POSLEDNÁ ROZLÚČKA S KARDINÁLOM DOMINIKOM DUKOM
Zdroj: youtube.com
Minulú sobotu zaznelo v známej gotickej katedrále svätých Víta, Václava a Vojtecha Dvořákovo Requiem, monumentalita ktorého akoby niesla životný príbeh zosnulého kardinála Dominika Duku. Praha sa stala dejiskom poslednej rozlúčky s jedným z posledných svedkov komunistického útlaku: arcibiskupom pražským a Prímasom českým. Hudba veľkého českého skladateľa zaznievala ako ikona odporu a vernosti, v dokonalej harmónii s jeho životom. Na pohreb prišlo viac než tridsať biskupov, kardinál z Krakova i prímas Maďarska a prítomní boli všetci žijúci prezidenti Českej republiky aj oficiálna delegácia zo Slovenska.
Dominik Jaroslav Duka viedol pražskú arcidiecézu v rokoch 2010–2022. Predtým bol diecéznym biskupom a ešte predtým provinciálom dominikánov – službou, ktorú počas komunizmu vykonával v utajení po tom, čo mu režim odňal štátny súhlas. V roku 1981 bol odsúdený za „protištátnu činnosť“, teda za tajné kňazské pôsobenie. Vo väznici Plzeň-Bory sa ocitol spolu s Václavom Havlom, budúcim prezidentom slobodného štátu. Po prepustení pracoval až do roku 1989 ako rysovač v závode Škoda Plzeň.
Kardinál Duka bol mimoriadne inteligentný a rozhľadený muž. Počas komunizmu organizoval tajné formácie rehoľníkov, predovšetkým dominikánov, aby udržal živú teologickú tradíciu aj v časoch núteného mlčania. Mnohí na ňom obdivovali jeho brilantné znalosti dejín. Patril medzi iniciátorov českého prekladu Jeruzalemskej biblie i diel Tomáša Akvinského. Práve jeho zásluhou vzniká dnes kompletné vydanie Summa theologiae pri príležitosti 800. výročia narodenia svätého Tomáša.
Jeho pastiersky štýl spájal dôstojnú liturgiu, vernosť Tradícii a hlbokú lásku k vlasti, ktorej kultúrne aj duchovné dedičstvo považoval za neoddeliteľnú súčasť katolíckej identity.
Na jeho službu všeobecnej Cirkvi poukazujú aj dubia z roku 2023 týkajúce sa exhortácie Amoris Laetitia. Už počas synody o rodine v roku 2015 sa kriticky vyjadril k návrhom kardinála Waltera Kaspera, a to v kolektívnej publikácii biskupov a kardinálov o manželstve. V roku 2022 otvorene a tvrdo skritizoval kardinála Reinharda Marxa a predsedu nemeckých biskupov za poškodzovanie dobrého mena emeritného pápeža, keď ho obviňovali z krytia zneužívania. Patril tiež medzi výrazných kritikov Nemeckej synodálnej cesty a ostro odmietal dohodu medzi Svätou stolicou a Pekingom, ktorá mu pripomínala vlastné skúsenosti s komunistickou represiou.
Jeho život bol úzko spätý s príbehom Cirkvi pod komunistickým útlakom. Komunizmus pre neho nebol len ideologickým systémom, ale skúškou vernosti, v ktorej sa odhaľovala pravosť kresťanstva. Najtvrdšie stretnutie s režimom prišlo v roku 1981, keď bol za tajnú dominikánsku činnosť odsúdený na pätnásť mesiacov väzenia. Sám spomínal na tento čas bez pátosu, no s hlbokou vážnosťou:
„Vo väzení zistíte, čo znamená žiť bez pravdy. A čo znamená žiť z pravdy.“
Dominikánsky rytmus modlitby, tichá dôvera v Boha a solidarita medzi väzňami sa stali jeho každodenným pokrmom.
Často zdôrazňoval, že totalita bola zrkadlom: ukázala, kto v Cirkvi stojí pevne, a kto nie. Jeho osobná skúsenosť utrpenia nebola poznačená horkosťou, ale nádejou – presvedčením, že Boh koná aj tam, kde sa ho režimy snažia umlčať.
Veľkolepé pohrebné obrady, ktoré trvali tri hodiny, korunovali poslednú cestu pastiera, ktorého nezlomil ani tyranský režim. Krása liturgie s tradičnými prvkami a majestátnym Requiem pripomenula slová, ktoré vyslovil v knihe rozhovorov v roku 2012, keď spomínal na pohreb Otta von Habsburga:
„Táto liturgia nie je nostalgiou po minulosti, ale vyjadrením túžby po Tradícii.“
Ako arcibiskup sa zaslúžil aj o vyriešenie otázky vlastníctva pražskej katedrály a o stavbu nového monumentálneho organu, jedného z najväčších v Európe. Vnímal ho ako posledný krok v dokončení chrámu, ktorý uchováva dejiny českej koruny – a v ktorom teraz odpočíva aj on sám. Prítomní mohli po prvýkrát počuť jeho zvuk práve počas ukladania jeho ostatkov do krypty.
Na svoju poslednú cestu bol podľa vlastnej vôle vyprevadený Verdiho Va, pensiero z opery Nabucco – piesňou túžby po vyslobodení. V tento symbolický okamih sa všetci zhromaždení modlili, aby Pán vyslobodil dušu svojho verného služobníka a väzňa komunizmu a pripočítal ho k svojim verným v nebeskej sláve.
otec Ľubomír
Originál bol uverejnený na talianskom portáli www.corrispondenzaromana.it
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
