Riziko rozdelenia cirkvi. Nový pápež roznecuje nádej

May 2

Kardinál Müller v rozhovore s Francom Giansoldatim o nadchádzajúcom konkláve

Pán kardinál, boli ste prefektom Dikastéria pre vieru a vydali ste celé kompletné dielo teológa Josepha Ratzingera v celkovo 16 zväzkoch. V týchto dňoch sa venujete generálnym kongregáciám a čoskoro sa zúčastníte na voľbách budúceho pápeža. Bude podľa vás konkláve dlhé alebo krátke?

„Všetko bude záležať na „pred-konkláve“ a na tom, koľko sa podarí objasniť z mnohých bodov, o ktorých budeme musieť diskutovať. Bude potrebné posúdiť, či je tu kandidát s výrazným profilom, schopný vyniknúť, vyvolať premýšľanie, ponúknuť záruku. Samozrejme, budeme musieť hovoriť o celkovej situácii Cirkvi, o výzvach, ktorým čelí, a o koncepcii pápežstva. Napadá mi niekoľko myšlienok“.

Napríklad?

„Prvá: čo je pápežstvo z teologického hľadiska? Je to úloha, ktorá by rozhodne nemala byť ukotvená v svetskej logike, ktorá by mohla naznačovať, že pápež stelesňuje len veľkú politickú a ideologickú moc. Ideologickú v tom zmysle, že sa nemožno sústrediť na otázky v pozadí, napríklad na otázku homosexuálov. To by bolo zavádzajúce. Pre pápeža je najdôležitejšie praktizovať Evanjelium, dávať nádej, osvecovať každého človeka na tejto zemi, od politikov po vodcov, ale aj obyčajných ľudí“.

A už sa o tom diskutovalo?

„V rámci kongregácií sa uskutočnili rozhovory, z ktorých vyplynulo, že pápež by mal roznietiť nádej. Táto úvaha určite pomáha osvetliť, kto by mohol byť ďalším Petrovým nástupcom“.

Ako si ho predstavujete?

„Pre mňa ako teológa je dôležité, aby cirkevná náuka zostala stredobodom všetkého. Učenie nie je nejaká teória o svete, niečo vnútrocirkevné, ale je to vyznanie viery, liturgia, pastorácia, cesta právd zjavených Bohom, ktorá poskytuje veriacim morálnu orientáciu. Napríklad dnešným politikom, ľuďom, ktorí majú zodpovednosť vo verejnom živote, ako aj mužom a ženám, ktorých denne stretávame na ulici. Myslím si, že v budúcnosti sa musíme vyvarovať dojmu, že pápež je akýmsi nadčlovekom, hraničiacim s kultom osobnosti. A to preto, lebo Cirkev ako taká je kristocentrická, čo znamená, že Kristus je jej srdcom. Ježiš povedal Šimonovi: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“. Peter bol teda začiatkom tohto nového úradu, od ktorého sa odvíjal Petrov primát a následne aj spojenie s Rímom“.

Späť ku konkláve a ďalšiemu Petrovmu nástupcovi. Je také ťažké identifikovať ho medzi kardinálmi?

„No nakoniec sa bude musieť nájsť. V histórii sme mali 266 legitímnych pápežov. Bolo veľa rôznych osobností, o mnohých sa hovorí dobre, zatiaľ čo o niektorých sa hovorí kriticky a nemáme záruku, že sa objaví ideálny pápež“.

Bude konkláve krátke alebo nie?

„Dobrá otázka. Momentálne ešte nemáme žiadnu silnú osobnosť a až kongregácie nám dajú vedieť, kto sa môže objaviť, takže nemôžeme ani uvažovať o dlhom alebo krátkom konkláve. Veľký rozdiel oproti predchádzajúcim konkláve je v tom, že tentoraz sa drvivá väčšina voličov nepozná“.

Aké by mohli byť najväčšie riziká týchto vnútorných diskusií?

„Riziká sú, už som to povedal pri viacerých príležitostiach, všetky spojené s možnosťou rozdelenia Cirkvi na dve ideologické skupiny. Niektoré majú svoj vlastný program a môže existovať obava, že jedna skupina uprednostní svojho kandidáta, aby mohla realizovať svoj program. Jednota Cirkvi sa však nedá vytvoriť, ak jedna skupina dominuje nad druhou. Jednota Cirkvi nie je kombináciou diplomacie a politiky, akýmsi kompromisom medzi rôznymi hnutiami, ale snahou zjednotiť všetkých v Kristovi. Peter povedal: „Ty si Kristus, živý Boží Syn, my veríme v Krista, pápež je biskup“.

Iné riziká?

„Možno vidieť nebezpečný príklon k filantropii namiesto hlásania evanjelia. Hovorím to preto, lebo pred časom ma znepokojilo, že slobodomurári tvrdili, že pápež je im blízky. Samozrejme, že to tak nie je, ale tento aspekt ma prinútil zamyslieť sa. Samozrejme, dá sa to interpretovať aj pozitívne, že sa možno približujú ku kresťanstvu, ku Kristovi, opúšťajú svoje historické omyly a škody, ktoré napáchali na Cirkvi v rôznych obdobiach“.

Kedy sa začne konkláve? 5. mája alebo 6. mája?

„Ešte nebolo rozhodnuté.“ (v čase rozhovoru, teraz už je stanovené na 7. mája)

Ale rozhodli ste sa aspoň, kde budete spať, keďže vás je na papieri toľko, 135. Je v Santa Marte dosť miesta?

„Momentálne nám ešte nič nepovedali, ale existuje skupina, ktorá organizuje aj logistiku. Za to je zodpovedná aj postava camerlenga, ale neviem, čo sa robí prakticky, aby sa rozlúskli nevyhnutné zádrhele alebo problémy, ktoré sú však všetky zvládnuteľné.

Prípad Becciu sa mení na veľký chaos. Sú takí, ktorí si myslia, že by sa mal zúčastniť na konkláve vzhľadom na apoštolskú konštitúciu Universi Dominici Gregis a kanonické právo. Iní si myslia, že je správne ho vynechať, pretože existujú dva listy, v ktorých František prejavil túto vôľu. Samotní kánonisti sú rozdelení. Ako sa to dá vyriešiť?

„Myslím, že podľa spravodlivosti. Môj názor je, že sa s ním zaobchádzalo veľmi zle. Niekoľkokrát som to povedal aj verejne. Nemôžete takto zle zaobchádzať s kardinálom a Becciu sa nedopustil trestného činu ako ostatní obžalovaní v tomto procese. Nie som však právnik a neviem, ako sa to dá vyriešiť. Môžem však povedať, že ho osobne považujem za čestného človeka, oddaného Cirkvi. Potom má každý svoje hranice a môžeme otvoriť aj diskusiu. Poznám ho 13 rokov a vždy som mal z neho dobrý dojem. Je mi ľúto, že jeho prípad zostal nevyriešený. Právna situácia nie je jasná a bude to prípad, ktorý sa bude musieť rozuzliť“.

Za tento veľmi zaujímavý rozhovor s kardinálom Gerhardom Ludwigom Müllerom ďakujeme Francovi Giansoldatimu.

Zdroj: messainlatino.it

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!

CHCEM PODPORIŤ

Svet očami Otca Ľubomíra