IRÁNSKI KRESŤANIA V TIENI PRENASLEDOVANIA
Zdroj: PAP/EPA/ABEDIN TAHERKENAREH
V krajine ajatolláhov môže mať Iránec veľké problémy už len kvôli tomu, že vlastní Bibliu. Tí, ktorí sa rozhodnú pre Krista a zrieknu sa islamu, sú prenasledovaní, bití a väznení. Prechod na inú vieru znamená, že prichádzajú o spoločenské postavenie, prácu a často sa ich zrieka aj rodina.
Soheil S. je mladý Iránčan, ktorý sa tajne dal pokrstiť. „Dúfam, že sa raz vrátim do svojej krajiny a už sa nebudem musieť skrývať,“ priznáva. Za konverziu na katolícku vieru ho režim potrestal tromi mesiacmi v pekelnom väzení, po čom musel opustiť Irán, aby prežil.
Obrátenie a trest za vieru v Krista
Soheil pochádza z mesta Urmia. Krista mu predstavila jeho matka, ktorá sa v tajnosti zoznamovala s kresťanstvom vďaka svojim najbližším priateľkám. O otcovi sa nezmieňuje. „Moja viera sa upevnila vďaka čítaniu všetkých kníh o kresťanstve, ktoré som dokázal nájsť, dokonca aj tých nepriateľských, vydaných režimom. Začal som chodiť do protestantského kostola, ktorý bol následne zatvorený a pastor zatknutý. Tam ma zaregistrovalo Ministerstvo informácií a národnej bezpečnosti“ – hovorí v rozhovore pre taliansky denník „Il Giornale“.
Syn a matka pri krstiteľnici
Postupom času sa Soheil priblížil ku katolicizmu. Podarilo sa mu odísť do Istanbulu, kde bol spolu s matkou tajne pokrstený. „Šesť mesiacov po našom návrate sme sa prebudili, keď do nášho domu vtrhli agenti Islámskej revolučnej gardy. Vrhli sa na moju knižnicu, aby zabavili posvätné knihy, ktoré som mal. Dali nám putá, zaviazali nám oči a odviezli nás do prvého vyšetrovacieho väzenia. V tej prvej cele som bol umiestnený spolu s teroristom z Islamského štátu,“ spomína iránsky konvertita.
Obžaloba a peklo väzenia
Na policajnej stanici trvali výsluchy osem hodín denne. Obvinenie znelo: sprisahanie proti národnej bezpečnosti. „Obviňovali ma z prijímania peňazí od Spojených štátov a Izraela a chceli vedieť, prečo som opustil islam,“ spomína. Po 18 dňoch strávených vo väzbe bez súdneho procesu ho previezli do hlavnej väznice v Urmii. Tam prežil peklo. „Umiestnili ma na oddelenie, kde 80 percent väzňov sedelo za vraždu. V mojej cele spalo trinásť ľudí; rozšírila sa fáma, že som kresťan. Moji spoluväzni začali urážať Pannu Máriu a nazývať ma „psom“. Jednej noci mi jeden z nich, odsúdený na smrť, priložil nôž k hrdlu a povedal: si kresťan, takže preliatie tvojej krvi je správne,“ hovorí o troch mesiacoch vo väzení.
Čo bude s Iránom ďalej?
Soheil musí naďalej žiť mimo svojej vlasti. „My, iránski kresťania, sme vďační Trumpovi a Izraelu za odstránenie Chameneího. Teraz je pre nás dôležité, aby padol režim,“ hovorí. Vo svojom svedectve zdôrazňuje, že represie neodrádzajú Iráncov od nasledovania Krista. Koľko ich je, nie je známe, pretože musia žiť v utajení. „Priatelia z Iránu mi píšu: pomôž nám, chceme sa dať pokrstiť! Preto sú všetci kresťania, ktorí stále žijú v Iráne, proti režimu: chcú sekulárnu krajinu, v ktorej sú všetky náboženstvá slobodné,“ zdôrazňuje muž. A dodáva: „Vrátim sa do slobodného a demokratického Iránu a urobím to ako katolík, ktorý sa už nemusí skrývať.“
Cirkev v Iráne
Z 90 miliónov obyvateľov Iránu vyznáva kresťanskú vieru len niekoľko stotisíc ľudí. Arménska komunita je najstaršia a najpočetnejšia; druhou najpočetnejšou je asýrska komunita s 30 000 veriacimi, nasledujú chaldejskí a rímskokatolícki veriaci s približne 24 000 veriacimi a malý počet pravoslávnych. Niektoré zdroje spomínajú aj existenciu podzemnej kresťanskej komunity, ktorá sa skladá z bývalých moslimov, ktorí prešli z islamu na kresťanstvo.
Zdroj: misyjne.pl
Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
