KARDINÁL BURKE: SYNODALITU TREBA ZASTAVIŤ

Zdroj: [Goat_Girl] / Flickr, licencované pod CC BY 2.0.

Ponúkame vám článok uverejnený 15. júla na stránke Substack portálu The College of Cardinals Report, ktorý majstrovsky zostavili vatikanisti Diane Montagna a Edward Pentin, v ktorom kardinál Raymond Leo Burke, emeritný patrón Zvrchovaného Maltézskeho rádu, spochybňuje teologické základy synodality, kritizuje kontrolované „synodálne“ postupy posledného mimoriadneho konzistória a vyzýva k dôkladnému preskúmaniu ich vplyvu na Cirkev.

Kardinál Raymond Leo Burke, emeritný patrón Zvrchovaného Maltézskeho rádu, vyjadril na nedávnom mimoriadnom konzistóriu vážne obavy v súvislosti s používaním pojmu „synodalita“ a varoval, že súčasná metodika môže ohroziť otvorenú diskusiu v rámci Kolegia kardinálov a zatieniť kľúčové otázky, ktorým Cirkev čelí.

V príspevku na webovej stránke The College of Cardinals Report z 28. júna, v nadväznosti na mimoriadne konzistórium z 26. – 27. júna, ktoré zvolal pápež Lev XIV., kardinál Raymond Leo Burke privítal obnovené stretnutie kardinálov – čo, ako poznamenal, sa za pápeža Františka už mnoho rokov nekonalo – a možnosť väčšej bratskej diskusie opísal ako „skutočne veľký úspech“.

Vyjadril však obavy z toho, že štruktúra stretnutia obmedzovala zmysluplnú diskusiu, keďže bol prijatý formát inšpirovaný „synodálnymi“ procesmi, v rámci ktorého boli kardináli rozdelení do malých skupín a riadili sa vopred stanovenými otázkami.

Tvrdil, že takýto prístup bráni hlbšiemu skúmaniu a obmedzuje spätnú väzbu na konsenzuálne zhrnutia, čím vzniká riziko, že sa k pápežovi nedostanú rozdielne, ale o to dôležitejšie názory.

„Správy sú len zhrnutím toho, na čom sa všetci kardináli zhodli,“ uviedol kardinál Raymond Leo Burke a dodal, že názory, s ktorými sa väčšina nestotožňuje, by mohli byť vynechané napriek ich dôležitosti.

Záverečnú časť, ktorá prebiehala v tradičnom formáte otvorenej diskusie, opísal ako najplodnejšiu časť stretnutia, hoci bola časovo obmedzená. Voľná diskusia za prítomnosti pápeža odzrkadľovala spôsob, akým sa v minulosti konali mimoriadne konzistóriá.

Vo všeobecnosti konštatoval, že mimoriadne konzistórium bolo „veľmi kontrolovaným“ procesom, ktorý sa vyznačoval zjavným predbežným výberom moderátorov diskusie a obmedzenými možnosťami voľného vystúpenia. Podľa jeho názoru to mohlo oslabiť úlohu kardinálov ako poradcov pápeža.

Pokiaľ ide o čoraz častejšie využívanie pojmu „synodalita“ v Cirkvi, kardinál Raymond Leo Burke dôrazne spochybnil jeho teologické a historické základy a opísal ho ako pojem bez jasnej definície či precedensov v cirkevnej tradícii. Hoci synody už dlho existujú ako príležitostné poradné stretnutia, zdôraznil, že nie sú konštitutívnymi prvkami podstaty Cirkvi.

„Neexistuje žiadna definícia synodality, v Cirkvi nemá žiadnu históriu,“ uviedol a vyjadril obavy z prepojenia zavedených štruktúr, akými sú mimoriadne konzistóriá, s tými, ktoré sú pojmovo nejasné.

S odvolaním sa na učenie svätého Pavla o odovzdávaní viery – „Predovšetkým som vám teda odovzdal to, čo som aj ja prijal“ – kardinál Raymond Leo Burke zdôraznil, že kontinuita je zásadná a v súčasných formuláciách synodality chýba.

„Musíme preto trvať na tom, aby sa celá táto záležitosť týkajúca sa synodality pozastavila a aby sa vykonala veľmi dôkladná analýza celej problematiky, pretože tu ide o samotný život Cirkvi a spásu duší,“ uviedol.

Kardinál Raymond Leo Burke zároveň varoval pred pretváraním ustálených cirkevných štruktúr na základe toho, čo označil za moderný a nedostatočne premyslený koncept. „Cirkev neprechádza paradigmatickou zmenou,“ vyhlásil a odmietol tak rétoriku používanú v synodálnych diskusiách a na iných fórach, ktorá naznačovala radikálnu zmenu smerovania cirkevného učenia alebo jej poslania.

Kardinál Raymond Leo Burke ďalej varoval, že nadmerná pozornosť venovaná súčasným problémom môže viesť k tomu, že sa Cirkev prispôsobí sekulárnemu spôsobu myslenia, namiesto toho, aby sa vyrovnávala s moderným svetom v rámci svojej doktrinálnej a historickej kontinuity.

„Som presvedčený, že náš Pán bude Cirkev chrániť,“ povedal, „ale musíme urobiť, čo je v našich silách, a povedať: ‚Nie, táto koncepcia synodality, hoci založená s dobrým úmyslom v tom zmysle, že sa snaží reagovať na výzvy pre vieru, ktoré prináša súčasná doba, je vo svojej podstate chybná.‘“

Prejav kardinála Burkeho

Významná časť vystúpenia kardinála Raymonda Lea Burkeho počas voľnej diskusie na mimoriadnom konzistóriu sa zamerala na študijnú skupinu č. 9 Biskupskej synody – záverečnú správu predloženú minulý mesiac Sekretariátu synody, ktorú pozorovatelia kritizovali ako pokus podkopať učenie Cirkvi tým, že vo svojom rámci normalizuje homosexuálne vzťahy (TU).

„Pravda sa týka podstaty vecí a ich vlastného významu,‘ uviedol kardinál Raymond Leo Burke vo svojom rozhovore z 28. júna. ‚Nejde o moje sklony, ani o moje túžby či plány, ktoré sú veľmi subjektívne, preto si neupravujem učenie Cirkvi tak, aby vyhovovalo mojim túžbam alebo sklonom.‘“

Ľudia, dodal, nachádzajú svoje šťastie „o to viac, čím lepšie chápu pravdu o sebe samých, o svete a o svojom skutočnom životnom poslaní“.“

Kardinál Raymond Leo Burke vo svojom prejave tiež kritizoval správu za to, že ohovorila apoštolskú organizáciu Courage International, ktorá pomáha katolíkom pociťujúcim príťažlivosť k osobám rovnakého pohlavia viesť cudný život. Uviedol, že tvrdenia o organizácii Courage International uvedené v záverečnej správe boli nepresné a nedostatočne overené.

„Ako mohla Cirkev v správe, ktorá bola rozšírená po celej Cirkvi, neoveriť, či bolo pravdivé to, čo ten svedok – nech už to bol ktokoľvek – povedal o organizácii Courage International? Naozaj to neurobili!“ povedal kardinál Raymond Leo Burke. Poznamenal, že preto nie je prekvapujúce, že teraz niektorí biskupi „podporujú agendu LGBTQ a hovoria: ‚Pozrite, Cirkev mení svoje učenie, majte odvahu, choďte vpred‘.“

Vo svojom prejave tiež zdôraznil, že istý arcibiskup napísal list, v ktorom tvrdil, že je zrejmé, že pápež Lev XIV. tento názor zdieľa, a to na základe skutočnosti, že pápež Lev XIV. „nehovorí o sexuálnej morálke“. „No, je úplne nezodpovedné niečo také povedať alebo napísať,“ vyhlásil kardinál Raymond Leo Burke.

V reakcii na informáciu, že záverečná správa študijnej skupiny č. 9 Biskupskej synody bude vrátená diecézam počas fázy implementácie 16. riadneho valného zhromaždenia Biskupskej synody (tzv. Synody o synodalite), vyhlásil: „Je to bezohľadné, takéto niečo by sa nemalo stať.“ Kardinálom povedal, že synodálny proces „treba zastaviť“, a dodal, že „čokoľvek sa udeje, musí to byť v úplnej vernosti učeniu Cirkvi a svätosti jej života“.

Kardinál Raymond Leo Burke, ktorý poskytol rozhovor portálu The College of Cardinals Report práve v predvečer nedovolenej vysviacky štyroch biskupov Kňazského bratstva svätého Pia X., ďalej poukázal na absenciu diskusie o tejto otázke – ktorú považuje za závažný schizmatický čin – a tiež o ďalších naliehavých otázkach, medzi ktoré patrí aj postavenie tradičnej svätej omše.

Kritizoval obmedzenia uložené apoštolským listom vo forme motu proprio Traditionis custodes týkajúce sa používania liturgických kníh z obdobia pred Druhým vatikánskym koncilom a označil ich za „prenasledovanie“ tých, ktorí čerpajú duchovnú silu z bohoslužby podľa usus antiquior rímskeho obradu. „Nikto nesmie mať žiadne pochybnosti a pápež Benedikt XVI. to jasne povedal: vetus ordo je večným dobrom v Cirkvi,“ vyhlásil a naznačil, že pápež Lev XIV. by mohol túto normatívu prehodnotiť alebo zmeniť, pričom zdôraznil, že pápežské dokumenty môžu byť nástupcami revidované.

„Je to forma rímskeho obradu, ktorá sa slávi už viac ako pätnásť storočí,“ zdôraznil. „Je jednoducho nádherná a veriaci boli touto formou rímskeho obradu duchovne posilňovaní. Je potrebné tento obrad bez obmedzení povoliť.“

„Bolo to pre mňa ako kňaza a biskupa veľkým obohatením,“ uviedol. „Väčšina veriacich sú jednoducho oddaní katolíci, ktorí sa snažia žiť svoju vieru čo najintenzívnejšie a odovzdávať ju ďalej. Jedným z charakteristických rysov spoločenstva tradičnej svätej omše je prítomnosť mnohých detí, a rodičia si veľmi zakladajú na tom, aby svojim deťom odovzdali katolícku vieru.“

Ako možné riešenie navrhol zriadenie vatikánskeho orgánu zameraného na podporu katolíkov, ktorí sa hlásia k tradičnej forme rímskeho obradu. „Potrebujeme dikastérium,“ uviedol, aby katolíci, ktorí si želajú sláviť bohoslužbu v mimoriadnej forme, „mohli prijímať všetky sviatosti“ v tradičnej liturgickej forme.

Hoci sa kardinál Raymond Leo Burke vyjadril kriticky voči synodalite a mimoriadnemu konzistóriu, na záver prejavil opatrný optimizmus a vyjadril dôveru v Božiu prozreteľnosť a v Kristovo večné vedenie Cirkvi.

„Náš Pán bude vždy hlavou svojej Cirkvi. Zostávame s Ním. Nevyberieme sa iným smerom, len preto, že by sme boli nespokojní so stavom v Cirkvi,“ vyhlásil. „Musíme v prvom rade pristupovať k situácii múdro a potom mať odvahu hovoriť o týchto otázkach a tak dospieť k pravde.“

Lorenzo V.

Zdroj: messainlatino.it

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!

Next
Next

PREČO PIUS XII. UVAŽOVAL O KRIŽIACKEJ VÝPRAVE