Jeden z najfascinujúcejších a najvplyvnejších svätcov. Jeho regula, pravidlá pre mníšsky život majú takmer 15 storočí. Azda nikto tak neovplyvnil beh dejín ako on sám skrze kláštory, ktoré založili jeho duchovní synovia. Svätec, ktorý prežil jedno z najtemnejších období starého kontinentu - svätý Benedikt z Nursie. Práve do jeho rodiska, kde sa tento gigant narodil 100 rokov po páde Rímskej ríše, smerovali moje kroky začiatkom novembra. Kvôli neodkladným povinnostiam sa však konečne dostávam k tomu, aby som sa s Vami podelil o návštevu kláštora, ktorý dnes hostí 20 nasledovníkov svojho zakladateľa a kde ako v jednom z mála na celom svete ešte žijú autentické pravidlá kláštorného života, ktoré im zanechal ich zakladateľ.

Na slávnosť Božského srdca Ježišovho uplynulo 5 rokov od mojej kňazskej vysviacky. 5 rokov je z pohľadu životu človeka krátke obdobie. Zároveň podľa štatistík je práve prvých 5 rokov kňazstva kľúčových pre vytrvalosť v povolaní. Uprostred úplného chaosu, ktorý sa v Cirkvi rozprúdil za posledných 10 rokov a ktorý stále akceleruje sme svedkami toho, že je spochybnené všetko. Skrze tzv. synodu o synodalite sa dostáva z Nemecka do celej Cirkvi duch spochybňovania základných pilierov katolíckej viery. Preto sa mi zdá, že dnes môžeme za 5 rokov kňazstva zažiť udalosti, aké inokedy nezažili kňazi za 50 rokov.

Svätí Otec František, dnes na poludnie menoval nového prefekta Dikastéria pre náuku viery. Stal sa ním Mons. Vittório Manuél Fernandéz, doterajší arcibiskup La Plata (Argentína), predtým rektor katolíckej univerzity v Argentíne a osobný priateľ Jorge Maria Bergoglia. Ich intenzívna spolupráca siaha až po stretnutie biskupov Latinskej ameriky v rámci CELAM, kde sa považuje za autora predstaveného kardinálom Bergogliom, takzvaného dokumentu z Aparecida. Pripisuje sa mu autorstvo pápežských dokumentov ako Evangelii Gaudium, alebo Amoris Laetitia.

Priatelia, čas v Ríme okrem štúdia venuje človek samozrejme aj spoznávaniu mesta a pamiatok, ktoré sú až nevyčerpateľným pokladom, ale aj stretávaním sa s veľkým množstvom rôznych ľudí. Z tohto titulu navštívila Rím prednedávnom aj profesorka Emília Hrabovec. V Ecole Francais predniesla svoju prednášku postavenú na výskume archívnych materiálov z čias pontifikátu pápeža Pia XII.. Počas voľnej chvíle s pani profesorkou sa však diskusia dostala aj na tému biskupa Jána Vojtaššáka. Musím sa priznať, že veľa som o ňom nevedel- okrem niektorých iných kníh, kde som o ňom čítal sprostredkovane, napríklad skvelého diela kardinála Korca – „Od barbarskej noci“. Mimochodom povinné čítanie pre každého, kto knihu ešte nečítal. Aspoň teda jej prvá časť.

Súkromné zjavenie, aby ho katolík mohol vziať do úvahy, musí mať tieto vlastnosti: nesmie v ňom byť nič, čo by odporovalo katolíckej viere a morálke, ale ani kresťanskému zdravému rozumu; okrem toho príjemca zjavenia musí byť skutočne cnostným subjektom a podriadiť sa autorite Cirkvi, pretože len Cirkev je kompetentná vyjadrovať sa k nadprirodzenému charakteru videní a zjavení. Napokon, zjavenia treba hodnotiť nie pre nejaké druhotné dobro, ktoré môžu spôsobiť, ale pre skutočné a absolútne dobro, pričom treba usilovne skúmať ich konečnú príčinu (A. Oddone, Videnia a zjavenia. Kritériá rozlišovania, Edizioni La Civiltà Cattolica, Rím 1948).

Priatelia, pred niekoľkými rokmi som navštívil práve v tomto mesiace Spojené štáty Americké, medzi nimi New York. Mnohé protestantské kostoly ako aj koberec letiska lemovali dúhové zástavy. Homosexuálne komunity pomenovali tento mesiac, mesiacom pýchy. Teológia učí, že hriechom padlých anjelov bola práve pýcha. Pýchu definuje svätý Augustín, následne aj svätý Tomáš ako uprednostnenie vlastného dobra, pred spoločným dobrom. Zahľadenosť do seba.

Vzhľadom na to, že som mal tú česť byť takmer 3 roky sekretárom Mons. Jána Oroscha a už celkovo 6 rokov žiť v jeho blízkosti, nedá mi nezamyslieť sa nad jeho bohatým životom, ktorý zajtra dosiahne významnú cifru (významné jubileum).

Zažívame krásne májové obdobie, ktoré je v Ríme tento rok chladnejšie ako zvyčajne. V Ríme je to už moja šiesta jar v období celkovo asi desiatich rokov. Keďže Vám v tejto rubrike predstavujem rôzne myšlienky zo sveta, tentokrát som sa vám rozhodol priblížiť – a možno v tom príležitostne pokračovať aj počas niektorých ďalších častí tejto mojej týždennej rubrik – predmet môjho štúdia. Tieto dni som trávil korigovaním a prekladaním rôznych pasáží, týkajúcich sa teológie 19. storočia.

Možno ste patrili podobne ako ja medzi tých nadšencov, ktorý sa minulú sobotu nevedeli dočkať korunovácie nového Anglického kráľa, Karola III.. Nie kvôli nejakým sympatiám k jeho osobe, ktorej hodnoty sú veľmi vzdialené od tých mojich, ale pre lásku k tradícii a kráse liturgie.

V roku 1977 mi Mons. Francesco Spadafora (1913-1997), významný biblista, vtedy profesor na Pápežskej lateránskej univerzite, daroval 42-stranový strojopis obsahujúci "Zjavenia Ježiša a Panny Márie generálnej matke sestre Elene Aiello, zakladateľke malých sestier Umučenia Panny Márie", ktoré táto rehoľná sestra dostala v období od 15. apríla 1938 do 22. augusta 1960.

Prednedávnom navštívili viacero slovenských miest, medzi nimi aj Trnavu, bohoslovci Kňazského bratstva svätého Petra. Toto bratstvo vzniklo na vyjadrenie nesúhlasu s biskupskou vysviackou, ktorú bez pápežského mandátu vykonal Mons. Marcel Lefebvre. V snahe ostať vernými Rímu ich spoločenstvo napokon s pomocou kardinála Josepha Ratzinger založil pápež svätý Ján Pavol II.

Keď sa precházate v Ríme od baziliky Santa Maria Maggiore, smerom k lateránu, prejdete na predposlednej križovatke,na pravej strane vedľa väčšieho kostola. Na ňom vysí kardinálsky erb, ktorý býva častou otázkou pútnikov. Je to erb kardinála Dominika Duku, emeritného pražského arcibiskupa, ktorý sa včera dožil 80. rokov a teda sa zaradil medzi tých kardinálov, ktorý sa už nebudú môcť zúčastniť voľby novej hlavy Katolíckej Cirkvi.

Jedným z prejavov tejto nenávisti voči Západu je "rusofilstvo", intelektuálna tendencia, ktorá sa 14. marca 2023 prezentáciou "Medzinárodného hnutia rusofilov" v Moskve stala medzinárodnou organizáciou. Medzi 120 zástupcami zo 46 krajín kronika uvádza prítomnosť Talianky, princeznej Vicky (Vittorie) Alliaty di Villafranca, známej svojím živým záujmom o islamský svet. Ďalšia známa osobnosť, arcibiskup Carlo Maria Viganò, adresoval účastníkom konferencie srdečné posolstvo, v ktorom okrem iného uviedol, že "Ruská federácia nesporne stojí ako posledná bašta civilizácie proti barbarstvu". Úloha Ruskej federácie "bude rozhodujúca" "v antiglobalistickej aliancii, ktorá občanom vráti moc, ktorá im bola odňatá, a národom suverenitu, ktorá bola narušená a odovzdaná davoskej lobby".

Počas uplynulých dní sme boli svedkami ďalších snáh, z dlhšej série, o diskreditáciu celého posolstva a pontifikátu Jána Pavla II.. Znova sme boli svedkami pomyslenej scény veľkého piatku, kedy sme kontemplovali ukrižovaného Božieho Syna, ktorý zomiera za spásu sveta. Akoby nám neustále predkladali všetci argument, že ak je Ježiš Božím Synom a katolícka Cirkev jeho Cirkvou, kde sa berú toľké škandály ? Tak si môžeme teda klásť otázku, sme naozaj na tej víťaznej strane dejín, ako nám to predkladá naša viera – Kristus, ktorý svojou smrťou a zmŕtvychvstaním zvíťazil nad zlom a smrťou, alebo sme na strane tých, ktorí prehrávajú ? Týmito otázkami možno nekladieme do pochybností našu vieru, avšak nás v každom prípade dostávajú do nepríjemnej situácie.

Pápež Pius XII. už pred takmer jedným storočím upozorňoval, že najväčšou škodou súčasnosti je, že sa u človeka stratil zmysel pre hriech. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že ľudí chodí aj na Slovensku do kostola výrazne menej, ako napríklad pre desiatimi či viacerými rokmi.

Jedno z najemblematickejších evanjelií veľkonočného obdobia je stať o Emauzských učeníkoch. Tí nemajú ani šajnu o Zmŕtvychvstalom a on sa ich zase s dávkou irónie pýta na to, čo také sa udialo v Jeruzaleme. Jadrom veľkonočného posolstva je radosť z nového života. Ten, ktorý bol mŕtvy, žije. A má, ako som už spomenul, dávku humoru.

Jeho Svätosť Pápež František, po prepustení z rímskej nemocnice Gemelli sa rozhodol vo svojom prvom úradnom akte povýšiť kaplnku Panny Márie Fatimskej v Trnave, kde sa celebruje tradičná liturgia na „baziliku minor“.

Priatelia, ďalší pokus o obnovenie písomného kontaktu s Vami. Cirkev liturgicky vstupuje do temného obdobia po smrtnej nedeli a v Cirkvi samotnej to ružovo nevyzerá, kedy prechádza azda najtemnejším obdobím svojej existencie, kedy nie je pokrivená len morálka, ale samotná náuka Ježiša Krista. Mnohí si myslia, že kňazi nič nerobia, avšak som celý minulý týždeň strávil s veriacimi v Portugalsku, vo Fatime.