Minulosť na ktorú (ne)treba zabudnúť. Svet očami otca Ľubomíra (14)

Zažívame krásne májové obdobie, ktoré je v Ríme tento rok chladnejšie ako zvyčajne. V Ríme je to už moja šiesta jar v období celkovo asi desiatich rokov. Keďže Vám v tejto rubrike predstavujem rôzne myšlienky zo sveta, tentokrát som sa vám rozhodol priblížiť – a možno v tom príležitostne pokračovať aj počas niektorých ďalších častí tejto mojej týždennej rubriky – predmet môjho štúdia. Tieto dni som trávil korigovaním a prekladaním rôznych pasáží, týkajúcich sa teológie 19. storočia. 

Ak by ste počúvali väčšinu teológov súčasnosti, zrejme by vám hovorili o temnom období a možno by spomenuli aj niekoľko mien. Jeden dominikánsky teológ, ktorého si veľmi vážim, a myslím, že patrí k súčasnej špičke, dokonca napísal úvodník do jednej knihy, kde síce hovoril o týchto osobnostiach, avšak uvádzajúc mnohé mylné informácie, vrátane rokov ich pôsobenia. Poviete si, niečo také je akademicky neprípustné. Súhlasím. A predsa Vás uisťujem, že je to svetová kapacita. Ako je to možné ? Odpoveď je jednoduchá: neustálym rozširovaním myšlienky, že staré je zlé, že je to obdobie úpadku a zároveň pyšným namýšľaním si, že to, čo je nové, je dobré. 

Moje štúdium a teda množstvo mojich dní, je zameraných na takzvanú rímsku školu teológie, ktorá vznikla v 19. storočí pri Rímskom kolégiu, pôvodne založenom svätým Ignácom z Loyoly. V tomto období do nej patril napríklad aj kardinál Róbert Belarmín, boli stredobodom sporov okolo Galilea, či mnohých iných. Veda tu rozkvitala až do roku 1773, kedy pápež Klement XIV. jezuitský rád rozpustil. K obnove došlo skrze veľkého pápeža, ktorý bol dokonca väznený Napoleónom, Pia VII. v roku 1814. Jeho nástupca pápež Lev XII. prostredníctvom breve Cum multa in Urba zo 17. mája 1824 zveril obnovené Rímske kolégium rádu jezuitov. 

Od tohto momentu sa Rímske kolégium stáva stredobodom vzdelanosti. Jej majstrami budú zvučné mená, ktoré sú dnes už takmer neznáme, ale snáď si ich časom predstavíme. Giovanni Perrone (1794-1876), Carlo Passaglia (1812-1887), Johan Baptist Franzelin (1816-1886). Len pre zaujímavosť uvediem, že prví dvaja mali zásadný podiel na vyhlásení dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Perrone mal okrem toho značný vplyv na dobre známeho svätého Johna Henryho Newmana (1801-1890) a počas jeho 50 ročného pôsobenia v úlohe profesora bola jeho žiakmi asi 1/3 neskorších biskupov Európy. Pápeži Gregor XVI. a Pius IX. boli jeho priateľmi a Lev XIII. bol jeho žiakom. Napokon Franzelin, neskorší kardinál, mal zásadný vplyv na priebeh Prvého vatikánskeho koncilu a jeho dielo o Tradícií je dosiaľ najvýznamnejším textom na danú tému, ktorý v súčasnosti ukazuje, že nakoľko je neznámy, natoľko je kľúčový. 

Ďalšou významnou postavou je Angelo Secchi (1818-1878), významný priekopník modernej astronómie. Po tom, čo bol po povstaniach v päťdesiatich rokoch 18. storočia nútený prerušiť svoje štúdiá, emigroval do USA, kde sa v Georgetowne spriatelil s astronómom a jezuitom Jamesom Curleym. Tu vstupuje do úzkeho kontaktu s vedeckým svetom a naberá skúsenosti nielen z astronómie, ale aj z meteorológie. Po páde Rímskej republiky je povolaný späť do Ríma, kde sa stane riaditeľom astronomického observatória. S podporou Pia IX. vybuduje meteograf, prvý svojho druhu, na zaznamenanie denných zmien počasia. Secchiho najdôležitejším prínosom pre rodiacu sa astrofyziku však bolo vytvorenie jednej z prvých klasifikácií hviezd podľa spektrálnych typov.

Nuž a napokon je tu osoba kardinála Louisa Billota (1846-1931) – mimochodom všetci zmienení teológovia boli jezuiti, ktorý sa v súčasnosti stal známy tým, že bol posledným kardinálom pred prípadom neslávne známeho McCaricka, ktorému pápež odňal kardinálsku hodnosť. Teda oficiálne sa jej sám zriekol.  Ale o tom Vám už poviem niekedy nabudúce...

PS: Ak sa Vám takýto historický komentár páči a chceli by ste aby som v tomto príbehu pokračoval, budem rád ak mi napíšete.

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!