KRISTUS KRÁĽ ALEBO TYRANIA – NIČ MEDZI TÝM
Zdroj: commons.wikimedia.org
Poznámky otca Ľubomíra na nedeľu. Ak ich chcete pravidelne dostávať, zapíšte sa k odberu noviniek na konci tohto textu a obdržíte ich v predstihu, už v stredu priamo emailom. Tu sú poznámky uverejnené neskôr.
(Kázeň na Veľkonočnú nedeľu)
Na kvetnú nedeľu zasiahla ukrajinské mesto Sumy vlna raketových útokov zo strany Ruskej federácie.
V ranných hodinách dopadli strely na obytné štvrte, školu a nemocničné zariadenia. Útok si vyžiadal najmenej dve desiatky obetí na životoch, medzi nimi aj deti a zdravotníkov. Ulice, ktoré ešte deň predtým dýchali pokojom, sa premenili na trosky a dymom zahalené ticho. Tento rok pravoslávni i katolíci slávime Veľkú noc v rovnaký dátum. To však nebránilo samovyhlásenému obhajcovi kresťanstva a kresťanských hodnôt voči „skazenému Západu“ znova zabíjať nevinné civilné obete v nespravodlivej vojne, ktorú sám začal.
O niekoľko týždňov si pripomenieme 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny na našom území. Slovensko sa mohlo nadýchnuť len na chvíľu vzduchu slobody, lebo jednu vojnu vystriedalo obdobie neslobody komunistickej diktatúry. Tá, podľa posolstva Panny Márie vo Fatimských zjaveniach, pokračuje dodnes a Rusko svoje bludy rozširuje do celého sveta.
Svet je v priebehu celých dejín svedkom túžby človeka po slobode.
„Hľa, smrť a život v boji podivnom proti sebe stojí,“ spievame vo Veľkonočnej sekvencii. „Vodca života bol mŕtvy, a predsa žije a kraľuje.“
Dnes, keď slávime Veľkonočnú nedeľu a svet nie je o nič lepší ako kedysi, aj dnešný človek túži po slobode a vykúpení. Starodávny zápal pre Krista, ktorý živil dušu našich predkov v spravodlivom boji za jediného, za ktorého sa bojovať oplatí, vystriedala túžba po pacifizme – blude, ktorý chce pokoj bez boja a bez Krista.
„Si vis pacem, para bellum“ – „Ak chceš mier, priprav sa na vojnu,“ hovorí svätý Augustín. Neexistuje pokoj bez boja a obety, tak ako slávenie Veľkej noci nám ukazuje, že niet zmŕtvychvstania bez smrti. Čím viac sa chce mať moderný človek lepšie, tým viac trpí. Čím viac túži po slobode, tým viac sa stáva otrokom modernity s jej modernými technológiami. Ľudia ešte aj dnes viac milujú tmu ako svetlo.
Tento rok si pripomíname aj 100. výročie encykliky pápeža Pia XI. *Quas primas*, v ktorej poukazuje, že skutočná sloboda národov i jednotlivcov spočíva jedine v Kristovi. Píše tak po hrôzach prvej svetovej vojny, keď sa Európa otriasala vo svojich základoch – a jeho posolstvo prehovára aj k lídrom všetkých krajín sveta dnes. Žiadna republika, monarchia či demokracia – akokoľvek dobre mienená – nemôže nahradiť vládu Krista Kráľa. Preto ustanovil sviatok Krista Kráľa – ako výkričník pre všetky národy: ak nechcete opäť upadnúť do chaosu, vzdajte úctu Tomu, ktorý porazil hriech a smrť.
Kým dnešný človek sa zameriava na Kristovo vzkriesenie v podobe falošnej útechy a optimizmu a z veľkonočného trojdnia sme čoraz viac zameraní len na veľkonočnú nedeľu, zatvárajúc si oči pred zradou Zeleného štvrtka a utrpením Veľkého piatka, životy svätých nám hovoria o pravom opaku.
Svätý Tomáš Akvinský vysvetľuje v *Sume teologickej*, že bolo vhodné, aby bol človek oslobodený Kristovým utrpením a smrťou, ktoré sú vyjadrením Božieho milosrdenstva a spravodlivosti. Božie milosrdenstvo sa tak následne prejavuje v živote svätých, ktorí nás svojím príkladom pozývajú, aby sme prostredníctvom utrpenia a ľútosti vedeli odčiniť za seba i za hriechy iných. Práve vďaka Ježišovmu utrpeniu človek poznáva, nakoľko ho Boh miluje. Následne sme dostali príklad poslušnosti a pokory, vytrvalosti a spravodlivosti, ako aj ďalších čností, ktoré potrebujeme k našej spáse. Hrôza pred utrpením musí napokon viesť každého človeka k tomu, aby sme sa vyhýbali hriechu, uvažujúc nad tým, ako musel Kristus vyliať svoju nevinnú krv, aby nás obmyl od našich hriechov. Ježiš nás tak vykúpil skrze ukrutné a vnímateľné utrpenie: bičovaním, ranami po klincoch, ktoré ho zasiahli v častiach tela najcitlivejších na bolesť.
Svätí sa o to viac pripodobnili Kristovi, čím viac ich pretváralo utrpenie a intenzita jeho bolesti. Každý autentický kresťan tak uteká do tieňa kríža za „bláznovstvom kríža“, lebo si uvedomuje jeho spásonosnú hodnotu prameniacu vo večný život.
Svätí nám tak ukazujú kríž ako cestu k zmŕtvychvstaniu a liek na naše hriechy. Len keď budeme s láskou prijímať kríže každodenného života, budeme môcť zažiť skutočnú hodnotu a radosť zmŕtvychvstania, uvedomujúc si vysokú cenu, ktorá zaň bola zaplatená.
Pravý opak snahy moderného človeka oddeľovať utrpenie Krista od zmŕtvychvstania a vidieť v ňom falošnú útechu v snahe ujsť pred realitou kríža a bolesti.
Krížová cesta, cesta kríža, bola vždy – v zákonitosti kresťanského života – cestou lásky: nevyhnutným prechodom, plným temnoty a hrôzy, pre dušu (Cornelio Fabro, *Gemma Galgani*, s. 43).
Kristus vstal z mŕtvych. Nie preto, aby nás uistil, že všetko bude v poriadku, ale aby nás pozval do boja za kráľovstvo, ktoré nie je z tohto sveta. Neoslavujeme koniec utrpenia – oslavujeme jeho premenu. A kým svet hľadá pohodlie, my hľadáme kríž, lebo len cez neho vedie cesta k prázdnemu hrobu.
„On sa uponížil, stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa v mene Ježiš zohlo každé koleno tých, čo sú na nebi, na zemi i v podzemí a aby každý jazyk vyznával: Ježiš Kristus je Pán! – na slávu Boha Otca.“ (Flp 2,8–11)
AMEN.
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
