V dnešnom evanjeliu Ježiš kráča do Jeruzalema a na ceste stretáva desať malomocných. Je pozoruhodné, že ich neuzdraví hneď. Povie im, aby sa išli ukázať kňazom – teda tým, ktorí podľa zákona potvrdzovali uzdravenie a umožňovali človeku vrátiť sa do spoločenstva. A práve na tejto ceste, keď poslúchnu, sa zázrak stane. Jeden z nich, Samaritán, si uzdravenie uvedomí, vráti sa, ďakuje a oslavuje Boha. Evanjelium nám tak ukazuje, že Božia milosť neprichádza ako súkromný zážitok, ale cez cestu, ktorá vedie cez poriadok a štruktúru.

Bulvárne noviny patria medzi najčítanejšie. Denne sme konfrontovaní s tvárami celebrít a ľudia so zvedavosťou sledujú aj najmenšie detaily ich života. Napokon však každého čaká rovnaký osud – smrť. Ten, kto vkladá svoju nádej len do pozemských bohatstiev, ocitá sa na pokraji priepasti beznádeje a zúfalstva.

Pred časom som sledoval veľmi pekný dokumentárny film o mníšskej republike na hore Athos v Grécku. V úvode zaznela myšlienka o dileme mníchov v súčasnosti, nakoľko sa otvoriť modernému svetu a akým spôsobom žiť Tradíciu v súčasnosti. Pre svätých otcov duchovného života bolo zrieknutie sa svetského ducha začiatkom duchovného života. 

Slávime slávnosť povýšenia svätého Kríža. Slová ako utrpenie, kríž či smrť nepočúvame radi. Moderný človek ich odsúva na okraj, snaží sa ich vytesniť zo života. Žiaľ, niekedy aj medzi kňazmi badať strach zo smrti, akoby sa strácala viera vo večný život – v presvedčenie, že skutočný život začína až po smrti. No Ježiš hovorí jasne:

Text Eduarda Chmelára, ktorý nesie provokatívny titulok „Rekviem za fašistu“, je sám ukážkou toho, ako nenávistná rétorika ničí akúkoľvek možnosť seriózneho dialógu. Hoci sú články pána Chmelára mnohokrát informatívne a radí sa k tým málo ľuďom, ktorý píšu obsahovo bohaté texty, častokrát sú naplnené marxistickou ideológiou a ľavicovým ideologickým myslením. Keďže žiaľ mnohí s dobrým úmyslom nekriticky prijímajú tieto jeho texty, rozhodol som sa výnimočne reagovať a poukázať na jeho hrubo manipulatívne a ideologické pozadie. 

Ako viete, pred niekoľkými týždňami som navštívil USA. Len niekoľko ulíc od farnosti, kde som sa nachádzal, bolo krátko po mojom odchode v centre Chicaga zavraždených niekoľko ľudí. Pred dvoma týždňami boli obete zabité priamo počas svätej omše. Len predvčerom bola brutálne usmrtená Ukrajinka v metre, kým okolosediaci sa len nečinne prizerali. Iste si spomínate na hnutie Black Lives Matter. V Chicagu mi rozprávali, aký rozvrat toto hnutie spôsobilo. A dnes tamojší liberálny primátor (demokrat) protestuje proti nastoleniu poriadku v meste prostredníctvom národnej gardy prezidenta Trumpa. V noci bol zavraždený známy konzervatívny aktivista a prolifer Charlie Kirk. Po neúspešných atentátoch na premiéra Fica či prezidenta Trumpa prišlo k ďalšiemu útoku – tentokrát na konzervatívneho aktivistu.

Chaos, v ktorom sa svet ocitá viac a viac, je zjavný každému, bez ohľadu na jeho ideologické postavenie. Vplyvom internetu a umelej inteligencie je dnes každý odborníkom na všetko. Je udivujúce vidieť na internete ľudí, ktorí dosiahli priemerné, často stredoškolské vzdelanie, ale sú odborníkmi na geopolitiku, dejiny i filozofiu. Samozrejme, nechcem povedať, že jasný pohľad na svet je možné získať len vďaka vzdelaniu. Samotné vysoké školy, vrátane tých najprestížnejších, sa zmietajú v chaose a ich úroveň je žalostná.

Priatelia, pripravujem si nedeľnú kázeň, keďže vo štvrtok znova pocestujem do Ríma. Tentokrát sa chcem zamyslieť nad kresťanským zmyslom dejín. V chaose dnešného sveta je orientácia ťažká – manipulujú nás správy z každej strany. Potrebujeme však pevný referenčný bod: Krista, ktorý nám žiari ako maják skrze svoju Cirkev s jej dejinami a Tradíciou. Hoci sa Cirkev vo svojich ľudských prvkoch niekedy potáca, jej Tradícia zostáva pevným svetlom, ktoré nás chráni pred falošnými signálmi moderného sveta. A tento svet je vždy v nepriateľstve s Kristovým duchom.

Som hlboko znepokojený, že počas včerajších príhovorov ústavných činiteľov pri príležitosti Slovenského národného povstania došlo aj k zvelebovaniu predstaviteľov totalitného komunistického režimu, akým bol Gustáv Husák.

Pýcha je matkou všetkých nerestí. Ona stála pri vzbure Martina Luthera voči Cirkvi, pri počiatkoch Francúzskej revolúcie, keď Boh bol nahradený „múdrosťou“, a stojí aj dnes pri snahách zvrátiť klasický pohľad na svet, ktorého stredobodom je Boh, a postaviť namiesto neho človeka.