Kardinál Mindszenty, oroduj 7. mája za konkláve!

Zdroj: commons.wikimedia.org

V predvečer konkláve si pripomenieme 50. výročie úmrtia kardinála Józsefa Mindszentyho (6. mája 1975), ktorý bol v roku 2019 vyhlásený za ctihodného.

A práve ctihodnému Mindszentymu, ostrihomsko-budapeštianskemu arcibiskupovi v rokoch komunizmu, môžeme adresovať naše modlitby za Cirkev, aby kardinálske kolégium zvolilo skutočne katolíckeho pápeža, ktorý bude nasledovať jeho príklad. Maďarský kardinál bol a stále je symbolom slobodnej Cirkvi, bez kompromisov a bez strachu z nepriateľov.

Najskôr ho zatkli komunisti Bélu Kuna, ktorí sa po rozpade habsburskej ríše dostali k moci v Maďarsku. Počas druhej svetovej vojny, keď sa stal biskupom, ho nacistickí okupanti druhýkrát uvrhli do väzenia.

Po skončení vojny prišla Červená armáda a z pahreby sa dostal do ohňa. Mindszenty, vymenovaný za prímasa Maďarska, bol v roku 1946 Piom XII. vymenovaný za kardinála. Keď mu pápež Pacelli ukladal biret, povedal mu: „Budeš prvý, kto ponesie mučeníctvo symbolizované touto červenou farbou.”

Arcibiskup neodvratne čelil prenasledovaniu zo strany komunistov, ktorí robili všetko pre to, aby Cirkev vytlačili z verejného života a podriadili ju svojej vôli. To viedlo k večeru 26. decembra 1948, keď na biskupstvo vtrhla polícia a zatkla ho. Bolo to už tretíkrát, čo skončil za mrežami.

To, čo komunisti spáchali na tomto pastierovi, zostane jednou z najväčších nehanebností v dejinách. Kardinála celé dni bili, nadrogovali, pripravili o spánok a nútili ho počúvať oplzlosti. Všetko preto, aby ho prinútili priznať sa, že je nepriateľom ľudu a spriada úklady proti štátu. Jediný raz, keď mu väznitelia dovolili obliecť si sutanu, bolo, keď ho prišiel navštíviť senátor talianskej komunistickej strany Ottavio Pastore: bol to spôsob, ako povedať svetu, že arcibiskup je v poriadku. Po vykonštruovanom procese bol Mindszenty odsúdený na doživotie. Zničený na tele i na duchu mučením nakoniec podpísal priznanie viny, ale stále mal dosť rozumu na to, aby pod svoje meno dodal C. F. („coactus feci“, t. j. „podpísal som, pretože som bol donútený“). Pápež Pius XII. verejne protestoval, aby odsúdil túto nehanebnosť. Giancarlo Pajetta 6. februára 1949 po jeho odsúdení v denníku Il Unità kardinála opovržlivo urazil a zosmiešnil. Medzi jednotlivými trestami si Mindszenty odsedel osem rokov ťažkého väzenia. Podarilo sa mu vziať so sebou obraz Krista korunovaného tŕním, ktorý používal ako oltárny obraz, keď mu bolo dovolené sláviť omšu. Veľmi dlho mu neboli sprístupnené žiadne posvätné texty. Medzi šikanovanie, ktoré znášal, patril zákaz kľačať v cele a neustále prerušovanie jeho modlitieb. V piatky mu často nosili mäso, aby nemohol jesť.

V októbri 1956, počas povstania v Maďarsku, povstalci kardinála oslobodili. Sovietske tanky však čoskoro znovu priniesli tmu na maďarskú pôdu. Mindszenty sa musel uchýliť na americké veľvyslanectvo v Budapešti, kde zostal pätnásť rokov v ústraní, pričom ho nepustili von ani na matkin pohreb.

Medzitým však Vatikán začal meniť svoj postoj k východoeurópskym režimom: bola to Ostpolitik, politika otvorenosti a dialógu voči komunistom. V tejto atmosfére uvoľňovania sa Mindszenty stal nepohodlným hosťom aj pre Američanov. Už v roku 1965 Giovannino Guareschi napísal v Borghese: „Don Camillo, či ste si nevšimli, ako sa vyšší hierarchovia Cirkvi vyhýbajú rozprávaniu o tom maďarskom kardinálovi Mindszentym, ktorý s trestuhodnou nedisciplinovanosťou vytrvalo ignoruje zmierenie medzi Katolíckou cirkvou a sovietskym režimom a odmieta vzdať náležitú úctu takzvanému ‚ateistickému komunizmu‘, dokonca považuje za platnú pápežskú exkomunikáciu, ktorá je dnes predmetom posmechu vo všetkých farských oratóriách?“

Po rôznych rokovaniach sa Svätej stolici podarilo dostať kardinála do Ríma v roku 1971. Vtedy sa však začala posledná etapa jeho cesty Via Crucis, možno tá najbolestivejšia.

Mindszenty totiž prežíval veľkú trpkosť vďaka vatikánskej politike, tak podobnej tej, ktorú v posledných rokoch viedol kardinál Pietro Parolin s Čínou a ktorú odvážne odsúdil kardinál Joseph Zen: nihil sub sole novum.

L'Osservatore Romano napísal, že preloženie arcibiskupa uľahčilo vzťahy medzi Vatikánom a Maďarskom. Primas sa rozhodol bývať vo Viedni a začal podnikať početné cesty, aby sa stretol s maďarskými komunitami po celom svete a aby všetkým povedal pravdu o komunizme. Z Ríma mu však bolo oznámené, že by už nemal vystupovať na verejnosti bez toho, aby svoje prejavy a homílie najskôr podrobil kontrole Svätej stolice. „Prosil som nuncia, aby kompetentným vatikánskym orgánom oznámil,“ vysvetlil kardinál vo svojich Pamätiach, „že v Maďarsku teraz vládne ťaživé mlčanie a že ma desí predstava, že by som mal mlčať aj v slobodnom svete.

Mindszenty si uvedomil, že Pavol VI. „už nedokázal odolávať tlaku budapeštianskeho režimu, ktorý sa odvolával na záruky a sľuby Vatikánu“. Napriek tomu, čo sa predtým dohodlo, pápež v roku 1973 požiadal kardinála, aby sa vzdal arcibiskupského úradu, pričom dostal úctivé, ale rozhodné odmietnutie. „Nemohol som to urobiť,“ napísal Mindszenty, „pretože tieto opatrenia by zhoršili situáciu maďarskej cirkvi, spôsobili by škody v náboženskom živote a zmätok v dušiach katolíkov a kňazov verných Cirkvi.“ Primas sa obával, že prípadné zrieknutie by mohlo nejakým spôsobom naznačovať legitimizáciu maďarského režimu. Pavol VI. bol však neoblomný. Tvárou v tvár niektorým tlačovým agentúram, ktoré šírili správy o dobrovoľnom zrieknutí sa, kardinál zopakoval, že toto rozhodnutie prijala výlučne Svätá stolica, keďže sa nikdy nevzdal ani úradu arcibiskupa, ani svojej hodnosti prímasa Maďarska. Nikdy ani nepožiadal o amnestiu, ktorá mu bola inštrumentálne udelená, ale o úplnú rehabilitáciu. Rehabilitáciu dosiahol až v roku 2012.

Guareschi, ktorý by ho bol rád videl na Petrovom stolci, aby ho oslobodil z väzenia a dal hlas takzvanej umlčanej Cirkvi, napísal najkrajšiu oslavu Mindszentyho. Pokrokovému kňazovi donovi Chichimu, ktorý sa na adresu kardinála spýtal: „Prečo tá horlivosť za mučeníctvo? Nemohol nájsť modus vivendi aj s autoritami svojej krajiny?“, don Camillo ostro odpovedá: „Treba mu prepáčiť. Zviedol ho ten druhý, čo sa nechal pribiť na kríž. Ach, tie večné extrémy.“

Kardinálom, ktorí sa o niekoľko dní zídu v Sixtínskej kaplnke, nemožno odovzdať jasnejšie posolstvo.

Federico Catani

Zdroj: messainlatino.it

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!