KEĎ SA BOH SKRYJE PRED TVOJIMI OČAMI
Zdroj: unsplash.org
Poznámky otca Ľubomíra na nedeľu. Ak ich chcete pravidelne dostávať, zapíšte sa k odberu noviniek na konci tohto textu a obdržíte ich v predstihu, už v stredu priamo emailom. Tu sú poznámky uverejnené neskôr.
(Homília na 5. Pôstnu nedeľu)
“Ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.“ (Jn 8,59)
Každý rok nás neprestane fascinovať počas tzv. smrtnej nedele zakrytie oltárnych obrazov a podľa tradície aj všetkých iných sôch. Ježiš sa skryl. Ešte nenadišla jeho hodina. Táto tradícia práve vychádza z týchto slov Jánovho evanjelia.
V pôste sa Cirkev sústreďovala na vyučovanie katechumenov a prípravu kajúcnikov na zmierenie na Zelený štvrtok. Teraz sa však všetka pozornosť obracia na jedinú postavu – na Spravodlivého, ktorý si uvedomuje, že ho prenasledujú jeho nepriatelia. Hoci je nevinný, nenávisť ho úplne obkľúčila a nemá nikoho, kto by sa ho zastal. Ježiš sa obracia na svojho Otca a prosí ho, aby ho neopustil v hodine skúšky.
Ježiš v skrytosti opúšťa chrám. V tichu, poslušnosti a odovzdanosti — o ktorej píše list Hebrejom: „Z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti“ (Hebr 5,8) — vstupuje do utrpenia a stáva sa „pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú“ (Hebr 5,9). A nás učí, že ak túžime po vzkriesení, musíme spolu s ním najprv odumrieť: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo“ (Jn 12,24). Preto Cirkev zahaľuje zrak, aby očistila vnútro — lebo len čisté srdce, ako volá žalmista: „Stvor vo mne, Bože, srdce čisté“ (Ž 51,12), sa môže stať úrodnou pôdou pre nový život. V tejto skrytosti sa rodí jar milosti, ktorá raz vyústi do svetla Veľkej noci.
Tajomstvo skrytosti tejto nedele nás vedie ku kľúčovej myšlienke, že Boh prebýva v neprístupnom svetle. Boh je čistý duch, a preto ako taký je našim zmyslom neprístupný. Všetky prostriedky, ktoré nám ho pripomínajú sú len prostriedkami na prechode k tomuto neviditeľnému svetlu. Duchovná literatúra nazýva tento proces v našom živote ako očisťovanie srdca, či očisťovanie zmyslov. Ako Ježiš je poslušný otcovi, ukazuje aj nám, že kľúčovou zásadou nášho duchovného života je podriadenosť a poslušnosť našej Viere. Je jedno, či zakúšame útechu, alebo prechádzame utrpením. Dôležité je uvedomenie si, že za všetkými ťažkosťami sa nachádza milujúce náručie nebeského Otca a ak vytrváme na ceste viery nebude chýbať odmena v podobe večného spoločenstva s Ním.
“Teraz vidíme len hmlisto, ako v zrkadle, potom však z tváre do tváre. Teraz poznávam len čiastočne, ale potom poznám tak, ako som aj ja poznaný.”
(1 Kor 13,12)
Najbližšie dni nám ukážu, že Ježišov život nebol prechádzkou ružovou záhradou, ale prípravou na jeho hodinu. Ukáže nám krušné chvíle modlitby Getsemanskej záhrady, súd pred Pilátom, zradu priateľov až po výstup na Kalváriu, kedy sa neznámi cudzinci stanú Ježišovou útechou v podobe Šimona nesúceho kríž.
Vstúpme do týchto dní, ktoré nás delia od Veľkej noci aj my s odhodlaním niesť svoj každodenný kríž vernosti našej viere a nášmu poriadku modlitby s prosbou, aby Boh skrze svoju milosť nás očistil od všetkého čo nám bráni na ceste k nemu.
Sedembolestná Panna Mária,
Ty si kráčala cestou utrpenia po boku svojho Syna
a v tichosti si prijímala bolesť, ktorú Ti spôsobil hriech sveta.
Nauč aj nás v skrytosti a vernosti niesť náš každodenný kríž.
Pomáhaj nám očisťovať svoje srdce,
aby sa stalo úrodnou pôdou pre milosť a nový život.
Oroduj za nás v hodine skúšky,
aby sme aj v tme dôverovali, že Božie svetlo nikdy nezhasne.
Vlej nám odvahu byť vernými až do konca,
aby sme spolu s Tebou stáli pri kríži a raz sa s Tebou radovali vo svetle zmŕtvychvstania.
AMEN.
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
