Čakajúc na biely dym nad Sixtínskou kaplnkou si kladieme otázku: Aké budú prvé slová, ktoré nový pápež vysloví z lodžie Baziliky svätého Petra? „Bratia a sestry, dobrý večer“ ako pápež František, alebo ‚Pochválený buď Ježiš Kristus‘ ako Ján Pavol II. Alebo formulu ako Benedikt XVI., ktorý po slovách: „Po veľkom pápežovi Jánovi Pavlovi II. kardináli zvolili mňa, jednoduchého a pokorného robotníka na Pánovej vinici“, dodal: „V radosti zo vzkrieseného Pána, s dôverou v jeho stálu pomoc, kráčajme vpred. Pán nám pomôže a Mária, jeho najsvätejšia Matka, bude na našej strane“?

Na jednej strane stoja starnúci liberálni revolucionári. Na druhej strane sú veriaci kardináli odhodlaní chrániť katolícku vieru.

V Ríme sa čoskoro začne pápežské konkláve, na ktorom sa bude voliť nástupca pápeža Františka. Do Vatikánu teraz cestuje 135 kardinálov z celého sveta, ktorí majú právo hlasovať. Tam sa stretnú za zapečatenými dverami Sixtínskej kaplnky, odrezaní od vonkajšieho sveta na toľkých zasadnutiach, koľko bude potrebných na zvolenie nového pápeža.

V predvečer konkláve si pripomenieme 50. výročie úmrtia kardinála Józsefa Mindszentyho (6. mája 1975), ktorý bol v roku 2019 vyhlásený za ctihodného.

Kardinál Müller v rozhovore s Francom Giansoldatim o nadchádzajúcom konkláve

Pohreb pápeža Františka na Námestí svätého Petra a prenesenie rakvy do Santa Maria Maggiore v grandióznom prostredí antického, barokového Ríma 19. storočia predstavovali historický moment nabitý symbolikou. Panovníci, hlavy štátov a vlád, verejne činné osoby všetkých hodností, ktoré sa zišli v Ríme zo všetkých kútov sveta, vzdali hold nie Jorge Maria Bergogliovi, ale inštitúcii, ktorú reprezentoval, ako sa to stalo 8. apríla 2005 na pohrebe Jána Pavla II.  Hoci mnohé z týchto osobností patria k iným náboženstvám alebo sa hlásia k ateizmu, všetci si uvedomovali, čo stále znamená Rímska cirkev, caput mundi, centrum univerzálneho kresťanstva. Obraz Donalda Trumpa a Vladimíra Zelenského tvárou v tvár na dvoch jednoduchých stoličkách medzi uličkami Baziliky svätého Petra akoby vyjadroval ich malosť pod klenbou baziliky, v ktorej sú uložené osudy celého sveta. A 170 vedúcich predstaviteľov zhromaždených vo Večnom meste svojou prítomnosťou akoby sa tiež pýtalo na budúcnosť sveta v predvečer konkláve, ktoré sa začne 7. mája.

Na pápeža Františka mám osobné spomienky, ktoré si veľmi vážim: priateľský a veľkorysý pracovný vzťah na Synode o Amerike v roku 1997, keď sme boli obaja novovymenovaní arcibiskupi; jeho osobné prijatie a srdečnosť na konferencii Humanum v Ríme v roku 2014; a mimoriadny úspech jeho návštevy vo Filadelfii v roku 2015 na 8. svetovom stretnutí rodín. Venoval sa službe Cirkvi a jej ľudu spôsobom, ktorý si podľa neho vyžadovala doba. Ako brat vo viere a Petrov nástupca si zaslúži naše nepretržité modlitby za jeho večný život v prítomnosti Boha, ktorého miloval.

Na pápeža Františka mám osobné spomienky, ktoré si veľmi vážim: priateľský a veľkorysý pracovný vzťah na Synode o Amerike v roku 1997, keď sme boli obaja novovymenovaní arcibiskupi; jeho osobné prijatie a srdečnosť na konferencii Humanum v Ríme v roku 2014; a mimoriadny úspech jeho návštevy vo Filadelfii v roku 2015 na 8. svetovom stretnutí rodín. Venoval sa službe Cirkvi a jej ľudu spôsobom, ktorý si podľa neho vyžadovala doba. Ako brat vo viere a Petrov nástupca si zaslúži naše nepretržité modlitby za jeho večný život v prítomnosti Boha, ktorého miloval.

Zo scény odišiel pozoruhodný muž. Spoločnosť Ježišova vznikla pred takmer päťsto rokmi a čoskoro sa stala najvplyvnejším (a najobávanejším) rehoľným rádom v poreformačnej Európe. František bol prvým jezuitom zvoleným na Petrov stolec - historický medzník, ktorý určil jeho pôsobenie na poste hlavného pastiera Katolíckej cirkvi.

Pravá zbožnosť musí preniknúť celú ľudskú dušu, a preto musí prebúdzať a podnecovať citovosť. Zbožnosť však nie je len cit, ani nie je primárne citom. Zbožnosť pramení z inteligencie seriózne formovanej dôkladným katechetickým štúdiom, z presného poznania našej viery, a teda aj právd, ktorými sa musí riadiť náš duchovný život.

Nad Európou sa vznáša prízrak Jaltskej konferencie, zatiaľ čo medzinárodní pozorovatelia si kladú otázku o možnosti ukončenia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou a o obsahu možného prímeria.

V čase, keď píšem tento článok, sa v Saudskej Arábii stretávajú zástupcovia vlád USA a Ruska. Ich cieľom je zistiť, či je možné dosiahnuť dohodu o ukončení vojny na Ukrajine. Som vďačný, že sa toto úsilie rozvíja.

Keď poskytujem rozhovory na tému možných škôd spôsobených sociálnymi sieťami, často rozprávam príhodu z ranných čias mojej profesorskej kariéry. V tom príbehu kráčam po areáli známej univerzity, na ceste prednášať študentom o strese a akademickom úspechu. Sprevádzal ma profesor, ktorý pôsobil na školskom centre duševného zdravia pre študentov.

Plán na deň – jasný pondelok koncom júna bez vyučovania – zahŕňal dve hodiny písania svojej novej knihy, jednu hodinu prípravy na ďalší diel svojho podcastu, ďalšie dve na jeho nahrávanie, dve hodiny na naplánovaný rozhovor s EL PAÍS a medzi tým 30-minútové stretnutie. Okolo 16:30 Cal Newport – profesor informatiky na Georgetownskej univerzite a autor úspešných kníh o práci v ére rozptýlenia – ukončil svoj dobre využitý pracovný deň. Newport vysvetľuje, že večer vypína počítač a snaží sa tráviť čas so svojou manželkou a tromi deťmi. Cez víkendy pracuje len zriedka.

Kristovo kráľovstvo nad srdcami a celou spoločnosťou obnovuje pôvodné spoločenstvo človeka s Bohom a je odpoveďou na rastúci zmätok vo svete a v Cirkvi. Zhrnutie kardinálovho príhovoru na otvorení Školy sociálnej náuky, ktorú organizuje Van Thuân Observatory a Bussola. Na youtube môžete sledovať videozáznam z úvodnej prednášky.

Dá sa vymaniť zo závislosti? Akú silu má duchovné vedenie v dnešnom svete? A čo je najnebezpečnejšia choroba duše moderného človeka, o ktorej vôbec nevie?
V pokračovaní exkluzívneho rozhovoru s Jean-Claudom Larchetom sa dotýkame štyroch hlbokých a naliehavých otázok:
– o závislostiach a duchovnej terapii podľa svätých Otcov,
– o nevedomej vzbure človeka proti Bohu,
– o najkratšej ceste k Bohu – cez pokánie a modlitbu,
– a o tom, či sa ešte dá znovu kresťansky pretvoriť dnešná kultúra.
Larchet odpovedá s pokojnou vážnosťou, s hĺbkou duchovného otca, ale aj so znalosťou moderného sveta. Tento text je pozvaním znovu sa nadýchnuť duchovnej múdrosti v čase, keď ju svet stráca.