BÝVALÝ PREDSEDA TALIANSKEHO SENÁTU MARCELLO PERA O SMRTI EURÓPY

Úryvok prednášky bývalého predsedu Talianskeho senátu a priateľa Benedikta XVI., profesora filozofie Marcella Peru uverejnenom na Observatóriu VanThuan

V čo dnes Európa verí? Verí v mnohé dobré veci a v mnohé zlé veci, ktoré vytláčajú tie dobré. Tu je zoznam, neúplný a nesystematický, niektorých epizód, v ktorých sa zlé veci prejavujú ako jedy. Už som ho uviedol skôr, ale musím to zopakovať.

Európa sa vyhla zmienke o židovsko-kresťanských koreňoch svojej ústavy, ktorá sa zrodila, zanikla a potom bola vzkriesená.

Európa odsúdila talianskeho politika za tvrdenie, že manželstvo osôb rovnakého pohlavia je v rozpore s jeho kresťanským presvedčením.

Európa podporuje právne predpisy, ktoré porušujú kresťanské zásady v hlavných etických otázkach. Podporuje potraty, eugeniku, eutanáziu, manipuláciu s embryami, manželstvá osôb rovnakého pohlavia, rodovú identitu a už toleruje polygamiu.

Európa sa nezastala pápeža Benedikta XVI, ktorý bol napadnutý, pretože v jednej zo svojich prednášok tvrdil, že kresťanstvo je náboženstvom loga, a nie meča, a požiadal islam, aby urobil podobné vyhlásenie.

Európa zabránila tomu istému pápežovi predniesť prejav na univerzite po tom, ako ho pozvala.

Európa skrýva svoje kresťanské symboly, už neučí, ako povedať veselé Vianoce alebo šťastnú Veľkú noc, pretože vraj nechce uraziť neveriacich alebo iných veriacich.

Európa poskytuje vo svojich štátoch maximálnu náboženskú slobodu a slobodu vyznania moslimom, ale toleruje, že v jej štátoch sa tá istá sloboda konkurovala až po mučeníctvo kresťanov v Afrike, Ázii, Turecku, Indii, všade.

Európa chráni pod záštitou slobody prejavu rúhavé umelecké diela proti kresťanstvu, ale pozastavuje tú istú slobodu, keď ide o satirickú neúctu voči islamu.

Európa slabo reaguje na islamský fundamentalizmus a terorizmus, pretože sa považuje za vinnú z vývozu kresťanskej civilizácie.

Európa sankcionuje niektoré svoje krajiny za porušovanie princípov právneho štátu, ale do tohto stavu zaraďuje obranu, ochranu a podporu kultúry LGBT a rodovej teórie.

A tak ďalej.

Niet divu, že seriózni vedci dnes hovoria o "bezbožnej Európe" a že údaje dokazujú, že Európa patrí medzi najviac sekularizované oblasti Západu. Niet divu ani tomu, že Európska únia združuje toľko inštitúcií, ale má problém zjednotiť sa ako národ. EÚ svojimi zakladajúcimi listinami hovorí, že chce byť "čoraz jednotnejšia", ale produkuje pravý opak: čím viac sa považuje za sekulárnu, t. j. a-kresťanskú alebo protikresťanskú, tým menej dosahuje skutočné zjednotenie. Ak neexistuje zhoda spoločnej viery, neexistuje ani zhoda morálnych hodnôt, a ak neexistujú spoločné morálne hodnoty vyznávané vo viere, záujmy, aj tie najlepšie spojené, zostanú vždy nesúrodé a štát zostane nesúrodý. Dokonca aj - ak vôbec nejaký bol - štát Európa.

K boju sekularistov proti kresťanstvu a ku kríze povolaní a viery kresťanov sa v poslednom čase pridala aj podstatná premena samotnej kresťanskej náuky. Akoby II. vatikánsky koncil od "aggiornamenta", kvôli ktorému bol zvolaný, prešiel najprv k prehodnoteniu a napokon k revolte. Hrádza hermeneutiky kontinuity nevydržala a v Cirkvi sa šíria a posilňujú nové interpretácie, nové zvyky, nové spôsoby myslenia. Aj tu môže stačiť stručný a nesystematický zoznam, aby sme pochopili, čo sa deje. Budem jednoducho informovať o tom, čo sa hovorí.

Hovorí sa, že Boh chce náboženský pluralizmus, to znamená, že kresťanský Boh rovnako chce protikresťanskú vieru.

Hovorí sa, že Božie milosrdenstvo predchádza odpustenie, akoby kresťanský Boh vždy odpúšťal a nikdy neodsudzoval. Peklo - ak ešte existuje - je prázdne.

Hovorí sa, že Boh požehnáva hriešne situácie, teda porušovanie jeho prikázaní, v mene tolerancie rozmanitosti.

Boh sa vraj nachádza aj v pohanských kultoch, napríklad v Matke Zemi.

Hovorí sa, že evanjelizácia - "hlásajte všetkým národom!" - je to, čo je v súlade so zásadou "kážte všetkým národom!". - a prozelytizmus sú prevarenou formou inkulturácie.

Hovorí sa, že prísne potvrdzovanie tradičného učenia je "klerikalizmus".

A tak ďalej. Až sa takmer vôbec nespomína prvotný hriech, pomaly sa nahrádza ruským človekom, ktorý sa narodil dobrý a potom ho spoločnosť pokazila. Až kým sa meno Krista takmer nevytratí vedľa mena Boha. Až po podozrievanie teológie, ktorá je miestom stretnutia medzi Logosom a vierou. Alebo dokonca až po neúctivé vtipy, ako napríklad ten, že v Kristových časoch neexistoval magnetofón a nevieme, aké boli jeho presné slová, ak vôbec nejaké vyslovil.

Aký je dôsledok všetkých týchto nových výrokov a kázní Cirkvi v kombinácii s výrokmi a praktikami Európskej únie? Dôsledkom - dramatickým - je, že naše kostoly sa vyľudňujú, stávajú sa z nich budovy, ktoré padajú a menia sa na supermarkety. Naša tradičná výchova sa stráca, stáva sa otvorenou a zmätenou. Náš pocit spolupatričnosti sa vytráca, stáva sa osamelým. Biskupi pochodujú s dúhovou vlajkou. Výraz "spása" sa pomaly nahrádza výrazom "spravodlivosť" a výraz "spravodlivosť" sa čoraz viac chápe v sociálnom zmysle, akoby súvisel len s výplatnou páskou. Kresťanstvo sa tak sekularizuje, stáva sa humanizmom, ekologizmom, pacifizmom, demokraciou, ľudskými právami. Skrátka, kresťanstvo ako náboženstvo nakoniec spácha samovraždu.

 Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!

Previous
Previous

Mária, Matka dôvery

Next
Next

Byť katolík, a nie tradicionalistický partizán