Cal Newport, muž, ktorý nikdy neprokrastinuje

Zdroj: unsplash.com

Plán na deň – jasný pondelok koncom júna bez vyučovania – zahŕňal dve hodiny písania svojej novej knihy, jednu hodinu prípravy na ďalší diel svojho podcastu, ďalšie dve na jeho nahrávanie, dve hodiny na naplánovaný rozhovor s EL PAÍS a medzi tým 30-minútové stretnutie. Okolo 16:30 Cal Newport – profesor informatiky na Georgetownskej univerzite a autor úspešných kníh o práci v ére rozptýlenia – ukončil svoj dobre využitý pracovný deň. Newport vysvetľuje, že večer vypína počítač a snaží sa tráviť čas so svojou manželkou a tromi deťmi. Cez víkendy pracuje len zriedka.

Keď opisuje túto rutinu vo svojom dome v Takoma Parku, elegantnom predmestí Washingtonu, ktoré jednoznačne podporuje Demokratickú stranu, zdá sa to jednoduché. Newport má dve domáce pracovne. V tej na prízemí – svetlej miestnosti s krbom, policami v Kleinovej modrej farbe (s prekladmi jeho kníh do približne 45 jazykov) a zatvoreným notebookom na dubovom stole, vyrobenom na mieru firmou z Maine – sú mobilné telefóny a „pevné obrazovky“ zakázané. Naopak, jeho pracovňa na druhom poschodí pripomína sklad: všade je neporiadok, tlačiareň, skener a stolový počítač.

„Vlastne ani neviem, čo je prokrastinácia,“ hovorí Newport, pevný zástanca techniky delenia času: metódy, ktorá spočíva v plánovaní, ako strávite nasledujúci deň, a v presnom dodržiavaní tohto plánu. „Možno je pre mňa ťažké začať, alebo projekty odkladám… Ale keď sa raz pustím do práce, nestrácam čas, kým nenaplním hodiny, ktoré som si stanovil.“

Newport oslávil 42 rokov deň pred rozhovorom s EL PAÍS. Narodil sa v Houstone, kde žil do siedmich rokov, kým sa jeho rodina nepresťahovala do New Jersey, neďaleko Princetonskej univerzity. Tam, v tieni Inštitútu pre pokročilé štúdiá – nezávislého centra pre teoretický výskum v tom istom okrese, ktoré bolo intelektuálnym domovom Oppenheimera a Einsteina – objavil, čo ho zaujíma: „svet ideí“ a „státie pred tabuľou“.

Už v mladom veku založil start-up. „Vyrastal som v ére softvérových barónov, v čase vzostupu Microsoftu… Bol som zručný v technológiách,“ spomína. Počas štúdia na Dartmouthskej univerzite – jednej z univerzít Ivy League, podobne ako Princeton – získal vo veku 21 rokov zmluvu na vydanie knihy. Jeho prvé tri knihy ponúkali rady študentom.

Po odmietnutí ponuky od Microsoftu („bolo to veľa peňazí, ale nemohol by som pokračovať v písaní“) skončil na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT), kde získal doktorát. Neskôr, keď zvažoval, kde bude pokračovať vo svojej akademickej kariére (napokon si vybral Georgetown), vznikla myšlienka na knihu So Good They Can’t Ignore You: Why Skills Trump Passion In The Quest For Work You Love (2012). Jeho písanie vychádzalo z otázok, ktoré si kládol, keď sa chystal vydať „na kariérnu cestu, ktorá by mohla trvať celý život“.

V knihe sa Newport snaží presvedčiť čitateľa, že riadiť sa vášňou pri výbere povolania nie je dobrý nápad. To je v rozpore s tým, čo Steve Jobs povedal študentom Stanfordu vo slávnom prejave na promócii: „Jediný spôsob, ako robiť skvelú prácu, je milovať to, čo robíte.“ Aby tento mýtus rozbil, Newport preskúmal život zakladateľa Applu. „Milovať to, na čom pracujete, je oveľa lepšie, ako pracovať v oblasti, pre ktorú máte vášeň,“ tvrdí.

Čo tým presne myslí? Nuž, už to hovorí v názve svojej knihy: „staňte sa tak dobrým, že vás nebudú môcť ignorovať“. Newport navrhuje myšlienku stať sa expertom a rozvíjať „vzácne a cenné“ zručnosti, ktoré vám umožnia nazbierať takzvaný „kariérny kapitál“, potrebný na získanie „skvelej práce“. Túto formulu aplikoval aj vo svojom živote. Tak sa stal vzácnou kombináciou – čiastočne technológom, čiastočne spisovateľom – ktorý má aj podcast, blog a newsletter so 100 000 odberateľmi.

„Dávali do toho veľa hodín a stále sa cítili frustrovaní“

Spočiatku to bolo ťažké. Kniha nemala taký úspech, ako očakával. O štyri roky neskôr vydal Deep Work: Rules for Focused Success in a Distracted World (2016), svoj doteraz najväčší bestseller. Odhaduje, že sa predalo medzi 1,5 a 2 miliónmi kópií v angličtine. „Asi som vedel čítať ducha doby,“ pokrčí plecami. „Prišlo to v čase, keď sa zamestnanci v oblasti vedomostnej práce začali cítiť čoraz viac vyhorení po dekáde a pol používania e-mailov a po brutálnej ekonomickej kríze. Nevedeli presne, prečo sa cítia vyhorení… dávali do toho veľa hodín a stále boli frustrovaní z výsledkov svojej práce.“

To bola aj kniha, v ktorej prišiel s najpopulárnejšou značkou svojej kariéry do tej doby: konceptom „hlbokej práce“.

„Mojou úlohou nie je presviedčať ľudí o niečom, čo nepovažujú za pravdu alebo o čom nikdy nepočuli,“ zdôrazňuje. „Len im pomáham lepšie pochopiť to, čomu už veria. Schopnosť dať niečomu meno mení spôsob, akým to kategorizujete a chápete. Takto viete [rozoznať rozdiel] medzi ‚hlbokou prácou‘ a ‚plytkou prácou‘.“

Kultivácia „hlbokej práce“ nezahŕňa viac hodín práce, ale skôr vykonávanie úloh s intenzitou a bez rozptýlení (ako e-maily, správy, sociálne siete atď.). To človeku umožňuje skončiť skôr a naraz, v rozumnom čase. „Mysleli sme si, že technológie nás urobia produktívnejšími… a to sa nestalo,“ povzdychne si Newport. „Inovácie nám umožňujú robiť určité veci – ako získavať informácie oveľa rýchlejšie – ale pridali toľko hluku, že vlastne produkujeme menej ako naši starí rodičia.“

V nasledujúcich rokoch Newport prehĺbil svoju kritiku technológií zvnútra, zaoberajúc sa tým, ako pustošia pracovisko. Tieto témy rozoberá v knihách Digital Minimalism (2019) a A World Without Email (2021). Nemá sociálne siete a vedie verejnú krížovú výpravu proti nim, napriek tlaku, ktorý roky cítil. „[Sociálne siete] sa javili ako akási pokroková sila, schopná demokratizovať myšlienky a spájať svet. Tiež sa považovali za nevyhnutné pre vašu kariéru. Dnes tomu už nikto neverí.“

Televízia je ako nakrájaný chlieb, sociálne siete sú ako ultraspracované jedlo

Newport si párkrát denne pozrie web The New York Times. Dokáže hodiny nepozrieť na svoj mobil, čo privádza jeho rodinu a priateľov do zúfalstva. A neplánuje dovoliť svojim deťom mať telefóny, kým nedovŕšia 16 rokov. „Najstarší má 11, takže to začína byť zaujímavé,“ usmeje sa. V škole svojho syna pôsobí ako poradca v týchto otázkach. Nemyslí si však, že mladšie generácie sú stratené len preto, že sa narodili pod vplyvom digitálnej éry. „Ďalšia vec, ktorá ma znepokojuje, je technodeterministický príbeh, ktorý hovorí: ‚Hej, tu je nová technológia, tak ju, viete, musíme používať.‘“

Na otázku, či aj on prispieva k šíreniu týchto nástrojov rozptýlenia, alebo sa podieľa na trhu, kde sa kupuje a predáva naša pozornosť – vzhľadom na to, že má podcast, ktorý nahráva v štúdiu pár blokov od svojho domu, a e-newsletter – sa usmeje. „Čítanie knihy je ako organické jedlo: môžete sa napchať, nebude to problém pre vaše zdravie. Stredne spracované jedlá – ako nakrájaný chlieb – sú televízia, filmy, podcasty a newslettre: mali by sa konzumovať s mierou, ale sú prijateľné. A potom sú tu ultraspracované jedlá… Oreos, Doritos. Nízka kvalita a veľmi návykové. Tam patria sociálne siete.“

Pandémia – sprevádzaná sľubovaným oslobodením práce na diaľku, nekonečným prívalom Zoom stretnutí, ako aj tyraniou Slacku a iných foriem okamžitej komunikácie medzi zamestnancami – posunula mnohé z Newportových myšlienok do centra debaty. „[Pandémia] urýchlila všetky tie problémy… A nakoniec to bolo dobré, pretože nás to upozornilo,“ podotýka.

Počas lockdownov začal pravidelnejšie spolupracovať s The New Yorker, kde sa venuje týmto témam. Popiera, že ponúka „seba-pomoc“, radšej svoje písanie nazýva „pragmatickou literatúrou faktu“.

„Moje knihy obsahujú myšlienky, ale aj rady. A to mätie [niektorých čitateľov a kritikov], ktorí hľadajú buď jedno, alebo druhé.“ Profesor by svoju prácu nedefinoval ani ako kritiku neskorého kapitalizmu. „[Pre ľavicu] povedia, že dôvod, prečo sme takí zaneprázdnení, preťažení a vyčerpaní v práci, je ten, že vlastníci kapitálu sa snažia vykorisťovať prácu. Kapitalizmus je problém. Ale ja mám skôr technosociálny pohľad. Keď kritizujem e-mail, robím to preto, lebo tento nástroj spôsobil chaos medzi pracovníkmi… Ale zvýšením rozptýlenia spôsobuje aj straty pre firmy.“

Z jeho skúseností počas pandémie vznikla myšlienka na jeho najnovšiu knihu: Slow Productivity: The Lost Art of Accomplishment Without Burnout (2024). V nej obhajuje „robiť menej vecí, prirodzenejším tempom“ a starať sa o „kvalitu práce“, aby sa predišlo fyzickému a duševnému vyhoreniu. Jeho ďalšia kniha – na ktorej pracoval dve hodiny pred rozhovorom – bude pokračovaním Slow Productivity. Plánuje preniesť tieto myšlienky „za hranice práce, do bežného života“.

Iker Seisdedos

Zdroj: elpais.com

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!