Bosá karmelitánka pochádzajúca z Terni, zakladateľka kláštorov vo Viedni, Grazi a napokon v Prahe bola vyhlásená za ctihodnú. V blízkosti tohto posledného mesta sa dodnes nachádzajú jej neporušené telesné pozostatky.

Po dlhých rokoch som dnes znovu uvidel kamaráta Pavla Gábora SJ – slovenského jezuitu, kňaza a astrofyzika, zástupcu riaditeľa Vatikánskeho observatória v Arizone. Väčšinu času žije v USA. Tieto dni sa nachádza vo Vatikáne, kde sa odohráva stretnutie Nadácie Vatikánskeho observatória, ktorú predvčerom prijal aj pápež Lev XIV.. Pali je slobodný duch, čo sa nedá dať do žiadnych politických škatuliek ani kategórií. Tá jeho sloboda pramení z poriadneho vzdelania – fyzika v Prahe a v CERNe, filozofia, teológia, astrofyzika v Paríži a celý život hľadá pravdu tam, kde sa stretáva veda s vierou. Keď má človek také vzdelanie, jednoducho stojí mimo šablón vytvorených ľuďmi malého ducha.

Z príležitosti liturgického sviatku svätej Gianny Beretty Molla sa zameriame na niektoré úryvky z jej nádhernej korešpondencie s manželom Pietrom. Svedectvo o ich láske, založenej na pevnej skale: Ježišovi.

Svätý Ľudovít Mária Grignion de Montfort (1673–1716), ktorého si pripomíname v liturgickom kalendári, je často spomínaný v súvislosti so svojím slávnym dielom „Traktát o pravej úcte k Panne Márii“: ide o dielo, ktoré je nepochybne dôležité pre pochopenie teologického myslenia tohto veľkého bretónskeho misionára, ktoré sa však určite nevyčerpáva len týmto traktátom, ale rozvíja sa aj v množstve jeho ďalších spisov. Skúsme teda urobiť stručný prehľad.

Pravidelnosť, s akou sa v cirkevnom kalendári striedajú jednotlivé cykly liturgického roka, je skutočne vyjadrením nebeskej majestátnosti Cirkvi. Cirkev zostáva neochvejná, nech sa udalosti ľudských dejín okolo nej akokoľvek menia a napriek tomu, že politické a finančné výkyvy pokračujú vo svojom chaotickom behu, lebo ona stojí nad vrtochmi ľudských vášní.

Vzhľadom na rastúci počet krstov dospelých sa mnohí katolíci tešia z vyhliadky na to, čo sa označuje ako tiché prebudenie. Je zdrojom veľkej nádeje vidieť toľko mladých ľudí, ktorí túžia prehĺbiť svoju vieru.

Budeme brať islamského fanatika s raketami s celosvetovým dosahom vážne, alebo nám zostane len 600 sekúnd na raketovú pohotovosť? (Nie, „najkrajšia ústava na svete“ nás pred Dvanástimi imámami neochráni)

„Taliansko nie je vo vojne a ani do nej nevstúpi,“ povedala 11. marca v parlamente predsedníčka vlády Giorgia Meloni. „Taliansko sa nezúčastňuje a ani sa nezúčastní vojny,“ zopakoval 13. marca prezident republiky Sergio Mattarella v prejave pred Najvyššou bezpečnostnou radou, ktorá zasadala v Quirinale.

Profesor Corrêa de Oliveira bol predovšetkým katolíckym bojovníkom. Uznali to okrem iných aj dvaja vedci. Lizanias de Souza Lima aj profesor Roberto de Mattei nazvali svoje životopisy profesora Corrêa de Oliveiru: Križiak dvadsiateho storočia. Keďže boj proti zlu zohrával v jeho živote ústrednú úlohu, Prozreteľnosť ho obdarila osobitnými schopnosťami, aby túto úlohu splnil. Medzi nimi bola schopnosť vycítiť Achillovu pätu nepriateľov Cirkvi a túto slabosť potom v plnej miere využiť.

Písať o profesorovi Corrêovi de Oliveirovi nie je ľahké. Viedol taký bohatý a mnohostranný život, že autor sa ľahko môže cítiť ohromený, podobne ako morský biológ, ktorého požiadali, aby napísal článok o oceáne. Kde by mal začať? Čo by mal zahrnúť? Ako podrobne by mal postupovať?

Nedávny vojenský úder Spojených štátov a Izraela proti Iránu vyvolal intenzívnu celosvetovú diskusiu. Rusko, Čína a Severná Kórea tento zásah rýchlo odsúdili ako porušenie medzinárodného práva a mnohí západní komentátori sa pripojili k podobným obvineniam, odvolávajúc sa na zákaz použitia sily zakotvený v Charte Organizácie Spojených národov. Takéto reakcie vychádzajú z predpokladu, že medzinárodný poriadok sa v podstate riadi stabilnými právnymi normami, ktoré sú schopné regulovať správanie štátov.

Joseph de Maistre videl, že Európa umiera, už dvesto rokov predtým, než sa vôbec zrodila. Bola to Európa trónu a oltára, Európa tradície a kresťanskej civilizácie, porazená revolúciou a rozpadom, zmietaná modernitou a bezbožnosťou. Pri rozlúčke so životom povedal tento savojský gróf: „Umieram spolu s Európou. Odchádzam v dobrej spoločnosti.“

Keď sa zadívam na Turínske plátno, udivuje ma Jeho odmietnutie a pohŕdanie tým, čo je mu blízke.

Uvádzame preklad rozhovoru s kardinálom Robertom Sarahom z časopisu Le JDD News zo 4. marca 2026 o jeho novej knihe s názvom „2050“.

„Memento, homo, quia pulvis es, et in pulverem reverteris“ („Pamätaj, človeče, že si prach a na prach sa obrátiš“). Týmito slovami, ktoré vysloví kňaz pri sypaní popola na hlavy veriacich, sa v rímskom obrade na Popolcovú stredu začína pôst.

Pred tridsiatimi rokmi vydal francúzsky historik François Furet slávnu knihu (Minulost jedné iluze, Argo 2018), ktorá sa bezprostredne po rozpade Sovietskeho zväzu predstavovala ako záverečná bilancia komunizmu 20. storočia. Originalita diela spočívala v tom, že išlo o históriu komunizmu nie ako straníckeho či štátneho systému, ale ako príťažlivú myšlienku, ktorá sa ukázala ako ilúzia, a teda ako utópia.

V krajine ajatolláhov môže mať Iránec veľké problémy už len kvôli tomu, že vlastní Bibliu. Tí, ktorí sa rozhodnú pre Krista a zrieknu sa islamu, sú prenasledovaní, bití a väznení. Prechod na inú vieru znamená, že prichádzajú o spoločenské postavenie, prácu a často sa ich zrieka aj rodina.

Pri kritickom pohľade na text, ktorý dnes uverejnil portál Marker musíme strhnúť masku „nezávislého analytika“. Len pred 2 hodinami som vyjadril v komentári jeho šéfredaktorovi presvedčenie, že sú nástrojmi ruskej propagandy. Autor textu Fjodor A. Lukjanov nie je nestranný pozorovateľ. Je to jeden z hlavných architektov súčasnej ruskej zahraničnopolitickej doktríny, predseda Rady pre zahraničnú a obrannú politiku a kľúčová postava Valdajského klubu. Jeho úlohou nie je hľadať pravdu, ale konštruovať intelektuálne ospravedlnenia pre ruský imperializmus.

Aktuálne dianie v Anglicku nám bije na poplach. Anglická národná Banka zverejnila rozhodnutie, kedy sa rozhodli vymeniť tvár niekdajšieho premiéra Winstona Churchilla za obraz divej zvery. Je to ďalší bod v prospech Cancel culture, ktorá sa nám snaží vnútiť aká je naša minulosť zlá a skazená tvárou v tvár progresu vedúceho nikto nevie kam.

V posledných dňoch opäť vidíme, ako antisemitizmus rastie – nielen na uliciach, ale aj v médiách, na sociálnych sieťach a v politických diskusiách. Ľudia zabúdajú (alebo nechcú pamätať), že história nám už ukázala, kam takéto obviňovanie Židov z konšpirácií, špionáže a svetovládnych plánov vedie.