Dve knihy o Evolúcii

Foto: Corrispondenza Romana

Už 150 rokov je evolucionizmus základom nespočetných omylov vo všetkých oblastiach vrátane náboženstva. Obvinenie zo "spiatočníctva", voči obhajcom katolíckej tradície, znamená napríklad evolucionistickú koncepciu života Cirkvi, založenú na princípe, že "potom" je vždy lepšie ako "predtým", teda že budúcnosť je vždy dokonalejšia ako minulosť, čo má za následok prevrátenie metafyzického princípu, podľa ktorého väčšie nemôže pochádzať z menšieho, účinok nemôže byť väčší ako príčina, ktorá ho spôsobila.

Evolucionizmus ešte skôr než je pseudovedeckou teóriou je najmä filozofickou mienkou, ktorá je protikladom idey prvenstva bytia pred stávaním sa. To vysvetľuje, prečo Karol Marx, vidiac zbližovanie evolucionizmu a dialektického materializmu, 16. januára 1861 napísal Frederickovi Lasalleovi: "Darwinova kniha je veľmi dôležitá a potrebujem ju na to, aby som triedny boj, ktorý prebieha v dejinách, odôvodnil prírodnými vedami." (Marx-Engels Complete Works, Editori Riuniti, zv. 41, s. 630). A práve preto je evolucionizmus nezlučiteľný s philosophia perennis ešte skôr, ako je nezlučiteľný s katolíckou vierou a pravou vedou.

Rozhodnutie vydavateľstva Edizioni Piane vydať knihu Dominiqua Tassota L'evoluzione in 100 domande e risposte (s predslovom Pierra Rabischonga, 310 strán, 28 eur), ktorá predstavuje vynikajúce vademecum na búranie mylných dôkazov, na ktorých sa evolučná teória zakladá, sa preto zdá byť viac než vhodné. Tassot, francúzsky inžinier-filozof, riaditeľ C.E.P. (Centre d'Etudes et de prospective sur la science) a časopisu "Le Cep", skúma pseudodôkazy z rôznych oblastí, od paleontológie po biológiu, od genetiky po náboženstvo, a jeden po druhom búra zaužívané názory evolucionizmu. Medzi najzaujímavejšie stránky jeho štúdie patria tie, ktoré sú venované katolíckemu pohľadu na stvorenie, ktorý je nezlučiteľný s akoukoľvek formou evolucionizmu (s. 250 - 254). Aktuálna je aj jeho kritika "konkordizmu" (s. 258-263), ktorá predpokladá, že správa o stvorení sa zhoduje s obdobiami evolúcie. "Bol to epistemologický omyl," píše Tassot, "pripisovať geológii a astrofyzike schopnosť - ktorú nemôžu mať – spätne extrapolovať vznik vecí" (s. 262).

Ďalším omylom, bohužiaľ rozšíreným medzi katolíkmi, ktorý Tassot brilantne vyvracia (s. 264-270), je popieranie neomylnosti Biblie pod zámienkou, že obsahuje tvrdenia, ktoré sú v rozpore s vedou. Lev XIII. už vo svojej encyklike Providentissimus Deus z 18. novembra 1893 podal riešenie tohto problému, keď uviedol, že "mnohé veci z každého vedného odboru, ktoré boli dlho predmetom veľkého odporu proti Písmu, teraz padli ako prázdne".

Múdre sú preto autorove slová: "Ak Cirkev prirovnáme k lodi plaviacej sa po vlnách sveta, priľnutie mnohých jej teológov k scientistickému pohľadu na vesmír malo dva následky: zatienilo maják, ktorý ukazuje smer, ktorým sa treba uberať, Božie Zjavenie, a zverilo kormidlo tým, ktorí by sa mu chceli čo najviac vyhnúť. Nie je prekvapujúce, že jeden a pol storočia tejto navigácie spôsobilo, že Petrova loď sa odchýlila od kurzu, ktorý jej mal určiť nedokončený koncil z roku 1870" (s. 289).

Radio Spada Editions vydalo v roku 2022 knihu Dominikq Tassota,  Il Darwinismo: un mito tenace smentito dalla scienza (102 strán, 13 eur), upravený a doplnený prepis autorovej prednášky s dvomi pridanými kapitolami. Jedna je z ďalšieho textu o evolucionizme a druhá z dokumentu Pápežskej biblickej komisie (1909) o historickom charaktere prvých troch kapitol knihy Genezis. Tento Tassotov text sa odporúča aj tým, ktorí chcú okrem mýtu pochopiť skutočnú povahu evolucionizmu. Francúzsky vedec dobre vysvetľuje, ako je darvinistická teória projekciou mýtu o pokroku, a identifikuje jej intelektuálnych predchodcov v 18. storočí: diplomata Benoîta de Mailleta (1656 - 1738) a osvietencov nasledujúcej generácie, najmä markíza Nicolasa de Condorceta (1743 - 1794), ktorý vo svojom posmrtne vydanom diele Esquisse d'un tableau historique du progrès humain (1795) postuluje, že vo vesmíre nikdy nič neregreduje a všetko sa vždy zlepšuje. Za vedecký prevlek mýtu pokroku vďačíme prírodovedcovi Jeanovi-Baptistovi de Lamarckovi (1744-1829), ktorý sa preslávil svojím (nikdy nedokázaným) zákonom "funkcia vytvára orgán", a samozrejme Charlesovi Darwinovi (1809-1882), ktorého dielo, publikované v roku 1859, má plný názov Pôvod druhov prirodzeným výberom alebo zachovanie privilegovaných rás v boji o život. "Treba poznamenať," poznamenáva Tassot, "že táto kniha je vzorom dezinformácie, pretože pôvod druhov sa spomína len v názve. Ani v jednom odseku sa nevysvetľuje, ako sa môže objaviť nový druh" (s. 40).

V knihe vydavateľstva Edizioni Piane aj vydavateľstva Radio Spada je v plnom znení citovaný text "Breve" Pia IX. adresovaného Dr. Constantinovi Jamesovi (1813 - 1888), francúzskemu lekárovi, ktorý vydal brožúru s názvom Du darwinisme ou l'homme-singe (1877). V tomto dokumente Pius IX. pochválil autora knihy za to, že dobre vyvrátil "úchylky darvinizmu", "systému, ktorý je odporný dejinám, tradícii všetkých národov, exaktnej vede, pozorovaniu faktov a dokonca aj samotnému rozumu".

Spolu s oboma knihami Dominiqua Tassota odporúčame prečítať si malý, hlboký, ale výstižný zväzok od Msgr. Piera Carla Landucciho (1900 - 1986) La verità sull'evoluzione e l'origine dell'uomo (Edizioni Fiducia 2023, 95 strán, 10 eur). Je to vynikajúci úvod do problematiky, ktorý podrobuje teóriu evolucionizmu prísnej vedeckej a filozofickej analýze a dokazuje jej nekonzistentnosť. Evolúcia je taký zákerný a všadeprítomný omyl, že by ho nemal podceňovať, ale vážne študovať každý katolík, aby si uvedomil, že nejde o vedecký fakt, ale, ako dobre hovorí Tassot, o literárne cvičenie, "bájku", ktorá by bez podpory akademických a mediálnych loby už dávno upadla do smiešnosti.

PROF. ROBERTO DE MATTEI

 Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!