"Notre charge apostolique" a kritika moderného liberalizmu

Pred sto pätnástimi rokmi, 25. augusta 1910, bol uverejnený list Notre charge apostolique, apoštolský list svätého Pia X. o sociálnej náuke Sillonu a ilúzii falošnej demokracie. V roku 1894 Marc Sangnier založil časopis Le Sillon [Brázda] a dal podnet na vznik hnutia, ktoré sa snažilo zmieriť Cirkev s princípmi liberálnej demokracie. Nebezpečný vývoj hnutia podnietil svätého Pia X. k napísaniu tohto odsudzujúceho listu.

Ide o zaujímavý text, ktorý novému hnutiu vyčíta, že si osvojilo tri princípy revolúcie z roku 1789: slobodu, rovnosť a bratstvo. Vzhľadom na dnešný stav našej demokracie majú tieto pozorovania Pia X. značnú hodnotu aj dnes.

Čo sa týka slobody, pápež vyčíta Sillonu, že ju odvodzuje z „ľudskej dôstojnosti“ falošne chápanej, čiže že ju vidí ako „emancipáciu“, alebo, ako by sa dnes dalo povedať, ako „oslobodenie“. Išlo by, inými slovami, o liberálnu slobodu, ktorá sa emancipuje od pravdy a od prirodzenosti. Politická emancipácia od každej autority, ekonomická emancipácia od „pánov“ a intelektuálna emancipácia od „vládnucej kasty“, ktorá si nárokuje „viesť“ ľud. Prvá emancipácia, politická, chce rozdeliť autoritu tak, aby „sa každý občan stal určitým spôsobom kráľom“. Druhá, ekonomická, chce znásobit počet majiteľov tak, aby „sa každý robotník stal určitým spôsobom pánom, majiteľom“. Napokon tretia, morálna, chce vytvoriť novú morálnu silu ako lásku k verejnému záujmu, rozšírenému ďaleko za hranice národa, až k všetkým ľuďom a ku hraniciam sveta. Takto pozdvihnuté svedomie a zodpovednosť každého človeka má priniesť „ekonomickú a politickú demokraciu a kráľovstvo spravodlivosti, slobody, rovnosti a bratstva“.

Notre charge apostolique kritizuje všetky tri princípy moderného liberalizmu a postrevolučného progresivizmu. Kritizuje slobodu chápanú ako nezávislosť a autonómiu vlastného svedomia, ktoré „poslúcha len samo seba“. Odsudzuje rovnosť chápanú ako „rovnosť podmienok“. Odsudzuje bratstvo založené „na láske k spoločným záujmom alebo, nad rámec akejkoľvek filozofie a náboženstva, na jednoduchom pojme ľudskosti, čím spája v tej istej láske a nekonečnej tolerancii všetkých ľudí so všetkými ich biedami“.

Stefano Fontana

Zdroj: lanuovabq.it

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!