Pápežské konkláve je bitkou nielen o katolícku cirkev, ale aj o západnú civilizáciu

Zdroj: unsplash.org

Na jednej strane stoja starnúci liberálni revolucionári.
Na druhej strane sú veriaci kardináli odhodlaní chrániť katolícku vieru.

V Ríme sa čoskoro začne pápežské konkláve, na ktorom sa bude voliť nástupca pápeža Františka. Do Vatikánu teraz cestuje 135 kardinálov z celého sveta, ktorí majú právo hlasovať. Tam sa stretnú za zapečatenými dverami Sixtínskej kaplnky, odrezaní od vonkajšieho sveta na toľkých zasadnutiach, koľko je potrebných na zvolenie nového pápeža.

Korporátne aj katolícke médiá sú plné predpovedí o tom, kto by to mohol byť. Zoznamy „pápežských“ kardinálov sa objavujú na všetkých sociálnych sieťach, ale samozrejme nikto nevie, čo sa stane v najbližších dňoch a týždňoch. Je síce pravda, že 80 percent kardinálov voličov vymenoval sám pápež František, ale nie všetci sú liberáli vystrihnutí z rovnakej ideologickej látky ako František. Ako sa zachovajú, môžeme len hádať.

Isté však je, že konkláve bude súbojom dvoch konkurenčných vízií katolicizmu. Na jednej strane stoja starnúci liberálni boomeri, ktorí prišli na svet po Druhom vatikánskom koncile a ktorých vízia Cirkvi je rozhodne moderná. Myslia si, že všetko, čo bolo pred Druhým vatikánskym koncilom, je zlé a že strhnutie oltárnych zábradlí, rozpredaj ikon a zákaz gregoriánskeho chorálu a polyfónie v prospech bubnov a gitár bolo veľkým zlepšením. Veria v stieranie rozdielov medzi laikmi a duchovenstvom, ignorujú alebo ničia posvätnú tradíciu a bagatelizujú alebo priamo popierajú skutočnosť hriechu. František bol jedným z nich a v kardinálskom kolégiu je mnoho ďalších. Svoje dielo vykonávali s horlivosťou a veľa sa tým zničilo.

Títo muži si v 60. a 70. rokoch minulého storočia mysleli, že vytvárajú novú budúcnosť pokoncilovej Katolíckej cirkvi. Verili, že razia cestu do svetlej modernistickej budúcnosti katolicizmu. Teraz sú z nich však starci vo veku 70 a 80 rokov a ich revolúcia umiera spolu s nimi. Takmer nikto v Katolíckej cirkvi nechce pokračovať v ich projekte náboženskej modernizácie. Keď sa obzrú za sebou k mladším generáciám a hľadajú katolíkov, ktorým by mohli odovzdať štafetu svojej revolúcie, takmer nikoho nenachádzajú. V Amerike je ich slabým a sklerotickým „kultúrnym katolicizmom“ Joe Biden, Nancy Pelosiová a John Kerry - boomeri, ktorých svetonázor je vo svojej podstate protikatolícky a ktorých politika je urážkou katolíckej morálky.

Na druhej strane stojí kohorta tradičnejších, teologicky ortodoxných a kultúrne konzervatívnych prelátov, ktorí odmietajú liberalizmus „ducha II. Vatikánskeho koncilu“. Chápu, že katolicizmus priťahuje nových, čoraz mladších konvertitov na celom svete práve preto, že stojí proti chaosu a zmätku moderny. Vedia, že cesta vpred je cestou späť, čerpajúc z bohatých tradícií viery, aby unavenému modernému svetu hovorili svetlo a pravdu. Títo muži predstavujú veľkú väčšinu veriacich praktizujúcich katolíkov v Amerike a na celom svete. Sú medzi nimi americký kardinál Raymond Burke a guinejský kardinál Robert Sarah - titáni viery, ktorí už mnoho rokov dôrazne a výstižne hovoria o nemennej pravde katolíckej náuky a posvätnej tradície a varujú pred modernizmom Západu. Ich katolícka viera je vierou dospelých konvertitov, ako je viceprezident J. D. Vance, ktorý bol prijatý do Katolíckej cirkvi v roku 2019.

V tomto zmysle, ako poznamenal katolícky teológ Chad Pecknold, bolo nedávne stretnutie medzi Vancom a Františkom deň pred Františkovou smrťou ikonické. „Bolo to zmierenie? Alebo to bolo uznanie, že jeden svet odchádza a iný sa začína nanovo?“ napísal Pecknold. „Možno to bolo jedno aj druhé — a zároveň sa tým vyjadrilo, že oba svety sú katolícke. Určite to bol obraz pápeža a panovníka - a to je klasický obraz západného civilizačného poriadku.“

Zatiaľ nie je jasné, či toto stretnutie znamenalo zmierenie. Niet však pochýb o tom, že Františkov liberalizmus pomaly odchádza. František sa počas svojho 12-ročného pontifikátu stal takmer v každom ohľade živým predstaviteľom katolicizmu po Druhom vatikánskom koncile. Rozhodne sa viac zaoberal globalistickými liberálnymi prioritami, ako sú klimatické zmeny a masová migrácia, než obranou pevných hraníc katolíckej viery pred svetom, ktorý by nechcel nič iné, len ich rozostriť alebo úplne vymazať. Sám tieto hranice často rozmazával nepresnými alebo neuváženými poznámkami - o homosexuálnych manželstvách, o morálnom postavení katolíckych politikov, ktorí podporujú potraty, o katolíckej tradícii a učení ako takom. Jeho prudké útoky na tradičnú latinskú omšu a mladých, konzervatívne zmýšľajúcich katolíkov, ktorí k nej inklinujú, stavajú Františka proti tomu, čo je zjavne budúcnosťou Cirkvi.

Vance samozrejme predstavuje odmietnutie Františkovho liberalizmu. On a jemu podobní - vrátane mňa; do Katolíckej cirkvi som bol prijatý rok pred Vancom, v roku 2018 - sa nestávajú katolíkmi kvôli ľuďom, ako je František, ale napriek nim. Hľadajú niečo pevné, nemenné a pravdivé uprostred neistoty a falošnosti moderného života. V Amerike bolo tento rok na Veľkú noc pokrstených do Katolíckej cirkvi približne 30 000 až 40 000 dospelých. Rekordný počet ľudí bol pokrstený vo Francúzsku. V Anglicku je teraz počet katolíkov vyšší ako počet anglikánov. Títo konvertiti neprichádzajú kvôli hmlistým liberálnym nostrifikáciám o „sprevádzaní“ alebo „synodalite“, ale preto, že ich priťahuje to, čo považujú za pevnú a nemennú pravdu katolíckej viery. Mnohých z nich inšpirovala tradičná latinská omša, ktorou František tak opovrhuje. Sú budúcnosťou Katolíckej cirkvi.

Konkláve je teda bojiskom, na ktorom sa odohrá tento zápas medzi nedávnou minulosťou a rodiacou sa budúcnosťou Katolíckej cirkvi. V istom zmysle je tento boj súčasťou širšieho zápasu, ktorý sa odohráva na Západe, medzi starnúcou liberálnou elitou a mladými generáciami, ktorých civilizáciu zničili.

Konkláve v Ríme bude teda bojom o budúcnosť Katolíckej cirkvi i o budúcnosť Západu ako takého. Môže sa ukázať ako zlomový bod, po ktorom sa vrátime k určitému spoločenstvu v rámci kresťanstva alebo sa staneme niečím úplne iným, neopohanským a protikresťanským. Všetky oči sa teraz upierajú na Rím práve preto, že osud Západu vždy bol a bude spätý s Kristovým vikárom a Svätou stolicou.

John Daniel Davidson

Zdroj: thefederalist.com

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!