Jezuitský pápež

Zdroj: commons.wikimedia.org

Zo scény odišiel pozoruhodný muž. Spoločnosť Ježišova vznikla pred takmer päťsto rokmi a čoskoro sa stala najvplyvnejším (a najobávanejším) rehoľným rádom v poreformačnej Európe. František bol prvým jezuitom zvoleným na Petrov stolec - historický medzník, ktorý určil jeho pôsobenie na poste hlavného pastiera Katolíckej cirkvi.

Historici sa budú obzerať späť a zvažovať konkrétne úspechy a neúspechy jeho dvanásťročného pôsobenia vo funkcii pápeža. Ale tón, štýl a smerovanie jeho vedenia Cirkvi odrážali výraznú osobnosť Spoločnosti Ježišovej, podfarbenú jeho vlastným ohnivým temperamentom.

Jezuiti sú stratégovia. Podporuje to ich formácia. Stredobodom ich prípravy sú Duchovné cvičenia, vzor meditácie a modlitby, ktorý vytvoril zakladateľ Spoločnosti Ježišovej, svätý Ignác z Loyoly. Cvičenia sa vykonávajú v samote. Ich cieľom je urobiť Boha bezprostredným, aby jezuita vo formácii mohol prijať osobitné Božie poslanie pre neho a iba pre neho. Ja som absolvoval osemdňovú verziu Duchovných cvičení. (Tridsaťdňová verzia je povinná pre jezuitov v rôznych fázach ich formácie.) Môžem dosvedčiť, že je to veľmi silný nástroj na rozlíšenie toho, k čomu vás Boh volá.

Výsledkom tejto formácie je svätá cieľavedomosť, ktorá často vyvoláva netrpezlivosť voči prekážkam, dokonca aj voči tým, ktoré vyplývajú z morálnych a náboženských povinností.

Ignác napríklad dovolil členom rádu upustiť od historickej povinnosti klerikov odriekať Božské ofícium, ranné a večerné modlitby známe ako breviár. Mohli tak robiť, ak si to vyžadovalo ich apoštolské poslanie. Matteo Ricci, jezuita, ktorý odišiel do Číny v 16. storočí, sa preslávil tým, že sa zbavil kňazského odevu a prijal podobu konfuciánskeho mudrca, aby mohol lepšie evanjelizovať čínske elity.

V 17. a 18. storočí sa jezuiti dostali na kráľovské dvory ako spovedníci, ktorí neboli príliš nároční. Obviňovali ich, že povoľujú dvojtvárnosť, najmä vo vlastných službách. V tomto období vznikol termín „jezuitský“. Znamená to robiť jemné rozdiely, ktoré menia zákazy na povolenia. Toto všetko a ešte viac sa podobalo na to, ako svätý Ignác zrušil povinnosť odriekať Božské ofícium: Človek musí robiť to, čo je nevyhnutné na to, aby uspel v poslaní, ktoré mu určil Boh.

Pontifikát pápeža Františka prejavil jezuitskú netrpezlivosť s obmedzujúcimi tradíciami a pravidlami. Po mnoho storočí sa kardinálmi stávali milánsky arcibiskup a benátsky patriarcha. Dnes nie je kardinálom ani jeden z nich. Bola to úctyhodná tradícia, od ktorej sa pápež František odtrhol.

Hoci Amoris Laetitia, kontroverzný dokument, ktorý zrejme povoľuje rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom prijímať sväté prijímanie, obsahuje pekné - a dovolím si povedať, že jezuitské - zdôvodnenie, zdá sa, že pápež František sa o teologické detaily veľmi nezaujímal. Dôležitý bol výsledok. Podľa môjho odhadu tento prístup vyplynul z jemnej kultúrno-politickej kalkulácie, že veľmi mierny ústupok sexuálnej revolúcii získa čas a umožní Cirkvi preplávať rozbúrenými vodami dnešných netradičných postojov k sexu, manželstvu a mnohým iným intímnym aspektom života. Ak je to tak, musím pripustiť, že to nebol hlúpy ťah na šachovnici kultúrnej politiky. Katolícka cirkev pod jeho vedením neurobila žiadne významné zmeny v učení, ktoré je v rozpore so sexuálnou revolúciou.

Myslím si, že František urobil aj šikovný ťah v súboji medzi nemeckou cirkvou a Rímom. Malý ústupok v podobe povolenia rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom prijímať sväté prijímanie spolu s rétorickými gestami naznačujúcimi, že sa chystajú oveľa väčšie ústupky, umožnil Františkovi utlmiť nemecké požiadavky na formálne a oficiálne prispôsobenie sa sexuálnej revolúcii. Ako som poznamenal, jezuiti sú stratégovia.

Podobnou cestou sa vydala aj čínska cirkev. S čínskou komunistickou stranou bola uzavretá tajná dohoda o riadení Cirkvi v Číne. Niet sa čomu čudovať, utajenie je pre jezuitu ideálnym prostriedkom, ktorý umožňuje riešiť všetky záležitosti za zatvorenými dverami a spoliehať sa na diplomaciu a intrigy. Ak sa Čína v nasledujúcich sto rokoch stane katolíckym národom, František bude vo svojej taktike ospravedlnený.

Najčítanejšou encyklikou pápeža Františka bola Laudato Si. Aj ona bola politicky šikovná. Venovala sa téme životného prostredia, najmä klimatickým zmenám. Predstavovala odklon od manželstva, potratov a sexuálnej etiky, teda tém, ktorým sa venovali pápeži Ján Pavol II. a Benedikt XVI. Katolícke učenie o týchto témach je u západných elít nepopulárne. Naproti tomu sú nadšené klimatickým aktivizmom a Laudato Si miestami znie ako panel OSN o klimatických zmenách. Encyklika však obsahuje aj niečo, čo je v podstate odsúdením západnej kapitalistickej a technologickej kultúry. Opäť pozoruhodný politický ťah: pritúliť sa k západným elitám a zároveň podkopať ekonomicko-kultúrne základy ich moci.

Vo vzťahoch so Spojenými štátmi bol pápež František menej pohotový. Snaha o potlačenie latinskej omše v Spojených štátoch bola kľukatá. Možno politické prešľapy vznikli preto, lebo jeho a jeho najbližšie okolie trápila kombinácia bohatstva a vitality amerického katolicizmu, kombinácia, ktorá sťažovala manipuláciu s americkými biskupmi. Alebo to možno odrážalo zvyčajný antiamerikanizmus Latinských Američanov jeho generácie. Nech už bola príčina akákoľvek, bola to výnimka z obvyklého zavádzania a dvojitého podávania správ, ktoré charakterizovali jeho štýl vládnutia.

Argentínčania majú vtip o generálovi Juanovi Perónovi. Sedí vzadu vo svojej limuzíne, ktorá sa blíži ku križovatke. Vodič sa nakloní dozadu a pýta sa: „Generál, na ktorú stranu mám odbočiť?“ Perón odpovedá: „Dajte znamenie doľava, odbočte doprava.“ Rovnaký vtip by sa dal povedať o mnohých jezuitoch.

Pápež František bol perónista a jezuita. Jeho pontifikát predstavoval dvanásť rokov manévrovania, niekedy umne, inokedy nie až tak umne. Zo všetkého urobil nástroj, vrátane doktríny, synodálnych zasadnutí, cirkevných úradov a ďalších vecí. V tomto ohľade bol pontifikát čisto osobný, spočíval v tajomstve jedinej veci, ku ktorej Boh povolával Jorgeho Bergoglia ako Kristovho vojaka. Výsledkom je, že osobitý charakter pontifikátu zomiera spolu s ním a zanecháva len veľmi málo okrem nášho údivu.

Modlím sa za pokoj duše pápeža Františka. Nech odpočíva v náručí Krista, ktorému sa tak horlivo snažil slúžiť.

R. R. Reno

Zdroj: firstthings.com

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!