Pripravený zomrieť za vieru
Priatelia, prinášam Vám preklad prednášky mons. Athanasiusa Schneidera pri príležitosti prezentácie jeho katechizmu s názvom CREDO, ktorá sa uskutočnila posledný októbrový víkend v Ríme.
Vyučovanie katechizmu je podľa slov pápeža Benedikta XIV. "najužitočnejšou inštitúciou pre Božiu slávu a spásu duší". (Cons. Etsi Minime) Pápež Pius X. ako kardinál patriarcha v Benátkach napísal list, v ktorom zdôraznil životný význam jasného a presného katechetického vyučovania, pretože jedným z najhlbších túžob ľudí je smäd po pravde. V roku 1894 kardinál Sarto napísal: "Príliš veľa kážeme a príliš málo učíme. Musíme odložiť tieto kvetnaté reči a zbožne a jednoducho kázať ľuďom pravdy viery, prikázania Cirkvi, učenie evanjelia, neresti a cnosti, pretože sa často stáva, že osoby dobre poučené vo svetských vedách nepoznajú alebo poznajú nesprávne pravdy viery a z katechizmu vedia menej ako malé deti. Myslite viac na dobro duší ako na dojem, ktorý dúfate urobiť. Ľudia túžia po pravde: nech sa im dá to, čo potrebujú oni, ako aj spása ich duší; a tak, poučení vo vlastnom jazyku, dojatí a pohnutí, budú plakať nad svojimi chybami a pristupovať k božským sviatostiam."
Katolícka viera je veľká, presahuje a prevyšuje pápežov a biskupov, pretože oni sú prví, ktorí musia vieru vzorne dodržiavať a integrálne ju odovzdávať veriacim. Katolícka viera patrí všetkým časom, všetkým miestam a všetkým generáciám katolíkov, počnúc apoštolmi a končiac všetkými otcami a učiteľmi Cirkvi a všetkými svätými, ktorých poznáme. Čo majú robiť praví katolíci, ak sú zmätení alebo prenasledovaní aj v rámci Cirkvi? Svätý Vincent Lerinský , cirkevný otec z 5. storočia, dal v tejto súvislosti užitočné usmernenia, keď povedal: "Čo robiť ak sa nejaká nová nákaza snaží nakaziť nielen bezvýznamnú časť Cirkvi, ale celú Cirkev? Potom bude na vás, aby ste sa pridŕžali starobylosti, ktorá sa dnes nedá zviesť žiadnym podvodom novoty. Musí sa poradiť a vypočuť názory predkov, teda tých, čo síce žijú v rôznych časoch a na rôznych miestach, ale pokračujú v spoločenstve a viere jedinej katolíckej Cirkvi, uznávaných a schválených autorít: a v každom prípade sa musíme uistiť, že ju žila, písala, učila nielen jedna alebo dve z týchto autorít, ale všetci, rovnako, so súhlasom, otvorene, často, vytrvalo" (Commonitorium, 7-8).
Svätý Augustín vo svojom monumentálnom diele o katechetickom vyučovaní De catechizandis rudibus vysvetlil, že samotný cieľ každého poznania pravdy, teda samotný cieľ Katechizmu alebo Kompendia viery spočíva v čnostnom živote podľa uznanej pravdy a podľa správneho kultu, ktoré majú zo svojej strany za cieľ večnú blaženosť: "Verte teda týmto veciam [v katechizme] a majte sa na pozore pred pokušeniami...; aby sa nielen diablovi, tomu protivníkovi, nepodarilo zviesť vás pomocou tých, ktorí sú mimo Cirkvi, či už sú to pohania, alebo Židia, alebo heretici, ale aby ste aj vy sami odmietli nasledovať príklad tých, ktorí sú v samotnej Katolíckej cirkvi a ktorých vidíte viesť zlý život, buď sa nadmieru oddávajú rozkošiam brucha a hrdla, alebo sú bezbožní, ... alebo žijú v okázalosti a nafúknutej arogancii chamtivosti a pýche, alebo vedú akýkoľvek druh života, ktorý zákon odsudzuje a trestá. Ale radšej sa spojte s dobrými, ktorých ľahko nájdete, ak ste sa sami raz stali takého charakteru; aby ste sa mohli navzájom zjednotiť v uctievaní a milovaní Boha kvôli nemu samému; pretože on sám bude našou úplnou odmenou s úmyslom, aby sme sa v tomto živote mohli tešiť z jeho dobroty a krásy. Treba ho však milovať nie tak, ako sa miluje akýkoľvek predmet, ktorý je viditeľný očami, ale tak, ako sa miluje múdrosť, pravda, svätosť, spravodlivosť, láska a čokoľvek iné, čo možno spomenúť ako príbuzné; a ďalej, láskou zodpovedajúcou týmto veciam nie tak, ako sú v ľuďoch, ale ako sú v samotnom prameni neporušiteľnej a nemennej múdrosti. Kohokoľvek teda môžete pozorovať, že tieto veci miluje, pripútajte sa k nim, aby ste sa skrze Krista, ktorý sa stal človekom, aby bol prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi, zmierili s Bohom. Čo sa však týka zvrátených, aj keď si nájdu cestu medzi múry Cirkvi, nemyslite si, že si nájdu cestu do nebeského kráľovstva, lebo vo svojom čase budú vyčlenení, ak sa nezmenili k lepšiemu. V dôsledku toho nasledujte príklad dobrých ľudí, znášajte zlých, milujte všetkých; veď neviete, čo bude zajtra s tým, kto je dnes zlý. Nemilujte však neprávosť takých, ale milujte samotné osoby s výslovným úmyslom, aby dosiahli spravodlivosť; veď nám je predpísaná nielen láska k Bohu, ale aj láska k blížnemu, na ktorých dvoch prikázaniach visí celý zákon a proroci. ... V Boha treba vkladať každú nádej. Do človeka by sme nemali vkladať svoju nádej, nech je akejkoľvek povahy. Lebo ten, skrze ktorého sme ospravedlnení, je jedna vec, a tí, spolu s ktorými sme ospravedlnení, sú iná vec. Okrem toho diabol nepokúša len žiadostivosťou, ale aj hrôzami urážok, bolesťami a samotnou smrťou. Ale čokoľvek človek vytrpí pre Kristovo meno a pre nádej na večný život a vytrvá v stálosti, (v súlade s tým) dostane väčšiu odmenu; kým ak sa poddá diablovi, bude zatratený spolu s ním. Skutky milosrdenstva, spojené so zbožnou pokorou, sa však stretávajú s tým, že On nedovolí, aby jeho služobníci boli pokúšaní viac, ako sú schopní uniesť." (De catechizandis rudibus, 27, 55)
Juan Donoso Cortes, veľký španielsky katolícky apologéta z 19. storočia, vyslovil nasledujúci postreh: "V deň, keď sa spoločnosť, zabúdajúc na doktrinálne rozhodnutia Cirkvi, pýta tlače a tribúny, novinárov a zhromaždení, čo je pravda a čo je omyl, v ten deň sa vo všetkých intelektoch zamieňa omyl a pravda, spoločnosť vstupuje do oblasti temnoty a upadá pod ríšu fikcií." (Essays on Catholicism, Liberalism and Socialism, Considered in their Fundamental Principles, tr. William McDonald. Dublin: M. H. Gill & Son, 1879).
Svätý John Henry Newman povedal: "Dobrá, presná a úplná znalosť katolíckej teológie je najlepšou zbraňou (po dobrom živote) v polemike. Každé dieťa, dobre poučené v katechizme, je bez toho, aby to zamýšľalo, skutočným misionárom. A prečo? Pretože svet je plný pochybností a neistoty a nekonzistentného učenia - jasnú konzistentnú predstavu o zjavenej pravde, naopak, nemožno nájsť mimo Katolíckej cirkvi. Konzistentnosť, úplnosť, je presvedčivým argumentom pre pravdivosť systému. Samozrejme, ak je nekonzistentný, nie je ani pravdivý". (Kázeň 9. Nevera budúcnosti, otvorenie seminára svätého Bernarda, 2. októbra 1873).
Svätý Fidelis zo Sigmaringenu zanechal pred svojou mučeníckou smrťou ako istý druh testamentu nasledujúce tvrdenie, v ktorom zvolal: "Nepochybujem o tom, že je to pravda: "Ó, katolícka viera, aká pevná, aká silná si! Ako hlboko zakorenená, ako pevne založená na pevnej skale! Nebo a zem sa pominú, ale ty sa nikdy nemôžeš pominúť." Pokorne prosme Pána, aby nám na príhovor Panny Márie udelil milosť, aby sme mohli povedať: Viem, že svoju katolícku vieru poznám, nedovolím, aby ma zmýlili. Pre túto vieru som pripravený zomrieť."
Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
