielskeho diplomata a anglickej matky mal kozmopolitné detstvo, ktoré ho od raného veku zoznámilo s rôznymi jazykmi a kultúrami. Vyrastal v atmosfére univerzality, ktorú neskôr uznal za povolanie Cirkvi, a táto formácia ho pripravila na to, aby bol poslušným nástrojom v diplomatickej službe Svätej stolice v čase poznačenom veľkými výzvami.