POŽEHNANIE HOMOSEXUÁLNYCH PÁROV: DOMINIKÁNI Z TOULOUSE VSTUPUJÚ DO DISKUSIE

Dominikán Emmanuel Perrier v texte uverejnenom v La Revue thomiste analyzuje pôvod rozruchu, ktorý spôsobila nedávna možnosť kňazov žehnať homosexuálne páry alebo páry v neregulárnej situácii. Oznamuje aj ďalšie stanoviská k rímskemu dokumentu Fiducia supplicans.

Nesúrodý text, ktorý je v rozpore s Magistériom a je zdrojom zmätku. Tak hodnotí pastoračnú deklaráciu Fiducia supplicans dominikán Emmanuel Perrier, profesor dogmatickej teológie a riaditeľ Inštitútu Saint-Thomas-d'Aquin v provincii Toulouse. V texte uverejnenom v utorok 23. januára v La Revue thomiste analyzuje príčiny pochybností, ktoré vyjadrili niektorí veriaci, keďže toto vyhlásenie dikastéria pre náuku viery 18. decembra minulého roka otvorilo možnosť požehnania párov rovnakého pohlavia a párov v neregulárnej situácii.

"Môžeme byť len znepokojení nepokojmi medzi kresťanmi," hovorí dominikán. Text Dikastéria pre náuku viery vyvolal v Cirkvi pobúrenie. Po celom svete, a najmä v Afrike, kňazi, biskupi a biskupské konferencie odmietli uplatňovať nové usmernenia stanovené pápežom Františkom a kardinálom Victorom Fernandezom, prefektom dikastéria.

Zmätok v oblasti morálky

"Je neúnosné vidieť, ako Kristovi veriaci strácajú dôveru v pápežovo slovo," dodáva brat Perrier v prvom zo série článkov, ktoré budú uverejnené v La Revue thomiste o Fiducia supplicans. Na dešifrovanie reakcií sensus fidei sa Emmanuel Perrier zameriava na šesť bodov - predovšetkým na spásonosný cieľ požehnania. "Neexistuje teda žiadne požehnanie okrem toho, ktoré má za cieľ posvätiť a oslobodiť od hriechu," analyzuje profesor teológie, ktorý tvrdí, že ak požehnanie, "dokonca aj z chvályhodných dôvodov", nie je "výslovne nariadené ako sväté a nepoškvrnené", je normálne, že veriacich "pohoršuje".

Na zdôvodnenie požehnania párov rovnakého pohlavia rímska deklarácia potvrdzuje náuku o manželstve a rozlišuje medzi liturgickým požehnaním a požehnaním "ľudovej zbožnosti". Podľa dominikána je toto rozlišovanie irelevantné, pretože každé požehnanie je liturgickým úkonom. "Požehnanie je liturgické, ak je cirkevné," zdôrazňuje a dodáva, že kňaz vždy žehná "v mene Cirkvi".

Navyše, podľa brata Periera "zmätok veriacich" je živený zmätkom ohľadom morálneho významu týchto nových požehnaní, pretože dar požehnania "predpokladá vieru a pokoru uznať svoju nedokonalosť pred Bohom". Podľa textu by to znamenalo, že rozvedení, znovu zosobášení alebo homosexuálne páry uznávajú hriešnu povahu svojho vzťahu. Inštinkt viery sa neviaže len na zjavené pravdy, ale rozširuje sa na uplatňovanie týchto právd v praxi v súlade s morálkou evanjelia a Božieho zákona", píše. Preto sensus fidei (zmysel viery veriacich) nerád vidí, keď sa morálny kompas požehnania neutralizuje alebo deformuje".

Nedôslednosť v magistériu

Tento zmätok by nakoniec mohol niektorých katolíkov viesť k presvedčeniu, že Cirkev by mohla oprávniť kňazov požehnávať hriech. "Dojem, že sa manipuluje s morálnym vnemom, aby sa požehnávali nemorálne skutky, môže sensus fidei len viesť k podozreniu," hovorí dominikán. Treba poznamenať, že v texte zverejnenom tri týždne po Fiducia supplicans Dikastérium pre náuku viery opätovne potvrdilo, že predmetom požehnania nie je zväzok, ale pár a osoby.

Posudok brata Emmanuela Perriera sa však stal ešte tvrdším, keď sa venoval otázke kontinuity magistéria a morálneho učenia Katolíckej cirkvi. Poukazujúc na rozpor medzi Fiducia supplicans a odpoveďou Dikastéria pre náuku viery spred troch rokov, ktorá zakazovala to isté požehnanie, v texte vyjadril poľutovanie nad "mimoriadnou ľahkosťou, s akou Fiducia supplicans preberá magistériálnu zodpovednosť" v "kontroverznej" téme.

Vo vyhlásení sa "hromadia argumenty v prospech väčšej pastoračnej starostlivosti pri udeľovaní požehnania, ale táto starostlivosť sa dá dokonale naplniť požehnaním jednotlivcov", súdi autor. S týmto postojom sa stotožňujú mnohí biskupi, a to aj vo Francúzsku.

Podľa brata Emmanuela Periera vatikánske vyhlásenie "rozvádza problémy, ktoré nastoľuje jeho vlastný návrh, namiesto toho, aby vybudovalo solídny argument", ktorý by ukázal, ako by prostredníctvom "Písma a Tradície" "bolo možné požehnať skutočnosť bez toho, aby sa požehnal hriech s ňou spojený", a "ako by toto riešenie harmonizovalo s predchádzajúcim Magistériom". Napokon vyjadril poľutovanie nad tým, že Rím nepodporil biskupov a kňazov, ktorí sa ocitli bez nástrojov, aby mohli čo najúčinnejšie reagovať na požiadavky veriacich.

To všetko sú podľa neho faktory, ktoré vysvetľujú negatívnu a bezprecedentnú reakciu na Fiducia supplicans. "V Božom ľude nastal zmätok, ktorý sa nedá zvrátiť," uzatvára profesor teológie pesimisticky. Podľa neho sa spôsobené rany dajú zahojiť len tak, že "zostaneme zjednotení okolo Svätého Otca a budeme sa modliť za jednotu Cirkvi".

Spracované podľa denníka La Croix

 Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!