LÁSKA SILNEJŠIA NEŽ SMRŤ - GIANNA A PIETRO MOLLA
Z príležitosti liturgického sviatku svätej Gianny Beretty Molla sa zameriame na niektoré úryvky z jej nádhernej korešpondencie s manželom Pietrom. Svedectvo o ich láske, založenej na pevnej skale: Ježišovi.
28. apríla 1962, vo veku iba tridsiatich deviatich rokov, odišla do neba Gianna Beretta Molla, príkladná žena, manželka a matka, na ktorú si dnes Cirkev spomína v súvislosti s jej životom, ktorý obetovala z lásky. V čase, keď rodina čelí silným útokom, chceme tu pripomenúť niektoré dôležité momenty jej zasnúbenia a následného sobáša s Pietrom Mollom.
„Ach, ktože nájde ženu dobrú?... Bezpečnosť nachodí srdce jej muža v nej… Gazduje mu dobre, a nie zle po všetky dni svojho života.“ (Pr 31, 10–12). Týmto veršom z Knihy prísloví odpovedala Gianna (1922–1962) v liste Pietrovi (1912–2010) potom, čo dostala zásnubný prsteň, v ktorom mu zverila túžbu vidieť ho a vedieť, že je vždy šťastný, a predsavzala si, že pre neho bude tou silnou ženou z evanjelia (9. apríla 1955, v Gianna Beretta/Pietro Molla, Lettere. Una storia di amore e speranza,, zostavil Elio Guerriero, Ed. Cantagalli S.r.l. – Siena, 2023). Pietro nezaváhal a svojej budúcej neveste láskavo odpovedal: „Dar tvojho srdca a tvoja láska našli moje srdce, ktoré patrí len tebe, a moju lásku, ktorá patrí výlučne a navždy tebe, moja najdrahšia Gianna“ (15. apríla 1955). Už z týchto prvých riadkov je zrejmé, aká jemnosť a úcta vždy charakterizovali ich vzťah, čím nám zanechali príklad manželskej lásky a povznášajúceho úplného odovzdania sa.
Nemôžeme hovoriť o Pietrovi Mollovi bez toho, aby sme spomenuli Giannu, ale nemôžeme hovoriť ani o nej bez toho, aby sme sa zmienili o jej manželovi: keďže sa prostredníctvom sviatosti manželstva stali jedným telom, ich životy tvorilo prelínanie sa mimoriadnej svätosti v bežnom živote práce, manželstva a rodiny. Korešpondencia medzi týmito dvoma manželmi, ktorú máme dnes to šťastie čítať, nie je len krásnym svedectvom ich lásky, ale aj dokladom toho, že táto láska stojí na pevnej skale: na Ježišovi. Pietro písal v liste svojej milovanej Gianne pri príležitosti jednej zo svojich pracovných ciest do zahraničia: „Prijímam […] Ježiša […] vidím ťa v najúprimnejšej pokore a s tým istým Ježišom v srdci.“ V sviatostnom spoločenstve Pietro a Gianna prežívali hlboké zjednotenie v Kristovi, ktoré im poskytovala Eucharistia a manželstvo.
A práve s touto láskou sa obaja pripravujú na toľko očakávané sviatosti. Takto píše Pietro Gianne v septembri 1955: „Teraz je naše vzájomné pochopenie dokonalé, lebo nám svieti Nebo a vedie nás Boží zákon; lebo Nebo a Boží zákon nachádzajú v tebe tie najkrajšie cnosti a najväčšiu šľachetnosť a vo mne tú najživšiu túžbu a nesmiernu radosť z toho, že ťa môžem vždy robiť šťastnou.“ „Teraz,“ pokračuje, „je naša láska naplnená, lebo sme jedno srdce a jedna duša, jeden cit a jedna láska, lebo naša láska vie čakať, silná a čistá, na nebeské požehnanie“ (10. septembra 1955). Gianna odpovedá rovnako príkladne: „S Božou pomocou a požehnaním urobíme všetko pre to, aby naša nová rodina bola malou komunitou, kde Ježiš vládne nad všetkými našimi citmi, túžbami a činmi. […] Staňme sa Božími spolupracovníkmi pri stvorení, aby sme Mu mohli dať deti, ktoré Ho milujú a slúžia Mu“ (13. september 1955).
Manželia, ktorí vedeli žiť svoje poslanie vo svete s pohľadom upretým k nebu a ktorí sa prostredníctvom manželstva navzájom posväcovali, aby vzdali slávu Tomu, ktorý sa v sviatosti lásky stáva živou a životodarnou prítomnosťou. Je teda zrejmé, že láska k Eucharistii bola spoločným prvkom oboch manželov. Gianna na prednáške pre svoje dievčatá z Katolíckej akcie povedala: „Myšlienka, ktorá nás má sprevádzať tento týždeň, je táto: „Aby som bola apoštolkou […], moja duša musí byť vždy v milosti, musí byť teda chrámom, živým svätostánkom; musím mať v sebe božský život, aby som ho mohla odovzdávať dušiam, ktoré ma obklopujú.“ A práve vtedy „budeme všade šíriť radosť, vôňu Krista“ (Prednáška pre dievčatá z Katolíckej akcie, 28. október 1946). Túto vôňu Krista vedela svätá Gianna skutočne niesť až po obetovanie života. Vo svojich poznámkach k ďalšej prednáške pre svoje dievčatá v roku 1946 písala, že „Láska a obeta sú tak úzko prepojené, ako slnko a svetlo. Nemôžeme milovať bez utrpenia a trpieť bez lásky“.
A práve toto si Peter sám jasne uvedomoval v čase najväčšej skúšky. „Keď sa so smrťou Gianny na mňa a moje deti zosypalo tajomstvo bolesti a cítil som, že sa zrútim, našiel som pokoj v ukrižovanom Ježišovi, v istote, že Gianna žije s Bohom v nebi. […] Uvedomil som si, že Giannin život, jej svedectvo, jej obeta sú súčasťou Božieho plánu. […] Ježiš je ten, kto mi dal túto istotu, a ja som sa ho chytil celou svojou silou“ (Gianna - Santa Gianna Beretta Molla nel ricordo del marito, di Pietro Molla, Elio Guerriero, Ed. Cantagalli S.r.l. – Siena, 2024).
Zjednotení v Pánovi sa Pietro a Gianna každý deň modlitbou svätého ruženca zverovali pod ochranu Márie, ktorej boli veľmi oddaní. Zasvätili jej každé zo svojich detí. Pietro pripisoval práve Panne Márii milosť, že stretol Giannu. „Väčšiu a potrebnejšiu milosť mi Nebeská Matka ani nemohla udeliť. Tá, ktorú si ctíme ako Pannu Máriu Dobrej Rady z môjho milovaného kostolíka v Ponte Nuovo,“ napísal jej v liste z 22. februára 1955. A Gianna sa po svadbe každý deň chodila modliť do tohto kostolíka neďaleko svojho domu.
Pán pripravoval srdce svojej vyvolenej na najvyššiu obeť a spolu s ňou aj srdcia jej manžela a detí, ktorí boli povolaní prijať ten tajomný, ale nesmierny plán, ktorý mal pre ich rodinu. Svätá Gianna skutočne vedela premeniť svoje srdce na „monštranciu, cez ktorej sklo by mal svet vidieť Krista“ (Prednáška pre mladé ženy Katolíckej akcie, 28. október 1946).
Maria Bigazzi
Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
