Byť kresťanom v duchu Nicejského koncilu

Zdroj: corrispondenzaromana.it

Tento rok v máji uplynulo 1700 rokov od Nicejského koncilu, prvého ekumenického koncilu Cirkvi, a pápež Lev XIV. oznámil, že pôjde do Turecka, kde sa dnes nachádza Nicea, aby si pripomenul túto veľkú udalosť.

Nicea sa nám môže zdať ako vzdialená priestorovo aj časovo, vzdialená od našich každodenných starostí, ale všetko, čo sa týka dejín Cirkvi, by pre nás malo byť vždy aktuálne, pretože je plné učenia, ktoré prekonáva čas. Internet nás niekedy pohltí, čítame o všetkom, myslíme si, že všetko vieme, ale musíme si položiť otázku, nakoľko nás zaujíma štúdium dejín Cirkvi, štúdium kresťanskej teológie a filozofie. Bez tohto štúdia sa duchovný život kresťana nikdy nemôže rozvíjať, bude len povrchný a sentimentálny, určený na zvädnutie.

Kresťania sú učeníkmi Ježiša Krista, ale ako môže byť človek učeníkom Ježiša Krista bez toho, aby ho hlbšie poznal? Vo svojom prvom príhovore v Sixtínskej kaplnke 9. mája 2025 pápež povedal: „Ježiša treba ohlasovať všetkým. Nie ako nadčloveka, ako sa niekedy o ňom uvažuje, ale ako Krista, Syna živého Boha.“

Bol to Nicejský koncil, ako aj prvé štyri koncily Cirkvi, ktoré objasnili pravú podstatu Ježiša Krista, pravého Boha a pravého človeka, a vyhlásili prvé veľké pravdy viery. Svätý Gregor Veľký prirovnal prvé štyri ekumenické koncily Cirkvi k štyrom evanjeliám: „Vyznávam, že prvé štyri koncily prišli so zbožnosťou ako štyri knihy svätého evanjelia.“ (List I, 24: PL 77, col. 478) Štyri koncily, o ktorých hovorí, sú Nicejský (325); Konštantínopolský I(381); Efezský(431) a Chalcedónsky (451). Na nich boli sformulované základné dogmy Cirkvi: trojičná a kristologická dogma spolu s nemenej dôležitou dogmou o Máriinom Božom materstve.

Antitrinitári zo 4. storočia, stúpenci kňaza Ária, popierali Kristovo božstvo. Tvrdili, že jediným a pravým Bohom môže byť iba Otec. Slovo, prostredník medzi Bohom a svetom, by namiesto toho bolo inej ako božskej podstaty. Nicea proti ariánom definovala, že Slovo je pravý Boží Syn, tej istej podstaty ako Otec, a teda skutočne Boh. Výraz konsubstanciálny vyjadruje dokonalú rovnosť Slova a Otca. Konštantínopolský koncil potvrdil nicejské vyznanie a potvrdil, že Duch Svätý je skutočne Boh ako Syn a Otec.

Efezský koncil proti heretikovi Nestóriovi potvrdil Božské materstvo Márie a pravú a podstatnú jednotu božskej a ľudskej podstaty Krista v jednote Osoby Slova, jediného subjektu, ktorému musíme pripísať vlastnosti a pôsobenie oboch prirodzeností. Keď v opozícii voči Nestóriovi chcel iný heretik, Eutychas, obhajovať podstatnú jednotu Krista, a to až do tej miery, že chcel postaviť nielen jednu Osobu, ale aj jednu prirodzenosť, Chalcedónsky koncil stanovil, že obe prirodzenosti v Kristovi sú zjednotené v jednej osobe. ale odlišné, nie zmiešané, ani zmenené či inak upravené.

Prvé štyri cirkevné koncily teda stanovili, že existuje jeden Boh v troch osobách a že Ježiš Kristus, vtelené Slovo, má dve prirodzenosti, božskú a ľudskú, ale iba jednu božskú osobu.

Z týchto tajomstiev vyplývajú štyri veľké pravdy:

1) Predovšetkým božstvo Ježiša Krista. On je Boh, druhá z božských Osôb. Je Bohom od večnosti a je ním po celú večnosť.

2) Boh je však tiež človek a ako každý človek má dušu a telo, má myseľ, vôľu a zmysly. Ježiš Kristus má všetky ľudské schopnosti a vlastnosti, pretože popri božskej prirodzenosti má aj ľudskú prirodzenosť.

3) Po tretie, dve prirodzenosti Ježiša Krista, božská a ľudská, sú v ňom spojené, ale nie zmiešané. Ježiš Kristus je zároveň dokonalý Boh a dokonalý človek.

4) Napokon, v jednote osoby Slova spočíva jednota Boha a človeka. To znamená, že ľudská prirodzenosť je v Ježišovi Kristovi včlenená do božskej Osoby. Ľudská prirodzenosť môže byť hýbaná len božskou prirodzenosťou, tak ako telo každého človeka nie je schopné žiadnej činnosti, ktorá nepochádza z duše.

Tí, ktorí ignorujú tieto pravdy, sa nemôžu nazývať kresťanmi. Byť kresťanom znamená byť stvorený na obraz Ježiša Krista, byť formovaný a premenený Kristom, prijímať od neho život a skrze neho rásť v božskom živote.

Dom François Pollien nám vo svojej zlatej knihe Žité kresťanstvo (tr. it. Edizioni Fiducia, Rím 2023) vysvetľuje, že kresťanský život nemôže existovať, ak sa nespojia štyri charakteristiky, ktoré tvoria Krista: dokonalý božský prvok; dokonalý ľudský prvok; spojenie božského s ľudským; zničenie ľudskej nezávislosti pred Bohom.

Prvý element je božský: prvenstvo Boha v našom živote. Ak veríme v Boha a chápeme, kto Boh je, musíme celý svoj život nasmerovať na neho a jeho slávu a snažiť sa neustále zveľaďovať Božiu slávu v nás.

Druhým elementom je ľudský element: musíme rozvíjať telo, srdce, myseľ a orientovať ich na ich cieľ, ktorým je Boh. Tento prvok je modelovaný ľudskou prirodzenosťou Ježiša Krista, v ktorom však bolo všetko dokonalé od začiatku. Pre nás je naopak dokonalosť bodom príchodu, ku ktorému sa musíme zo všetkých síl usilovať.

Tretím prvkom je spojenie božského a ľudského prostredníctvom pôsobenia milosti, ktorá prináša božský život do našej duše. Bez pôsobenia božskej milosti, ktorá oživuje naše ľudské schopnosti, nemôžeme urobiť nič dobré. Tento prvok zodpovedá nezmiešanému spojeniu dvoch prirodzeností v Kristovi, ľudskej a božskej.

A napokon štvrtým prvkom je úplné podriadenie sa ľudského božskému, našej vôle Božej vôli, takže akoby existovala len jedna osoba, ktorá nie je naša, ale Ježiša Krista, ktorý žije v nás. To sa deje v Kristovi, v ktorom jedna božská Osoba zahŕňa dve prirodzenosti.

Náš život kresťana je semeno, ktoré sa musí rozvíjať a smerovať k dokonalosti štyroch charakteristík, ktoré nachádzame v Kristovi. Toto je veľký horizont, veľký cieľ kresťanskej duše: kresťanstvo prežívané, silné a mužné, plné veľkej vášne, bez čohokoľvek ochabnutého alebo mdlého. Takto by sme na Ježišovu otázku: „Za koho ma pokladáte vy?“ mohli svojimi slovami a svojím životom odpovedať ako Šimon Peter: „Ty si Kristus, Syn živého Boha“ (Mt 16, 13 - 20).

Prof. Roberto de Mattei

Zdroj: corrispondenzaromana.it

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!

Previous
Previous

Vojnu o tradičnú omšu nezačali biskupi

Next
Next

Lev XIV. a zázrak v Etén