Na česť Cirkvi

Zdroj: unsplash.com

Pohreb pápeža Františka na Námestí svätého Petra a prenesenie rakvy do Santa Maria Maggiore v grandióznom prostredí antického, barokového Ríma 19. storočia predstavovali historický moment nabitý symbolikou. Panovníci, hlavy štátov a vlád, verejne činné osoby všetkých hodností, ktoré sa zišli v Ríme zo všetkých kútov sveta, vzdali hold nie Jorge Maria Bergogliovi, ale inštitúcii, ktorú reprezentoval, ako sa to stalo 8. apríla 2005 na pohrebe Jána Pavla II.  Hoci mnohé z týchto osobností patria k iným náboženstvám alebo sa hlásia k ateizmu, všetci si uvedomovali, čo stále znamená Rímska cirkev, caput mundi, centrum univerzálneho kresťanstva. Obraz Donalda Trumpa a Vladimíra Zelenského tvárou v tvár na dvoch jednoduchých stoličkách medzi uličkami Baziliky svätého Petra akoby vyjadroval ich malosť pod klenbou baziliky, v ktorej sú uložené osudy celého sveta. A 170 vedúcich predstaviteľov zhromaždených vo Večnom meste svojou prítomnosťou akoby sa tiež pýtalo na budúcnosť sveta v predvečer konkláve, ktoré sa začne 7. mája.

Konkláve, na ktorom sa bude voliť Františkov nástupca, je podobne ako všetky konkláve mimoriadnym momentom v živote Cirkvi. Zdá sa, že nebo a zem nie sú nikdy tak blízko, ako je to počas konkláve, keď prebieha voľba Kristovho vikára. Kardináli, ktorí tvoria senát Cirkvi, musia zvoliť toho, kto je určený na jej vedenie a riadenie. Tento okamih je natoľko dôležitý, že sám Kristus prisľúbil Cirkvi svoju pomoc pri výbere, prostredníctvom pôsobenia Ducha Svätého. Tak ako každá milosť, aj tá, ktorá pochádza zo špeciálneho zásahu Ducha Svätého, predpokladá spoluprácu ľudí, ktorí sú v tomto prípade kardináli zhromaždení v Sixtínskej kaplnke. Božia pomoc im totiž neodníma ľudskú slobodu. Božia pomoc im neodníma ich ľudskú slobodu. Duch Svätý im pomáha, ale neurčuje ich voľbu. Pomoc Ducha Svätého neznamená, že v konkláve je nevyhnutne vybraný najlepší kandidát. Božia Prozreteľnosť však vždy vyvodí aj z najhoršieho zla, akým je napríklad voľba zlého pápeža, čo najväčšie dobro, pretože je to Boh, a nie diabol, kto v dejinách vždy triumfuje. Preto boli v priebehu dejín zvolení svätí pápeži, ale aj slabí, nehodní pápeži, neadekvátni svojmu vysokému poslaniu, čo však nijako neuberá na veľkosti pápežstva.

Ako každé konkláve v dejinách, aj nasledujúce konkláve bude vystavené pokusom o ovplyvňovanie. Na konkláve v roku 1769 bol Klement XIV. zvolený po 185 volebných kolách a viac ako troch mesiacoch rokovaní po tom, ako sa zaviazal bourbonskému dvoru, že potlačí Spoločnosť Ježišovu. Rakúsky cisár František Jozef na konkláve v roku 1903, na ktorom bol zvolený svätý Pius X., vetoval voľbu kardinála Rampollu del Tindaro. Ale aj konkláve, ktoré zvolilo Pia XII. a najmä to, ktoré nasledovalo po jeho smrti, bolo pod politickým tlakom. V roku 1958 uskutočnilo najintenzívnejšiu diplomatickú akciu Francúzsko generála De Gaulla, ktorý nariadil svojmu veľvyslancovi pri Svätej stolici Rolandovi de Margeriemu, aby urobil všetko pre to, aby zabránil zvoleniu kardinálov Ottavianiho a Ruffiniho, ktorí boli považovaní za „reakcionárov“. Francúzska strana“, ktorú viedol kardinál dekan Eugene Tisserant, namiesto toho podporila benátskeho patriarchu Giuseppeho Roncalliho, ktorý bol zvolený za Jána XXIII. Z novšej doby sú dobre známe manévre takzvanej „St. Gallenskej mafie“ pri konkláve v rokoch 2005 a 2013, ktorých cieľom bolo zabrániť zvoleniu Benedikta XVI. a následne zabezpečiť zvolenie pápeža Františka. Prvý manéver zlyhal, druhý sa podaril.

Tieto tlaky však nevedú k neplatnosti volieb. Ján Pavol II. v konštitúcii Universi Dominici gregis z 22. februára 1996 síce nezakazuje, aby počas Sede vacante dochádzalo k výmene názorov o voľbe, ale uvádza, že kardináli voliči sa musia zdržať „zdržať sa akýchkoľvek foriem dohôd, tajných ujednaní, sľubov alebo iných záväzkov akéhokoľvek druhu, ktoré by ich mohli prinútiť dať alebo odoprieť hlas niekomu alebo niektorým. Ak by sa niečo také v skutočnosti udialo, hoci aj pod prísahou,“ vyhlasuje, „takýto záväzok je neplatný a neúčinný a nikto nie je povinný ho dodržiavať,“ a upadajú „do exkomunikácie (latae sententiae) tí, ktorí tento zákaz porušia“ ‘ (č. 81 - 82). Konštitúcia definuje dohody ako neplatné, ale nie voľby, ktoré po nich nasledovali. Voľba zostáva platná, aj keď boli uzavreté nezákonné dohody, ak sa neobjaví veľmi vážna podstatná chyba, ktorá ohrozuje slobodu konkláve.

Universi Dominici Gregis stanovil voľbu pápeža kvalifikovanou dvojtretinovou väčšinou, ale v prípade, že by konkláve trvalo dlhšie ako 30 hlasovaní počas 10 dní, stanovil, že kardináli môžu zvoliť nového pápeža jednoduchou absolútnou väčšinou hlasov (č. 74-75). Nebola to bezvýznamná zmena, pretože absolútna väčšina zvyšuje pravdepodobnosť hypotézy sporného pápeža, keďže neplatnosť jedného hlasovania stačí na to, aby sa voľba pápeža zvoleného väčšinou hlasov stala neplatnou. Možno práve preto Benedikt XVI. apoštolským listom De aliquibus mutationibus in normis de electione Romani Ponteficis z 11. júna 2007 obnovil tradičné pravidlo, že na zvolenie za najvyššieho pápeža je vždy potrebná dvojtretinová väčšina hlasov prítomných kardinálov voličov. Požiadavka dvoch tretín posilňuje pozíciu blokujúcej menšiny a znamená, že konkláve sa môže aj časovo predĺžiť. V novoveku sa to stalo už mnohokrát. Stačí pripomenúť, že konkláve, ktoré zvolilo Barnabáša Chiaramontiho s menom Pius VII (1800 - 1823), trvalo viac ako tri mesiace, od 30. novembra 1799 do 14. marca 1800, kým konkláve, ktoré zvolilo Gregora XVI (1831 - 1846), trvalo približne 50 dní, od 14. decembra 1830 do 2. februára 1831. Zvoleným pápežom bol Bartolomej Albert Cappellari, kamaldulský mních, prefekt kongregácie Propaganda Fide, ktorý v čase voľby ešte nebol biskupom. Po zvolení za pápeža bol najprv vysvätený za biskupa a potom korunovaný.

Pohreb pápeža Františka bol momentom zjavnej jednoty. Bude nasledujúce konkláve, odrážajúce skutočnú situáciu v Cirkvi, naopak miestom rozdelenia, ktoré prinúti kardinálov prevziať zodpovednosť za dobro Cirkvi? Purpur, ktorý symbolizuje krv mučeníkov, kardinálom pripomína, že musia byť pripravení bojovať a prelievať svoju krv na obranu viery, a konkláve je vždy divadlom boja, do ktorého je zapojená najvznešenejšia časť mystického Kristovho tela. Na Svätopeterskom námestí sa 26. apríla dostalo Cirkvi nevedomej pocty sveta, ktorý proti nej bojuje. V Sixtínskej kaplnke budú musieť kardináli, alebo aspoň menšina z nich, bojovať za česť Cirkvi, dnes ponižovanej jej protivníkmi, najmä tými z jej vnútra. Z tohto dôvodu dlhé a sporné konkláve otvára väčšie horizonty nádeje ako krátke konkláve, v ktorom sa hneď na začiatku vyberie kompromisný kandidát.

Najlepším pápežom nebude „politicky korektný“ pápež, ktorého navrhujú médiá, ani politický pápež, ktorý sa bude prezentovať ako „mierotvorca“ a získa pápežský úrad prostredníctvom záruk a sľubov, ktoré nedodrží.

Cirkev a veriaci ľud potrebujú pápeža, ktorý je čestný v učení a morálke a ktorý nepredkladá ako ústupky to, čo je vo viere, morálke, liturgii a duchovnom živote právom, ktoré nemožno odvolať; potrebujú autentického Kristovho vikára, ktorý bude plniť svoju úlohu Petrovho stolca ako svetlo pravdy a spravodlivosti. Inak, ak toto svetlo bude vo svete chýbať, Cirkvi nezostane nič iné ako zásluhy utrpenia a prostriedky modlitby.

Prof. Roberto de Mattei

Zdroj: corrispondenzaromana.it

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!