Arcibiskup argentínskeho mesta Santa Fe de la Vera Cruz Sergio Fenoy podpísal dokument, ktorým sa začína proces kanonizácie sestry Cecílie Maríe del Volto Santo, prezývanej „usmievavá sestrička“, pre jej usmievavú fotografiu, ktorá krátko pred smrťou obletela celý svet na všetkých sociálnych sieťach. Sestra Cecília María bola karmelitánka z provincie Neuquén, ktorá zomrela na rakovinu v roku 2016 vo veku 42 rokov s úsmevom na perách, ktorý akoby skutočne porazil smrť.

Úlohu ruského giganta na geopolitickej scéne nemožno nikdy ignorovať. Ale odkedy vo februári 2022 vypukla vojna s Ukrajinou, aj tí na Západe, ďaleko za hranicami Ruska, si jeho prítomnosť tak či onak uvedomujú.

Spomedzi mnohých symbolických udalostí našej doby nestačí jednoducho odmietnuť groteskné predstavenie, ktoré 26. júla otvorilo olympijské hry v Paríži, ako prejav nevkusu alebo kultúrnu provokáciu. Je to najnovší útok proti kresťanskej civilizácii, ktorá mala jeden zo svojich historických vrcholov vo Francúzskej revolúcii.

Včera na sviatok svätej Anny som spomínal na moju návštevu najväčšej svätyne na svete zasvätenej svätej Anne vo Francúzsku- Saint Anne d’Auray. Pred 8 rokmi keď som sa tu nachádzal niekoľko stoviek kilometrov ďalej zabil moslimský atentátnik kňaza Jacquesa Hammela z nenávisti k jeho viere. Predvčerom niekoľko migrantov znásilnilo v Paríži mladú ženu. Prvorodená dcéra Cirkvi už desiatky rokov kymáca s celou Európou vo viere a púšťa na svoje územie pod rúškom otvorenosti a prijatia nepriateľov svojej kultúry, svojich dejín a kresťanských koreňov. Poslednou bodkou bol včerajší otvárací ceremoniál olympijských hier v Paríži, kde si robili posmech z poslednej večere, popravy Márie Antoinetty, ako aj oslavovali „moc temna“. Doslova diabolská akcia. Tí, ktorí majú ústa najviac plné sekularizmu, otvorene oslavujú diabla, teda vyznávajú vieru v nadprirodzeno. Už nadišiel čas aby sme sa prebudili zo sna (porov. Rim 13).

Kardinál Raymond Burke sa stal jedným z najvyššie postavených predstaviteľov Katolíckej cirkvi, ktorý sa vyjadril k „ohavnému výsmechu“ počas otváracieho ceremoniálu olympijských hier v Paríži, kedy bola predvedená paródia Poslednej večere s drag queens a LGBT osobami predstavujúcimi Krista a apoštolov.

26. júla je sviatok svätej Anny, matky Panny Márie. V kanonických evanjeliách sa o nej nič nehovorí, zatiaľ čo v apokryfných evanjeliách sa uvádzajú niektoré správy. Vďaka tradícii Cirkvi sa o nej dá povedať viacero vecí.

„Chcem plniť len Božiu vôľu, nie svoju vlastnú. Nech sa vždy splní poklonyhodná, najmilšia a najdokonalejšia Božia vôľa.“ Takto opakoval svätý Gabriel od Bolestnej Panny Márie, ktorý sa narodil 1. marca 1838 v Assisi a zomrel 27. februára 1862 na ostrove Isola del Gran Sasso d'Italia, ktorého sviatok pripadá podľa nového kalendára na 27. februára, zatiaľ čo v tradičnom kalendári je tento sviatok 28. februára.

Už 150 rokov je evolucionizmus základom nespočetných omylov vo všetkých oblastiach vrátane náboženstva. Obvinenie zo "spiatočníctva", voči obhajcom katolíckej tradície, znamená napríklad evolucionistickú koncepciu života Cirkvi, založenú na princípe, že "potom" je vždy lepšie ako "predtým", teda že budúcnosť je vždy dokonalejšia ako minulosť, čo má za následok prevrátenie metafyzického princípu, podľa ktorého väčšie nemôže pochádzať z menšieho, účinok nemôže byť väčší ako príčina, ktorá ho spôsobila.

V Katolíckej cirkvi sa čoraz častejšie hovorí o vysviacke žien za diakonky, niekedy aj o ich kňazskom svätení.

Dňa 22. mája vydal istý kontroverzný taliansky teológ spolu so svojimi kolegami knihu, kde hovorí jednoznačne v prospech svätenia žien. Zaujímavosťou je, že kniha vychádza vo výročný deň – presne 30 rokov po vydaní dokumentu svätého Jána Pavla II., v ktorom takýto názor definitívne odmietol.

Katolícke noviny priniesli 28. apríla tohto roku článok, podľa ktorého je morálne správne, aby ľudia podporovali nákup zbraní pre účely vojny na Ukrajine. Renomovaný autor a uznávaný odborník na právo (mimochodom kandidát KDH) dobre si vedomý slov súčasného pápeža Františka v závere, po tom čo takýto krok odobril, šalamúnsky dodáva, že je potrebné neustále vyzývať k dialógu s cieľom dosiahnutia mieru.

V takej nepokojnej dobe, akou je naša, nepotrebujeme nič viac ako skutočné vzory svätosti, ktoré by nám pripomínali základné hodnoty života v súlade s milosťami, ktoré sme dostali vo sviatosti krstu. Habsburská cesta, nedávna kniha arcivojvodu Eduarda Habsburského, je antológiou takýchto vzorov cnosti. Hodnoty, ktoré navrhuje na reflexiu a realizáciu, sú hodnoty vlastné kresťanským manželom. A na tieto hodnoty kladie autor dôraz od samého začiatku.

Najväčšou chybou je, že sa domnievame, že sme v takzvanej „kultúrnej vojne“. Slovné spojenie „kultúrna vojna“ predpokladá, že obe strany majú súperiace kultúry, ktoré sa snažia brániť a podporovať. Avšak nepriatelia civilizácie, života a lásky nemajú žiadnu kultúru. Ich cieľom je nielen zničiť veľké kultúrne a duchovné výdobytky Západu, ale aj zničiť všetko, čo nie je diabolské a obscénne. Kultúra predpokladá krásu, poriadok a pokoj.

Zajtra nás čakajú prezidentské voľby. Katolícke Slovensko tápe. Tápu aj mnohí kňazi, ktorí robia propagandu liberálnemu kandidátovi na sociálnych sieťach. Zdá sa, že u nás hlas Cirkvi a jej predstaviteľov nemá veľký vplyv. Keby mal, tak pred 5 rokmi neurobíme chybu, ktorú sme urobili. Prorocky na to vtedy upozornil trnavský arcibiskup, ktorý si za to schytal veľkú dávku kritiky. Aké sú však princípy, ktoré by mali riadiť naše rozhodovanie ako katolíckych veriacich ?

V Ríme, v kaplnke Pápežského rímskeho seminára pri bazilike sv. Jána v Lateráne, sa už viac ako dve storočia uctieva obraz Panny Márie známy pod názvom „Matka dôvery“ (Madonna della Fiducia). Tento malý obrázok, na ktorom Panna Mária láskyplne drží v náručí Dieťa Ježiša, má veľký teologický a duchovný význam.

Čo je to vlastne dôvera?

V čo dnes Európa verí? Verí v mnohé dobré veci a v mnohé zlé veci, ktoré vytláčajú tie dobré. Tu je zoznam, neúplný a nesystematický, niektorých epizód, v ktorých sa zlé veci prejavujú ako jedy. Už som ho uviedol skôr, ale musím to zopakovať.

Európa sa vyhla zmienke o židovsko-kresťanských koreňoch svojej ústavy, ktorá sa zrodila, zanikla a potom bola vzkriesená.

Európa odsúdila talianskeho politika za tvrdenie, že manželstvo osôb rovnakého pohlavia je v rozpore s jeho kresťanským presvedčením.

Pred nejakým časom som bol pozvaný do jedného slovenského mesta, aby som slúžil svätú omšu pre skupinu gymnazistov. Svätú omšu v slovenčine, teda podľa liturgickej reformy. Správa obletela do niekoľkých hodín mesto, aj miestny kňazský seminár. Bohoslovci i jeden kňaz sa čudovali: Urbančok slúži pokoncilovú liturgiu?

Dominikán Emmanuel Perrier v texte uverejnenom v La Revue thomiste analyzuje pôvod rozruchu, ktorý spôsobila nedávna možnosť kňazov žehnať homosexuálne páry alebo páry v neregulárnej situácii. Oznamuje aj ďalšie stanoviská k rímskemu dokumentu Fiducia supplicans.

Nesúrodý text, ktorý je v rozpore s Magistériom a je zdrojom zmätku. Tak hodnotí pastoračnú deklaráciu Fiducia supplicans dominikán Emmanuel Perrier, profesor dogmatickej teológie a riaditeľ Inštitútu Saint-Thomas-d'Aquin v provincii Toulouse. V texte uverejnenom v utorok 23. januára v La Revue thomiste analyzuje príčiny pochybností, ktoré vyjadrili niektorí veriaci, keďže toto vyhlásenie dikastéria pre náuku viery 18. decembra minulého roka otvorilo možnosť požehnania párov rovnakého pohlavia a párov v neregulárnej situácii.

Exkluzívny rozhovor s kardinálom Gerhardom Müllerom

Kardinál Müller sa zaoberá povahou pápežskej neomylnosti, hranicami pápežskej autority a možnosťou existencie heretického pápeža. Colle Santis recentne poslal kardinálovi Gerhardovi Müllerovi niekoľko otázok týkajúcich sa pápežskej neomylnosti a nedávnych kardinálových slov, v ktorých označil pápeža Františka za schvaľovateľa materiálnej herézy. Kardinál bol natoľko láskavý, že na moje otázky odpovedal v nasledujúcej výmene e-mailov.

Nie je náhodou, ale diabolským útokom, že každý rok sa v okolí Trnavskej novény udeje niečo, čo zavíri polemiku v spoločnosti. Duchovní autori hovoria, že keď Boh chce udeliť zvláštne milosti, diabla to vyrušuje. Je tomu zvlášť tak v období prípravy na Vianoce či Veľkú noc. Fenomén mariánskej úcty k Panne Márii Trnavskej sledujem už takmer 20 rokov. Musím sa priznať, počas mojich návštev baziliky svätého Mikuláša som nepocítil niečo tak intenzívne a silné ako napríklad v Lurdoch.

„Bol som nazvaný Dolindo, čo znamená bolesť…” – vlastné slová talianskeho kňaza, Božieho služobníka, známeho u nás predovšetkým Novénou odovzdanosti, ktorými vysvetlil význam zvláštneho mena, ktoré mu dali pri krste. V tomto mene sa ukrýva program jedného celého života, ktorý dali rodičia piatemu zo svojich jedenástich detí.