Keď prišiel Facebook
Zdroj: unsplash.com
Keď poskytujem rozhovory na tému možných škôd spôsobených sociálnymi sieťami, často rozprávam príhodu z ranných čias mojej profesorskej kariéry. V tom príbehu kráčam po areáli známej univerzity, na ceste prednášať študentom o strese a akademickom úspechu. Sprevádzal ma profesor, ktorý pôsobil na školskom centre duševného zdravia pre študentov.
Počas rozhovoru medzi rečou spomenula zaujímavý jav, ktorý si všimli na klinike. Pred pár rokmi, akoby zo dňa na deň, výrazne narástol počet študentov, ktorí ich vyhľadávali. Ešte zvláštnejšie bolo, že väčšina z nich trpela veľmi podobnými, dovtedy pomerne zriedkavými, úzkostnými poruchami.
Spýtal som sa jej, čomu túto zmenu pripisuje.
Bez zaváhania odpovedala: „smartfóny“.
Ako ďalej vysvetlila, prvé ročníky študentov, ktoré na univerzitu prišli už plne ponorené do sveta sociálnych sietí a neustáleho pripojenia, boli zrazu citeľne úzkostnejšie než ich predchodcovia.
Odvtedy som sa zapojil do mnohých verejných diskusií a debát o prínosoch a rizikách moderných technológií. Napokon som na túto tému napísal aj úspešnú knihu. No ten rozhovor z čias, keď som bol ešte mladým profesorom, mi utkvel v pamäti.
Práve preto ma dnes zaujal jeden nový výskum, na ktorý ma upozornil kolega z Georgetownu. Spoluautormi štúdie sú výskumníci zo Stanfordu, MIT a Inštitútu ekonomiky a financií Einaudi, a naznačujú, že skúsenosť, o ktorej mi vtedy hovorila kolegyňa, mohla byť v skutočnosti celkom bežná.
Štúdia s názvom „Sociálne siete a duševné zdravie“ využíva dôvtipný prirodzený experiment. Keď sa Facebook v 2000-tych rokoch začal šíriť po univerzitných kampusoch, jeho zavádzanie prebiehalo postupne – do niektorých škôl prišiel skôr, do iných neskôr. (Pamätám si ešte, keď Facebook dorazil na Dartmouth počas môjho posledného ročníka v roku 2004 – bola to veľká udalosť.)
Autori prepojili údaje o dátumoch, kedy bol Facebook spustený na 775 univerzitách, s odpoveďami zo 17 po sebe nasledujúcich vĺn prieskumu National College Health Assessment (NCHA), čo je rozsiahly a dlhodobo realizovaný prieskum zameraný na duševné zdravie študentov.
Pomocou štatistickej metódy zvanej difference-in-differences výskumníci analyzovali zmeny v stave duševného zdravia študentov tesne pred a po tom, ako získali prístup k Facebooku. Bez zachádzania do technických podrobností o metodike, autori výsledky zhrnuli takto:
„Hlavným zistením je, že zavedenie Facebooku na univerzite malo negatívny dopad na duševné zdravie študentov. Náš index zlého duševného zdravia, ktorý spája všetky relevantné premenné z prieskumu NCHA, sa po spustení Facebooku zvýšil o 0,085 štandardnej odchýlky. Pre porovnanie, ide o zhruba 22 % efektu, ktorý má strata zamestnania na duševné zdravie.“
Ďalej spresňujú, že hlavným motorom týchto výsledkov sú predovšetkým depresia a úzkostné poruchy.
V štúdii sa nachádza množstvo ďalších zaujímavých zistení. Napríklad autori konštatujú, že po zavedení Facebooku došlo aj k poklesu študijných výsledkov. Ako kontrolu následne analyzovali fyzické zdravie – ktoré by príchodom sociálnych sietí nemalo byť ovplyvnené – a podľa očakávania zistili, že Facebook na túto oblasť vplyv nemal.
Odporúčam prečítať si celý výskum pre viac detailov. No už teraz môžem povedať, že ma potešilo, ale zároveň aj znepokojilo zistenie, že príbeh, ktorý kedysi vzbudil môj záujem o tému sociálnych sietí a duševného zdravia, bol v skutočnosti predzvesťou toho, čo malo prísť.
Cal Newport
Zdroj: calnewport.com
Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
