Hľadieť srdcom – 70 rokov trnavského arcibiskupa, Mons. Jána Oroscha. Svet očami otca Ľubomíra (15)

Vzhľadom na to, že som mal tú česť byť takmer 3 roky sekretárom Mons. Jána Oroscha a už celkovo 6 rokov žiť v jeho blízkosti, nedá mi nezamyslieť sa nad jeho bohatým životom, ktorý zajtra dosiahne významné jubileum.

Moja prvá spomienka sa viaže na jeho svedectvo, ktoré som ako mladý gymnazista počul z jeho rozprávania. Spomenuté svedectvo pojednáva o tom, ako v roku 1979 s falošnými dokladmi utiekol mladý kňaz, budúci trnavský arcibiskup, na motorke do Poľska. Tam sa totiž odohrávala návšteva prvého slovanského pápeža. Za svoju odvahu boli mladí kňazi bohato odmenení, keď sa im pápež prihovoril. Myslím si, že pre pochopenie Mons. Oroscha je obdobie komunistického prenasledovania kľúčové. Tu sa v ňom hlboko zafixovala potreba vernosti k pravde, nech je už režim akýkoľvek. Komunistický v minulosti, alebo akýkoľvek iný nepriateľ Pravdy v budúcnosti.
Poznačilo ho to na celý život, za čo zaplatil aj daň na zdraví - kedy ho krátko po biskupskej vysviacke v roku 2004 museli doslova vracať do pozemského života. Následkom stresov, prežívaných z dôvodu komunistického prenasledovania, sa mu na žalúdku vytvorili vredy.

Pred niekoľkými rokmi sme sa vracali od jeho spolužiaka a dobrého priateľa, dnes už nebohého biskupa Mons. Milana Šášika z Ukrajiny. Bolo to práve 20. augusta. Spomínal, ako zorganizoval cyklistický výlet pre mládež. V tom čase, keď do Československa vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, pôsobil na strednom Slovensku. Akákoľvek najmenšia (pastoračná) aktivita bola v tom čase vnímaná ako protirežimová.

Ešte v 80. rokoch zažil bitku od ŠTB počas vypočúvania. Dôvodom boli znova jeho prílišné aktivity proti režimu v podobe pastoračnej starostlivosti o svojich veriacich.

Počas uplynulých rokov sme boli veľakrát svedkami toho, ako bol Mons. Orosch kritizovaný za jeho postoje z rozličných strán spoločenského aj politického spektra. On sa však vždy zachoval nadstranícky a jeho riadiacou niťou bolo presvedčenie o Pravde. Tej ktorá bola rovnaká za komunizmu a je rovnaká aj dnes. Tak ako v minulosti červení súdruhovia, tak v súčasnosti ani ich nástupcovia ju nevedeli a nedokážu zniesť. Kým však v minulosti bola nádej, že politické a režimové ideologické pozadie sa rozplynie, dnes je to snáď trošku náročnejšie. Avšak súčasní pionieri novšej verzie tej samej ideológie, zdá sa znášajú pravdu ešte ťažšie, ako ich ideologickí predkovia.

Vrátiac sa k názvu mojej úvahy - biskupskému heslu otca arcibiskupa - myslím, že jeho výber bol prorocký. Vybral si ho zo života jeho obľúbeného svätca Vincenta de Paul. Po rokoch svojej skúsenosti potvrdiť, že je vyjadrením jeho života. Hľadieť srdcom, alebo evanjeliovo nenávidieť hriech a milovať hriešnika. Keby sa jeho kritici často neuzavreli do svojej bubliny a dali si námahu osobného rozhovoru s ním, pochopili by to. Pochopili by, že je to jediná Pravda, ktorá vyslobodzuje. K tomuto významnému jubileu neostáva nič iné, len prosiť Pána Boha, aby nám ešte dlho zachoval nášho arcibiskupa Jána a dal mu silu Ducha Svätého vo vydávaní svedectva o Pravde. O tej Pravde, z ktorej každý kto sa narodil, počúva jej hlas.