KRESŤANSKÝ ZMYSEL DEJÍN: PROTI CHAOSU SVETA
Zdroj: generované umelou inteligenciou (Grok)
Chaos, v ktorom sa svet ocitá viac a viac, je zjavný každému, bez ohľadu na jeho ideologické postavenie. Vplyvom internetu a umelej inteligencie je dnes každý odborníkom na všetko. Je udivujúce vidieť na internete ľudí, ktorí dosiahli priemerné, často stredoškolské vzdelanie, ale sú odborníkmi na geopolitiku, dejiny i filozofiu. Samozrejme, nechcem povedať, že jasný pohľad na svet je možné získať len vďaka vzdelaniu. Samotné vysoké školy, vrátane tých najprestížnejších, sa zmietajú v chaose a ich úroveň je žalostná.
Evanjelium tejto nedele hovorí: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku… ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom“ (Lk 14,26). Pán tu nevyzýva k nenávisti, ale k správnemu poriadku lásky: rodičov, deti, priateľov môžeme milovať len vtedy správne, keď na prvom mieste hľadáme Božiu vôľu. Ak je Božia vôľa odsunutá nabok, všetko ostatné stráca zmysel. Tu sa začína kresťanský pohľad na dejiny: nie sú len priestorom ľudských citov a záujmov, ale miestom, kde sa predovšetkým má uskutočňovať Boží plán.
Preto hovorí: „Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad?“ (Lk 14,28). Veža je obrazom života i dejín. Každý človek i národ stavia svoju budúcnosť, ale ak stavia bez Boha, stavba sa zrúti alebo zostane nedokončená. Dejiny možno správne čítať iba vtedy, keď vidíme, že skutočným architektom je Boh a my sme len Jeho spolupracovníci. Takto chápané dejiny sú presne tým, čo opát Prosper Guéranger nazýva kresťanským zmyslom dejín.
Prosper Guéranger (1805 – 1875) žil vo Francúzsku 19. storočia, v krajine otrasenej revolúciou a sekularizmom. Ako mladý kňaz videl, ako bola Cirkev oslabená, kláštory zničené a kresťanský duch národa potlačený. S obrovskou odvahou obnovil opátstvo Solesmes, ktoré sa stalo centrom liturgickej obnovy a duchovného zápasu proti duchu revolúcie. Jeho veľké dielo Liturgický rok nebolo len zbierkou modlitieb a obradov, ale pravou školou kresťanského myslenia a čítania dejín vo svetle viery.
Opát Guéranger nám pripomína, že sme slabí vo viere a naše vzdelanie bolo príliš málo náboženské. Spoločnosť, ktorá nás obklopuje, stratila kresťanský ráz a čo je ešte horšie – žijeme v čase spoločenskej revolúcie. Nie je preto najvyšší čas ohlasovať znova čistú pravdu tomuto svetu? Tomuto svetu, opitému v delíriu modernity, ktorý sa na všetko díva dobromyseľne, ale zabúda na Boha?
Človek je stvorený pre Boha a jeho život má nadprirodzený zmysel. Boh skrze svoje zjavenie ukazuje, že je povolaný k večnému životu. Neexistuje teda skutočný pravdivý pohľad na človeka bez Boha a jeho nadprirodzeného zjavenia. Nie je možné vysvetliť človeka čisto rozumovým pohľadom. Plnosť pravdy spočíva jedine v kresťanstve. Bez tejto pomoci sa človek so svojimi dejinami ocitá v chaose.
Vtelenie Božieho Syna je vrcholom dejín, ktorý rozdeľuje čas na pred Kristom a po Kristovi. Dejiny pred Kristom ho pripravujú: striedanie kráľovstiev, utrpenie a nešťastia ukazujú na potrebu milosti, ktorá prišla v Kristovi. A aj keď sa ľudská slabosť prejavuje aj v členoch Cirkvi, ba dokonca v zneužívaní moci, veriaceho to nepohoršuje. Vie, že sú to tie plevy, ktoré necháva Pán rásť spolu s pšenicou, kým nepríde čas žatvy. Skutočný syn Cirkvi preto vyznáva to, čo Cirkev vyznáva, a odmieta to, čo ona odmieta.
Cirkev bude stáť až do skončenia čias a skrze ňu môžeme čítať ľudské dejiny ako cestu k Bohu. Nie filozofie osvietencov, nie Voltaire, ktorý tvrdil, že náboženstvo viedlo k barbarstvu a rozum ho napravil. Stredobodom dejín je jedine Boží Syn – Ježiš Kristus, ktorý sa stal človekom v lone Panny Márie za čias Cézara Augusta a obetoval sa, aby vykúpil svet z moci satana svojou krvou na kríži.
Bratia a sestry, ak chceme stáť pevne uprostred chaosu dnešného sveta, musíme si nanovo ujasniť, kto je Architektom našich životov a dejín. Nie internetové diskusie, nie ľudské plány, nie moderné ideológie, ale Boh sám. On nás volá, aby sme prijali kríž a budovali na skale, nie na piesku. Prosme preto Pannu Máriu, ktorá uchovávala všetky udalosti vo svojom srdci, aby nám vyprosila oči viery a odvahu vložiť svoj život celý do Božích rúk. Len tak naše dejiny – osobné i národné – neostanú nedokončenou stavbou, ale stanú sa chrámom, v ktorom sa oslávi Boh.
otec Ľubomír
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
