KÁZEŇ NA SVIATOK SVÄTÉHO JURAJA - NEDEĽA QUASI MODI
Zdroj: unsplash.org
Poznámky otca Ľubomíra na nedeľu. Ak ich chcete pravidelne dostávať, zapíšte sa k odberu noviniek na konci tohto textu a obdržíte ich v predstihu, už v stredu priamo emailom. Tu sú poznámky uverejnené neskôr.
(Kázeň na sviatok svätého Juraja – nedeľa Quasi modo)
Drahí obyvatelia mesta Dunajská Streda, milovaní bratia a sestry!
Som vďačný vášmu duchovnému otcovi, vysokodôstojnému pánovi dekanovi Krisztiánovi Bozaiovi, že dnes môžem byť medzi vami a sláviť sviatok patróna vášho mesta, svätého Juraja.
Dnes slávime takzvanú nedeľu Quasi modo, tiež nazývanú nedeľou in Albis alebo nedeľou Božieho milosrdenstva. Včera sme ukončili slávenie veľkonočnej oktávy. Názov Quasi modo pochádza z úvodnej antifóny svätej omše, ako ju Cirkev slávila v priebehu stáročí, kde sa spieva: Quasi modo géniti infántes – „ako novonarodené deti“, aleluja.
Naša Matka, svätá Cirkev, nás pozýva, aby sme sa radovali ako malé deti z radostnej skutočnosti zmŕtvychvstania, ale zároveň nás vystríha pred nebezpečenstvom infantilizmu.
Evanjeliová požiadavka byť ako deti znamená byť dospelými kresťanmi, ktorí majú schopnosť detskej priamosti, zameraní na radosť sviatku, opúšťajúc starosti a trápenia vlastné dospelým.
Koľkokrát nám chýba táto schopnosť žasnúť – nad svetom, a ešte viac nad pravdami našej viery!
V záverečnej časti Jánovho evanjelia, ktoré sme si dnes vypočuli, sme svedkami dvoch stretnutí so Zmŕtvychvstalým.
Pri prvom stretnutí sú učeníci naplnení strachom pred Židmi – strachom človeka, ktorý ešte nestretol Pána, víťaza nad smrťou.
A práve v tomto strachu prichádza Kristus a pozdravuje ich: „Pokoj vám.“
Viera je nadprirodzený dar, ktorý nám ponúka Ježiš. Nie je možné si ju vynútiť vlastnými silami – je možné ju iba s pokorou prijať a neporušene zachovať.
Ak sme dnes svedkami rozličných nepokojov aj v oblasti viery, je to preto, že pre mnohých prestala byť darom, ktorý treba prijímať a zachovávať.
Často si ju chceme prispôsobiť na svoj obraz a podľa svojich predstáv. Ale takto už nejde o katolícku vieru – stáva sa z nej len zlaté teľa, ktoré sme si postavili pre seba samých.
Chyba, ktorej sa dopustil aj apoštol Tomáš, spočívala v snahe prejsť od prirodzenej roviny k nadprirodzenej vlastnými silami.
To, že sa mohol dotknúť Ježišových rán, ešte automaticky z neho veriaceho neurobilo.
Pravda viery Veľkej noci je nadprirodzená. Preto ho Ježiš pozýva: „Neuveriaci buď, ale veriaci.“
Koľkokrát si aj my myslíme, že keby sa nám Ježiš zjavil, ľahšie by sa nám verilo!
Ale Tomáš uveril až po Ježišovej výzve a po prijatí daru Ducha Svätého, ako hovorí apoštol Pavol: „Nikto nemôže povedať: Ježiš je Pán!, iba ak v Duchu Svätom“ (1 Kor 12, 3).
Presne toto sa stalo pri prvom stretnutí učeníkov, keď ich srdcia po Ježišovom pozdrave „Pokoj vám“ zaplavil Duch Svätý a boli poverení odpúšťaním hriechov.
Svätí nám ponúkajú dokonalý vzor, ako naplniť vieru v Zmŕtvychvstalého vo svojom živote.
Ešte výrečnejšie to vidíme u tých, ktorí položili svoj život za vieru – u mučeníkov.
Ich mučenícka smrť je dôkazom pôsobenia Ducha Svätého a pečaťou ich vernosti.
Svätý Juraj žil pravdepodobne na prelome 3. a 4. storočia a podľa tradície bol rímskym vojakom, ktorý zomrel mučeníckou smrťou, lebo odmietol zaprieť svoju vieru v Krista počas prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána.
23. apríla 1950 mladý diakon Joseph Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI., v katedrále vo Freisingu o svätom Jurajovi povedal:
„Drak, ktorého svätý Juraj poráža, je strašná nočná mora ľudstva – monštrum, pred ktorým sa trasieme, obrovská sila zla, ktorú nazývame diabol.
Kto má náprsný pancier a meč, nemusí sa báť, lebo Božie zbrane sú silnejšie ako drak.
Svätý Juraj tu nie je preto, aby sme ho len obdivovali, ale aby sme pochopili, čo máme robiť.
Hovorí nám, že drak existuje – a že všetci sme povolaní stať sa tými, ktorí ho premáhajú.“
Bratia a sestry, nakoľko je pre nás svätý Juraj len akousi legendou – a nakoľko je pre nás výzvou k obráteniu?
Používame každý deň prostriedky, ktorými môžeme draka premáhať – pancier živej viery a meč sviatostí, ktoré nám ponúka Kristova Cirkev?
Alebo sa s drakom koketujeme v jeho rozličných podobách?
Ako upozorňuje Benedikt XVI., drak sa v našej dobe skrýva pod mnohými podobami zla, márnosti a márneho spôsobu života.
Drahí bratia a sestry, obyvatelia Dunajskej Stredy!
Nestačí, aby sme obdivovali svätého Juraja – sme povolaní nasledovať ho!
Nestačí, aby sme sa nazývali kresťanmi – musíme nimi byť v každom skutku a v každom dni!
Začnime dnes:
Nech v každom dome zaznie modlitba – ráno i večer.
Nech každá rodina znovu objaví nedeľnú svätú omšu ako vrchol týždňa.
Nech sa ruženec stane štítom pred zlom v každej domácnosti.
Nech deti vidia, že viera nie je len slovo, ale sila, ktorá mení život!
Modlite sa s odvahou!
Žite vieru bez strachu!
Milujte Krista bez kompromisov!
Bojujte s drakom márnosti mečom viery a sviatostí!
Predstavme si:
Dunajská Streda ako mesto, kde sa každý deň dvíha modlitba k nebu.
Rodiny, ktoré sa neboja žiť vieru nahlas.
Školy, kde sa Ježišovo meno vyslovuje s úctou.
Ulice, kde sa kríž nestretáva s posmechom, ale s úctou.
Nech Dunajská Streda povstane v moci Zmŕtvychvstalého Krista a v odvahe svätého Juraja!
Nech Kristus kraľuje v tomto meste, v každom dome, v každom srdci!
AMEN!
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
