ZOHRAN MAMDANI: TRIUMF REVOLÚCIE PROTI ZÁPADU

Voľba Zohrana Mamdaniho za starostu New Yorku je udalosťou medzinárodného významu, ktorá si zaslúži niekoľko úvah. 

Voľba kandidáta krajnej ľavice v najvplyvnejšom americkom meste potvrdzuje predovšetkým existenciu silnej polarizácie v Spojených štátoch. Vražda Charlieho Kirka 10. septembra to už jasne ukázala. Tyler Robinson, vrah mladého konzervatívneho lídra, je v skutočnosti radikálnym vyjadrením toho ultraprogresívneho amerického sveta, ktorý z duše nenávidí tradičný spoločenský poriadok a je pripravený použiť aj násilie, aby ho zničil. Donald Trump, ktorý tiež unikol atentátu 13. júla minulého roka, je považovaný za nepriateľa par excellence tohto sveta. 

New York síce nereprezentuje hlbokú Ameriku, ale je výkladnou skriňou Ameriky vo svete a ten, kto ho dnes vedie, je socialistický komunista, zaprisahaný nepriateľ prezidenta Spojených štátov. Mamdani prezentoval svoje víťazstvo ako priamu výzvu Donaldovi Trumpovi a trval na tom, že jeho politický boj sa nekončí v rámci hraníc mesta. „New York bude stáť v čele odporu,“ vyhlásil vo svojom prejave ako nový starosta New Yorku v Brooklyn Paramount krátko po svojom volebnom víťazstve.

Mesto New York čelí vážnym problémom, ako je nárast kriminality, kríza na trhu s nehnuteľnosťami, nestabilita infraštruktúry, nízka kvalita vzdelávania a urbanistický úpadok. Riešenia, ktoré navrhuje Mamdani, „skôr aktivista ako správca“, ako zdôrazňuje New York Post z 24. októbra, sú utopické a hrozí, že situáciu ešte zhoršia. Jeho priority sa zdajú byť skôr ideologickou mobilizáciou ako pragmatickým riadením. New York sa tak stáva platformou globálneho boja. Nie je náhodou, že v rozhovore z 16. júna 2025 Mamdani použil výraz „Globalize the Intifada“ (Globalizujte intifádu), aby poukázal na globálny rozmer boja, ktorý má svoje korene na Blízkom východe.

Mamdani je prvým moslimským starostom New Yorku, pochádza z južnej Ázie, narodil sa v Afrike a pred niekoľkými rokmi získal americké občianstvo. Jeho otec Mahmood Mamdani je profesorom antropológie na Kolumbijskej univerzite a matka Mira Nair je slávnou filmovou režisérkou. V Mamdaniho biografii a programe sa tak stretávajú dve zdanlivo protikladné identity: na jednej strane kultúra woke – dcéra progresívnych amerických univerzít – a na druhej strane čoraz rozšírenejší proislamský postoj. Je to podobné ako v Európe medzi moslimskými prisťahovalcami druhej a tretej generácie. Z týchto dvoch svetov jeden oslavuje relativizmus a fluiditu identity, druhý sa odvoláva na právo šaría. 

Paradigma woke interpretuje Západ ako mocenskú štruktúru, ktorú treba metodicky dekonštruovať. Vidí v ňom zdroj všetkého „utláčania“: kolonializmu, patriarchátu, kapitalizmu, heteronormativity. Konečným cieľom nie je reforma, ale rozpustenie identity, hraníc, tradícií.

Politický islamizmus vníma Západ v zrkadlovo obrátenom svetle: nie ako nespravodlivú kultúrnu konštrukciu, ale ako civilizáciu v rozklade, poznačenú morálnou skazou, nútenou sekularizáciou a geopolitickou expanziou, ktorá je vnímaná ako agresívna alebo nepriateľská voči moslimskému svetu.

Mamdaniho politický slovník čerpá z rétorického repertoáru islamistických a ultraľavicových hnutí, ktoré rozdeľujú svet na utláčateľov a utláčaných a považujú Západ za morálne nelegitímny blok. Ako napísal New York Post: „Nie je islamofóbiou konštatovať, že Mamdani nenávidí Západ.“ Článok nehodnotí jeho myšlienky, ale konštatuje jeho nepriateľstvo voči pilierom západnej kultúry. 

Zblíženie medzi radikálnym islamizmom a aktivizmom woke nie je postavené na nejakom projekte, ale na koalícii, ktorá je v podstate negatívna a charakterizuje ju skôr odmietanie ako konštruktívny program. V tomto zmysle možno stratégiu, ktorá spája prvky islamistickej ideológie s praktikami typickými pre ultraľavicové hnutia, definovať ako „anarcho-islamizmus“. 

Základnou myšlienkou nie je vytvárať medzinárodné siete s inštitúciami a spoločnosťou, ale podporovať radikálne protesty a trvalú opozíciu, aby sa vytvorilo prostredie sociálnych a kultúrnych konfliktov, najmä vo veľkých mestách, a aby sa západná spoločnosť vnímala ako „v kríze“. Mestský priestor, kde napätie vzniká najľahšie, sa stáva privilegovaným miestom konania: demonštrácie, ktoré často vyústia do násilia, okupácia, protirečenia v sociálnych médiách. Je to revolučná logika: keď Pravda prestane byť riadiacim princípom, prázdno vyplnia jej popierači, aj keď chaotickým a fragmentovaným spôsobom. 

New York bol desaťročia tribúnou liberálno-demokratickej kultúry vo svete. Bol mestom, kde sídlilo OSN, kde sa experimentovalo s najpokrokovejšími formami kultúrneho pluralizmu, kde bola individuálna sloboda – ekonomická, politická, umelecká – povýšená na univerzálny model. Mesto stelesňovalo to, čo Francis Fukuyama v roku 1992 definoval ako „koniec histórie“: triumf liberálnej demokracie ako definitívneho modelu svetovej politickej organizácie. Tento projekt zlyhal a my to musíme uznať.

Voľba Zohrana Mamdaniho nie je len zmenou vo vedení, ale svedčí o samodeštrukcii liberálnej kultúry, ktorá sa nielen ukázala ako neschopná čeliť nepriateľom Západu, ale aj pripravuje pôdu pre ich nástup. 

Západ sa už nemôže stotožňovať s modernou civilizáciou, ktorá je dcérou Francúzskej revolúcie, ale s kresťanskou civilizáciou, ktorá má svoje korene v stredoveku a v grécko-rímskej kultúre. Bojujeme za obranu tejto civilizácie a Zohran Mamdani, ktorý ju chce zničiť, je naším kultúrnym nepriateľom. 

Prof. Roberto de Mattei

Zdroj: corrispondenzaromana.it

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!