Diabol a Panna Mária. Na záver Trnavskej novény.

Nie je náhodou, ale diabolským útokom, že každý rok sa v okolí Trnavskej novény udeje niečo, čo zavíri polemiku v spoločnosti. Duchovní autori hovoria, že keď Boh chce udeliť zvláštne milosti, diabla to vyrušuje. Je tomu zvlášť tak v období prípravy na Vianoce či Veľkú noc. Fenomén mariánskej úcty k Panne Márii Trnavskej sledujem už takmer 20 rokov. Musím sa priznať, počas mojich návštev baziliky svätého Mikuláša som nepocítil niečo tak intenzívne a silné ako napríklad v Lurdoch.

Jednalo sa skôr o jemný vzťah, ktorý sa postupne až dodnes prehlboval. Výrazne vzrástla moja úcta k patrónke Trnavy po mojom presťahovaní sa do Trnavy a mojej kňazskej vysviacke. Sviatosť kňazstva mi pomohla nazrieť aj poza oponu, kedy som chodil vypomáhať aj počas spovedania a vypočul si aj mnohé životné spovede. Celkovo sú to však jednoduchí ľudia, ktorých sem privádza ich povedomie, že tu sa uctieva Niekto, kto nad nami bdie.

Niekedy v roku 2011 som bol na novéne ako bohoslovec. Pamätám si, že sme veľmi radi chodili až sme sa ako bohoslovci bili, kto z nás pôjde do Trnavy, aby sme sa pomestili do dodávky. Počas záverečnej omše vtedajší arcibiskup Bezák, ktorý ako to aj v súčasnosti priznal, preferoval fitnes centrum pred novénou pohrdlivo odhodil biskupskú mitru a palicu. Šokovaní bohoslovci sme to nechápavo pozorovali z boku. Jeden z kňazov, dnes už na pravde Božej, to okomentoval: „Veď počkaj, aby ti Panna Mária tú mitru a palicu nezobrala !“ Všetci vieme, čo o niekoľko mesiacov nasledovalo. Až sa pastierom diecézy stal ten, ktorý denne slúžil svätú omšu v bazilike, kým jeho predchodca preferoval telocvičňu.

Nebolo tak tomu ináč ani počas COVID-u, ktorý nám pomohol hmatateľným spôsobom mať v našej Panne Márii Trnavskej kompas toho, čo je správne. Pomohol nám pozdvihnúť zrak k nebesiam a nepodľahnúť ľudskému strachu o svoje zdravie. Ruky našej patrónky, ktoré ukazujú k nebesiam nám ukazovali, že to čo je v živote podstatné je večný život.

V roku 2021 som sám prekonal COVID, ktorý bol nepríjemnou skúsenosťou. Mal som však mimoriadne privilégium. Keď mi bolo najhoršie, som sa pozrel na okno, ktoré sa nachádza na druhej strane mojej izby. V tme noci, v poradí niekoľkej prebdenej vďaka silnej horúčke sa ligotalo niečo zlaté. Vtedy som si uvedomil, že to je štít, ktorý stojí priamo nad milostivým obrazom, v barokovej kaplnke postavenej, aby bola domovom Panny Márie. Vedel som, že tam je Niekto, kto nado mnou bdie.

Následne viera nášho arcibiskupa, ktorý neúnavne vstával uprostred noci, aby si vykonal adoráciu sviatosti oltárnej, modlil sa ruženec a každú noc prosil Ľútostivú Kráľovnú neba i zeme, aby na nás milostivo vzhliadla. Niet sa čomu čudovať, keď je pravidelne napádaný tými, ktorí sa už dávno zriekli toho, o čo prosíme v známej modlitbe - v život v milosti, ktorého cieľom je žiť tak, aby sme sa mohli radovať s Bohom v nebi.
Nech nám Panna Mária Trnavská vyprosí aj tento rok veľa milostí, zvlášť vernosť našej katolíckej viere a hlavne tú najväčšiu - radovať sa s Ňou a jej Synom v nebi.

 Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!