Vďaka rozšíreniu sa koronavírusu COVID-19 v Európe môžeme pozorovať vírus, ktorý je oveľa nebezpečnejší. Jeho mortalita ďaleko prevyšuje mortalitu všetkých doteraz známych vírusov. Kým v prípade tzv. koronavírusu je úmrtnosť niekde okolo 3%, nový vírus s názvom NATURALIZMUS už dávno zabil nadprirodzenú Vieru niekoľko desiatok percent katolíkov.

Vyučovanie katechizmu je podľa slov pápeža Benedikta XIV. "najužitočnejšou inštitúciou pre Božiu slávu a spásu duší". (Cons. Etsi Minime) Pápež Pius X. ako kardinál patriarcha v Benátkach napísal list, v ktorom zdôraznil životný význam jasného a presného katechetického vyučovania, pretože jedným z najhlbších túžob ľudí je smäd po pravde.

Synoda biskupov sa v súčasnosti schádza v Ríme na štvortýždňovom zasadnutí Synody o synodalite. Druhé zasadnutie bude nasledovať v októbri 2024. Téma "synodálnosť" je pojem vyabstrahovaný z gréckeho slova pre zhromaždenie alebo zbor. Rokovania Synody 2023 sa teda netýkajú obsahu viery, ale štruktúr cirkevného života - a cirkevného postoja či zmýšľania, ktoré za týmito štruktúrami stojí.

Počas synody o synodalite si musíme dávať pozor, aby sme "zo všetkého neobviňovali Ducha Svätého", povedal arcibiskup Anthony Fisher zo Sydney a poznamenal, že ak je nejaký návrh v radikálnom rozpore s evanjeliom, potom "to nie je z Ducha Svätého".

"Duch Svätý je Kristov Duch. Je Duchom Otca a Syna, a preto bude vždy hovoriť len veci, ktoré sú v súlade s tým, čo nám Kristus zjavil v apoštolskej tradícii," povedal Fisher v rozhovore pre agentúru CNA tento týždeň v Ríme.

Všetci si dobre pamätáme, ako ničivý požiar zničil pred niekoľkými rokmi svetoznámu parížsku katedrálu Notre Dame. Komentátori označili tento požiar za symbolický koniec kresťanskej Európy. Nie je náhoda, že od jej postavenia to bolo dokopy 5 pápežov, ktorí ju poctili svojou návštevou, vrátane Alexandra III., ktorý položil jej základný kameň. Dnes, keď sme ojedinele svedkami stavieb nových kostolov, tobôž nie ani zďaleka tak majestátnych a umelecky hodnotných ako Notre Dame, môžeme si položiť otázku. Čo viedlo toľkých staviteľov k takejto monumentálnej stavbe ? Bola to ich hlboká viera, ktorá sa pretavila do konkrétnosti v podobe tejto krásnej stavby. Mali pred očami slová svätého Jakuba, ktorý vo svojom liste píše, že viera bez skutkov je márna. Táto pravda o konkrétnosti našej viery je prítomná už od prvých strán svätého písma, kedy čítame, že Boh zobral kúsok hliny, aby stvoril človeka. Táto pravda o vzťahu matérie a formy však bola jasná aj starovekým filozofom, ako Aristoteles, teda je to poznanie, ku ktorému môže prísť človek, ktorý dar viery neprijal.

Choroba mi neumožnila napísať tento text skôr, nakoľko už uplynulo 10 dní od jubilea Mons. Jána Sokola, ktoré oslavoval v Trnavskej katedrále a ktorého som sa aj ja sám zúčastnil a koncelebroval svätú omšu pri príležitosti jeho 90. narodenín. Nič však nie je náhoda a je možno vhodné zamýšľať sa nad životom významného biskupa v predvečer biskupskej vysviacky ďalšieho Slovenského biskupa. Domnievam sa, že je to práve poslanie biskupa, ktoré charakterizuje osobu emeritného trnavského arcibiskupa. Učiť, riadiť a posväcovať sú tri základné charakteristiky takéhoto poslania podľa náuky II. vatikánskeho koncilu, v ktorej je kňaz a biskup poslaný v mene Krista hlavy, čo ho podstatne odlišuje od ostatných pokrstených.

V prvom rade by som sa chcel poďakovať organizátorom tejto konferencie, najmä Riccardovi Casciolimu, a všetkým prispievateľom do Nuova Bussola Quotidiana za to, že nám dnes dali príležitosť zaoberať sa témami, ktoré sú pre nás všetkých najdôležitejšie, pretože sa dotýkajú najzákladnejšieho dobra našej spoločnej svätej Matky, Katolíckej cirkvi, mystického tela Krista, ktorý je jediným Spasiteľom sveta. Osobitne by som chcel poďakovať otcovi Geraldovi Murrayovi a profesorovi Stefanovi Fontanovi za zásadné úvahy, ktoré nám dnes predložili. Veľmi presvedčivým spôsobom objasnili, povedal by som, demaskovali filozofické, kánonické a teologické omyly, ktoré sú dnes rozšírené v súvislosti so synodou biskupov a jej nadchádzajúcim zasadaním s názvom "Za synodálnu cirkev: spoločenstvo | účasť | poslanie".

3. septembra si v Tradičnom kalendári pripomíname svätého pápeža Pia X.. Keďže som tento rok dostal do daru jeho relikviu, rozhodol som sa pripraviť si o ňom aj nedeľnú kázeň. Tí, ktorí odoberáte moje newsletre ste ju obdržali emailom, medzičasom som ju zverejnil aj na tomto webe. V spomínanom texte som sa zmieňoval o udalosti, kedy cisár Franz Joseph intervenoval do voľby pápeža prostredníctvom poľského prímasa, kedy vetoval voľbu kardinála Mariana Rampollu. Následkom tohto veta bol zvolený za pápeža benátsky patriarcha Giuseppe Sarto, ktorý si zobral meno Pius X..

Doktor Dawkins sám seba označuje za "ľavičiara" a je autorom mnohých kníh propagujúcich jeho ateistické názory, vrátane kníh Boží blud a Vyrásť z Boha: Príručka pre začiatočníkov.

Rodová ilúzia

Za normálnych okolností by jeho politické postoje konzervatívci nikdy neocenili. Zdá sa však, že sa postavil proti kultúrnym tyranom, ktorí stoja za hnutím "transgender". Ešte väčším prekvapením je, že jeho argumentácia dáva zmysel.

Keď pápež Benedikt XVI - ktorého pápež František počas generálnej audiencie 4. januára 2023 nazval "veľkým učiteľom katechézy" - 28. júna 2005 predstavil Kompendium Katechizmu Katolíckej cirkvi, tento verný služobník Krista a Cirkvi predstavil syntézu toho, čo Katechizmus predstavuje tým, že všetko sústreďuje v Kristovi. Takto zhrnul kristologický obsah Katechizmu. Citujem:

"Kristus, vyznávaný ako jednorodený Syn Otca, dokonalý Zjaviteľ božskej pravdy a definitívny Spasiteľ sveta; Kristus, slávený vo sviatostiach ako zdroj a opora života Cirkvi; Kristus, ktorého máme počúvať a nasledovať v poslušnosti jeho prikázaniam ako zdroj nového života lásky a harmónie; Kristus, ktorého napodobňujeme v modlitbe ako vzor a majster nášho vzťahu k Otcovi."

Boli to práve spisy svätého Pavla, ktoré viedli Martina Luthera k nesprávnemu chápaniu vzťahu duchovnej a materiálej reality, ktoré sa stali koreňom úpadku modernej civilizácie, ktorá vyústila v súčasnú sekularizáciu, teda zosvätštenia reality a utlačenia duchovna do súkromnej sféry, redukujúc kresťanskú vieru na náboženský sentiment. Môžeme smelo prehlásiť, že jeho myslenie a protestantizmus je koreňom úpadku stredovekej kresťanskej civilizácie.

Dnešné evanjelium od svätého Matúša po tom čo v úvode poukázalo na túto skutočnosť, keď Ježiš hovorí, že sa nedá slúžiť dvom pánom, poukazuje aj na liek, ktorý nám daruje skrze dar viery – zverenie sa do Božej prozreteľnosti. Mať pred naším zrakom neustále skutočnosť, že Boh je pôvodca celého stvorenia, ktorý všetko udržiava v bytí a bez jeho vedomia sa nám neskriví ani jeden vlások na hlave.

Priatelia, iste ste postrehli mieru agresivity, ktorú prejavuje liberálny denník Postoj voči tradičnej svätej omši a jej priaznivcom. Využívajú všetky prostriedky demagógie a manipulácie, aby čo najviac nič netušiacich a dobroprajných ľudí priviedli k ich ideologickému záveru, že všetko týkajúce sa predkoncilovej liturgie, vrátane biskupov a kňazov, ktorí ju slúžia, či ľudí, ktorí sa jej zúčastňuje, a sú len tí zlí, slovami Ratzingera, „ akoby mali lepru“. Na druhej strane sú oni, tí správni obhajcovia ortodoxie v duchu, kto kričí hlasnejšie ten vyhráva. Evidentne redaktorovi Postoja nepadla dobre kritika portálu Christianitas a značne podráždila jeho ego, tak sa v duchu vyššie napísaného, kto hlasnejšie kričí vyhráva, rozhodol napísať ďalší v poradí už druhý článok, ktorým útočí na biskupa Schneidera.

Ctení otcovia, dôstojní páni profesori, milí priatelia Spolku latinskej omše, účastníci našej konferencie!

Ďakujem pánovi predsedovi Spolku latinskej omše za úvodné slovo. Teraz je na mne náročná úloha uvedenia konferencie spolu s úvodnou prednáškou, ktorá by mala vysvetliť jednak dôvod toho prečo sme tu ako aj zdôvodniť názov a tému našej konferencie.

Joseph Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI., spomína vo svojich spomienkach na II. vatikánsky koncil, že prvou prerokovávanou témou koncilu bola otázka liturgie. Motiváciou k tomu bola snaha dať primát Bohu na prvé miesto. Ako to neskôr učí koncil v duchu encykliky pápeža Pia XII. O posvätnej liturgii Mediator Dei, „Svätá omša je vrcholom a prameňom života Cirkvi“. Slovami blahoslaveného Ivana Merza „ako je baránok podľa svätého Jána stredobodom neba, tak sa točí svätá liturgia okolo svätej Hostie, okolo samotného Ježiša Krista“.

Milí priatelia, ešte som Vám dlžný jeden zápis z dovolenky z Talianska, ktorý som nestihol. Medzičasom som už v Nízkych tatrách s veriacimi Spolku latinskej omše, kde si nachádzam chvíľku aby som tento rest vykonal. Hneď po návrate z Talianska, v nedeľu ráno o 6 a večernej svätej omši som vyrazil do Nízkych tatier, kde budem ešte niekoľko najbližších dní.

Priatelia, srdečne Vás pozdravujem z krásneho a na toto ročné obdobie typicky horúceho Talianska. Pohostinnosť miestnych ľudí je prvá myšlienka s ktorou by som sa s Vami rád podelil. Vždy je pre mňa dôvodom nepríjemného vytriezvenia, keď pricestujem z Talianska na Slovensko a pri rannom nákupe v supermarkete vídam zamračených Slovákov. Ochota a pohostinnosť sú s Talianmi zžité a spôsobia, že sa tu človek cíti naozaj ako doma. Máme sa od nich čo učiť ! Je to katolícky duch, ktorý je zapísaný v DNA miestnych obyvateľov, aj keď možno ich katolícka viera už vyhasla, jej základy nateraz zostávajú. Podobnú skúsenosť sme zažili nedávno, počas našej jarnej púte do Portugalska. Čašníčka, pôvodom z Ukrajiny, avšak žijúca takmer 20 rokov v Portugalsku preukázala rovnakú pohostinnosť a sama sa ponúkla niekoho odviezť do najbližšej, 40 kilometrov vzdialenej nemocnice vlastným autom.

Po dlhom očakávaní naplnenom dňami štúdia, sme sa cez Rakúsko vydali do Talianska. Prechádzajúc krajmi, ubiehajúc popri mestách prežiarených životmi známych talianskych svätých, sme dorazili do nášho cieľa – do Nursie, rodiska svätého Benedikta. Od mojej poslednej návštevy na jeseň minulého roku rekonštrukčné práce po poslednom zemetrasení z roku 2016 nabrali na obrátkach. Pomaly po ňom niet ani stopy. Krásny domček, patriaci miestnemu semináru spolu s kláštorom benediktínov, ktorý rastie veľkosťou aj povolaniami (písal som o tom v poslednom blogu), sa stal naším zázemím na celý týždeň. Vo štvrtok ma čaká naviac sobáš môjho priateľa Francesca, ktorý pred dvomi rokmi svojimi prednáškami o konzervativizme navštívil aj Slovensko. Najbližšie dni Vám chcem priniesť, ak sa mi podarí, niekoľko postrehov z tejto cesty.