Doktor Dawkins sám seba označuje za "ľavičiara" a je autorom mnohých kníh propagujúcich jeho ateistické názory, vrátane kníh Boží blud a Vyrásť z Boha: Príručka pre začiatočníkov.

Rodová ilúzia

Za normálnych okolností by jeho politické postoje konzervatívci nikdy neocenili. Zdá sa však, že sa postavil proti kultúrnym tyranom, ktorí stoja za hnutím "transgender". Ešte väčším prekvapením je, že jeho argumentácia dáva zmysel.

Keď pápež Benedikt XVI - ktorého pápež František počas generálnej audiencie 4. januára 2023 nazval "veľkým učiteľom katechézy" - 28. júna 2005 predstavil Kompendium Katechizmu Katolíckej cirkvi, tento verný služobník Krista a Cirkvi predstavil syntézu toho, čo Katechizmus predstavuje tým, že všetko sústreďuje v Kristovi. Takto zhrnul kristologický obsah Katechizmu. Citujem:

"Kristus, vyznávaný ako jednorodený Syn Otca, dokonalý Zjaviteľ božskej pravdy a definitívny Spasiteľ sveta; Kristus, slávený vo sviatostiach ako zdroj a opora života Cirkvi; Kristus, ktorého máme počúvať a nasledovať v poslušnosti jeho prikázaniam ako zdroj nového života lásky a harmónie; Kristus, ktorého napodobňujeme v modlitbe ako vzor a majster nášho vzťahu k Otcovi."

Boli to práve spisy svätého Pavla, ktoré viedli Martina Luthera k nesprávnemu chápaniu vzťahu duchovnej a materiálej reality, ktoré sa stali koreňom úpadku modernej civilizácie, ktorá vyústila v súčasnú sekularizáciu, teda zosvätštenia reality a utlačenia duchovna do súkromnej sféry, redukujúc kresťanskú vieru na náboženský sentiment. Môžeme smelo prehlásiť, že jeho myslenie a protestantizmus je koreňom úpadku stredovekej kresťanskej civilizácie.

Dnešné evanjelium od svätého Matúša po tom čo v úvode poukázalo na túto skutočnosť, keď Ježiš hovorí, že sa nedá slúžiť dvom pánom, poukazuje aj na liek, ktorý nám daruje skrze dar viery – zverenie sa do Božej prozreteľnosti. Mať pred naším zrakom neustále skutočnosť, že Boh je pôvodca celého stvorenia, ktorý všetko udržiava v bytí a bez jeho vedomia sa nám neskriví ani jeden vlások na hlave.

Priatelia, iste ste postrehli mieru agresivity, ktorú prejavuje liberálny denník Postoj voči tradičnej svätej omši a jej priaznivcom. Využívajú všetky prostriedky demagógie a manipulácie, aby čo najviac nič netušiacich a dobroprajných ľudí priviedli k ich ideologickému záveru, že všetko týkajúce sa predkoncilovej liturgie, vrátane biskupov a kňazov, ktorí ju slúžia, či ľudí, ktorí sa jej zúčastňuje, a sú len tí zlí, slovami Ratzingera, „ akoby mali lepru“. Na druhej strane sú oni, tí správni obhajcovia ortodoxie v duchu, kto kričí hlasnejšie ten vyhráva. Evidentne redaktorovi Postoja nepadla dobre kritika portálu Christianitas a značne podráždila jeho ego, tak sa v duchu vyššie napísaného, kto hlasnejšie kričí vyhráva, rozhodol napísať ďalší v poradí už druhý článok, ktorým útočí na biskupa Schneidera.

Ctení otcovia, dôstojní páni profesori, milí priatelia Spolku latinskej omše, účastníci našej konferencie!

Ďakujem pánovi predsedovi Spolku latinskej omše za úvodné slovo. Teraz je na mne náročná úloha uvedenia konferencie spolu s úvodnou prednáškou, ktorá by mala vysvetliť jednak dôvod toho prečo sme tu ako aj zdôvodniť názov a tému našej konferencie.

Joseph Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI., spomína vo svojich spomienkach na II. vatikánsky koncil, že prvou prerokovávanou témou koncilu bola otázka liturgie. Motiváciou k tomu bola snaha dať primát Bohu na prvé miesto. Ako to neskôr učí koncil v duchu encykliky pápeža Pia XII. O posvätnej liturgii Mediator Dei, „Svätá omša je vrcholom a prameňom života Cirkvi“. Slovami blahoslaveného Ivana Merza „ako je baránok podľa svätého Jána stredobodom neba, tak sa točí svätá liturgia okolo svätej Hostie, okolo samotného Ježiša Krista“.

Milí priatelia, ešte som Vám dlžný jeden zápis z dovolenky z Talianska, ktorý som nestihol. Medzičasom som už v Nízkych tatrách s veriacimi Spolku latinskej omše, kde si nachádzam chvíľku aby som tento rest vykonal. Hneď po návrate z Talianska, v nedeľu ráno o 6 a večernej svätej omši som vyrazil do Nízkych tatier, kde budem ešte niekoľko najbližších dní.

Priatelia, srdečne Vás pozdravujem z krásneho a na toto ročné obdobie typicky horúceho Talianska. Pohostinnosť miestnych ľudí je prvá myšlienka s ktorou by som sa s Vami rád podelil. Vždy je pre mňa dôvodom nepríjemného vytriezvenia, keď pricestujem z Talianska na Slovensko a pri rannom nákupe v supermarkete vídam zamračených Slovákov. Ochota a pohostinnosť sú s Talianmi zžité a spôsobia, že sa tu človek cíti naozaj ako doma. Máme sa od nich čo učiť ! Je to katolícky duch, ktorý je zapísaný v DNA miestnych obyvateľov, aj keď možno ich katolícka viera už vyhasla, jej základy nateraz zostávajú. Podobnú skúsenosť sme zažili nedávno, počas našej jarnej púte do Portugalska. Čašníčka, pôvodom z Ukrajiny, avšak žijúca takmer 20 rokov v Portugalsku preukázala rovnakú pohostinnosť a sama sa ponúkla niekoho odviezť do najbližšej, 40 kilometrov vzdialenej nemocnice vlastným autom.

Po dlhom očakávaní naplnenom dňami štúdia, sme sa cez Rakúsko vydali do Talianska. Prechádzajúc krajmi, ubiehajúc popri mestách prežiarených životmi známych talianskych svätých, sme dorazili do nášho cieľa – do Nursie, rodiska svätého Benedikta. Od mojej poslednej návštevy na jeseň minulého roku rekonštrukčné práce po poslednom zemetrasení z roku 2016 nabrali na obrátkach. Pomaly po ňom niet ani stopy. Krásny domček, patriaci miestnemu semináru spolu s kláštorom benediktínov, ktorý rastie veľkosťou aj povolaniami (písal som o tom v poslednom blogu), sa stal naším zázemím na celý týždeň. Vo štvrtok ma čaká naviac sobáš môjho priateľa Francesca, ktorý pred dvomi rokmi svojimi prednáškami o konzervativizme navštívil aj Slovensko. Najbližšie dni Vám chcem priniesť, ak sa mi podarí, niekoľko postrehov z tejto cesty.

Jeden z najfascinujúcejších a najvplyvnejších svätcov. Jeho regula, pravidlá pre mníšsky život majú takmer 15 storočí. Azda nikto tak neovplyvnil beh dejín ako on sám skrze kláštory, ktoré založili jeho duchovní synovia. Svätec, ktorý prežil jedno z najtemnejších období starého kontinentu - svätý Benedikt z Nursie. Práve do jeho rodiska, kde sa tento gigant narodil 100 rokov po páde Rímskej ríše, smerovali moje kroky začiatkom novembra. Kvôli neodkladným povinnostiam sa však konečne dostávam k tomu, aby som sa s Vami podelil o návštevu kláštora, ktorý dnes hostí 20 nasledovníkov svojho zakladateľa a kde ako v jednom z mála na celom svete ešte žijú autentické pravidlá kláštorného života, ktoré im zanechal ich zakladateľ.

Na slávnosť Božského srdca Ježišovho uplynulo 5 rokov od mojej kňazskej vysviacky. 5 rokov je z pohľadu životu človeka krátke obdobie. Zároveň podľa štatistík je práve prvých 5 rokov kňazstva kľúčových pre vytrvalosť v povolaní. Uprostred úplného chaosu, ktorý sa v Cirkvi rozprúdil za posledných 10 rokov a ktorý stále akceleruje sme svedkami toho, že je spochybnené všetko. Skrze tzv. synodu o synodalite sa dostáva z Nemecka do celej Cirkvi duch spochybňovania základných pilierov katolíckej viery. Preto sa mi zdá, že dnes môžeme za 5 rokov kňazstva zažiť udalosti, aké inokedy nezažili kňazi za 50 rokov.

Svätí Otec František, dnes na poludnie menoval nového prefekta Dikastéria pre náuku viery. Stal sa ním Mons. Vittório Manuél Fernandéz, doterajší arcibiskup La Plata (Argentína), predtým rektor katolíckej univerzity v Argentíne a osobný priateľ Jorge Maria Bergoglia. Ich intenzívna spolupráca siaha až po stretnutie biskupov Latinskej ameriky v rámci CELAM, kde sa považuje za autora predstaveného kardinálom Bergogliom, takzvaného dokumentu z Aparecida. Pripisuje sa mu autorstvo pápežských dokumentov ako Evangelii Gaudium, alebo Amoris Laetitia.

Priatelia, čas v Ríme okrem štúdia venuje človek samozrejme aj spoznávaniu mesta a pamiatok, ktoré sú až nevyčerpateľným pokladom, ale aj stretávaním sa s veľkým množstvom rôznych ľudí. Z tohto titulu navštívila Rím prednedávnom aj profesorka Emília Hrabovec. V Ecole Francais predniesla svoju prednášku postavenú na výskume archívnych materiálov z čias pontifikátu pápeža Pia XII.. Počas voľnej chvíle s pani profesorkou sa však diskusia dostala aj na tému biskupa Jána Vojtaššáka. Musím sa priznať, že veľa som o ňom nevedel- okrem niektorých iných kníh, kde som o ňom čítal sprostredkovane, napríklad skvelého diela kardinála Korca – „Od barbarskej noci“. Mimochodom povinné čítanie pre každého, kto knihu ešte nečítal. Aspoň teda jej prvá časť.

Súkromné zjavenie, aby ho katolík mohol vziať do úvahy, musí mať tieto vlastnosti: nesmie v ňom byť nič, čo by odporovalo katolíckej viere a morálke, ale ani kresťanskému zdravému rozumu; okrem toho príjemca zjavenia musí byť skutočne cnostným subjektom a podriadiť sa autorite Cirkvi, pretože len Cirkev je kompetentná vyjadrovať sa k nadprirodzenému charakteru videní a zjavení. Napokon, zjavenia treba hodnotiť nie pre nejaké druhotné dobro, ktoré môžu spôsobiť, ale pre skutočné a absolútne dobro, pričom treba usilovne skúmať ich konečnú príčinu (A. Oddone, Videnia a zjavenia. Kritériá rozlišovania, Edizioni La Civiltà Cattolica, Rím 1948).

Priatelia, pred niekoľkými rokmi som navštívil práve v tomto mesiace Spojené štáty Americké, medzi nimi New York. Mnohé protestantské kostoly ako aj koberec letiska lemovali dúhové zástavy. Homosexuálne komunity pomenovali tento mesiac, mesiacom pýchy. Teológia učí, že hriechom padlých anjelov bola práve pýcha. Pýchu definuje svätý Augustín, následne aj svätý Tomáš ako uprednostnenie vlastného dobra, pred spoločným dobrom. Zahľadenosť do seba.

Vzhľadom na to, že som mal tú česť byť takmer 3 roky sekretárom Mons. Jána Oroscha a už celkovo 6 rokov žiť v jeho blízkosti, nedá mi nezamyslieť sa nad jeho bohatým životom, ktorý zajtra dosiahne významnú cifru (významné jubileum).

Zažívame krásne májové obdobie, ktoré je v Ríme tento rok chladnejšie ako zvyčajne. V Ríme je to už moja šiesta jar v období celkovo asi desiatich rokov. Keďže Vám v tejto rubrike predstavujem rôzne myšlienky zo sveta, tentokrát som sa vám rozhodol priblížiť – a možno v tom príležitostne pokračovať aj počas niektorých ďalších častí tejto mojej týždennej rubrik – predmet môjho štúdia. Tieto dni som trávil korigovaním a prekladaním rôznych pasáží, týkajúcich sa teológie 19. storočia.