V minulom storočí, po dvoch svetových vojnách v rokoch 1914-1918 a 1939-1945, nasledovali vojny, revolúcie a sociálne prevraty rôzneho druhu, čo bolo potvrdením dramatického scenára, ktorý Panna Mária predpovedala vo Fatime v roku 1917 v tom prípade, že svet neprestane naďalej urážať Boha svojimi hriechmi.

„Rozlúčka Cirkvi s duchom križiackych výprav“ je refrén, ktorý sa opakuje už najmenej štyridsať rokov a vystihuje svetonázor istého kresťanstva, ktoré si z ekumenického dialógu urobilo svoje evanjelium. Tento názor je založený na historickom skreslení a rovnako závažnej deformácii cirkevného učenia. V prípade článku Giancarla Zizolu v denníku Repubblica zo 7. júna sa k tomu pridáva aj neprípustná snaha pripísať toto historické a doktrinálne skreslenie samotnému vládnucemu pápežovi. Benedikt XVI., ako povedal na svojej prvej audiencii 27. apríla 2005, si toto meno zvolil nielen na počesť Benedikta XV., ale predovšetkým preto, aby pripomenul výnimočnú postavu veľkého „patriarchu západného mníšstva“, svätého Benedikta z Nursie, ktorý „predstavuje základný orientačný bod pre jednotu Európy a silnú pripomienku neodňateľných kresťanských koreňov jej kultúry a civilizácie“.

Obrázok, ktorý obletel celý svet. Davu, ktorý sa zhromaždil vo Veľkej mešite v Teheráne na spomienkovej slávnosti na vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha, sa zjavil ajatolláh Alí Chameneí s pištoľou po boku. Symbolický význam tejto scény je zrejmý. Chameneí, ktorý je „najvyšším vodcom“ islamskej republiky. Chce vyjadriť svoje odhodlanie bojovať proti nepriateľovi, ktorému čelí, až do trpkého konca. Ktorého nepriateľa? Na svojom profile X Chameneí poukázal na „sionistický režim“ a vyzval islam k jednote v tejto vojne. Islamské krajiny,“ povedal, ‚majú ‘spoločného nepriateľa. Nepriateľ Iránu je nepriateľom Iraku, rovnaký nepriateľ je aj Libanon. Nepriateľ nás všetkých je rovnaký“.

Obvinenia Basema Naima voči Taliansku nestačili, teraz prichádzajú priame hrozby islamských teroristov: „ Dobyjeme Rím“.

Priatelia, dnes som o 10:00 slávil svätú omšu na oltári svätého Filipa Neriho, patróna Ríma. Dnes, na sviatok svätého Františka z Assisi, patróna Talianska. Svätec z Assisi patrí medzi najzdeformovanejšie postavy dejín. Mnohí ho vykresľujú ako snílka, s hlavou oblakoch, hrajúceho sa s vtáčikmi. Za tento pokryvený obraz je zodpovedný kalvínsky historik Paul Sabatier (1854-1941). Realita je taká, že František bol božím mužom a bojovníkom, ktorého odvaha zatriasla Sultánovou sebaistotou, keď ho pozýva k jedinej pravej viere, ktorou je tá katolícka (aký rozdiel medzi tým, čo dnes niektorí tvrdia) a jediná spása spočíva v Kristovi.

Čo sa deje vo svete a v Cirkvi? Prečo sa zdá, že sa všetko rozpadá? Čoraz viac ľudí prežíva dramatickú nespokojnosť, pretože majú pocit, že sa rúcajú všetky záchytné body: náboženstvo, rodina, politika, ekonomika, ideály. Dokonca sa niektorým zdá, že na tomto rozvrate sa podieľa aj príroda.

Pri zdanlivo nekonečnom slede nešťastí a katastrof, ktoré sužujú dnešný svet, stačí len letmý pohľad na titulky správ, aby sa človek zaujímal o knihu, ktorá sľubuje „vedu kríža“[1]. Napriek tomu, že v porovnaní s jej metafyzickejšími spismi je kniha Edity Steinovej Veda kríža (Kreuzewissenschaft) trochu málo preskúmaná, vyniká v jej diele prinajmenšom z troch dôvodov: 1) svojou mimoriadne krásnou prózou a vášnivým štýlom; 2) svojou vynikajúcou aplikovateľnosťou na každodenný život; a 3) načasovaním ako posledného diela, ktoré napísala.

Biskupi Slovenska v roku 1947 na počiatku komunistickej diktatúry nariadili, aby sa vo všetkých kostoloch, po každej svätej omši  konalo zasvätenie Slovenska Panne Márii. V modlitbe okrem iného recitovali nasledovné slová: „Pod tvoju ochranu sa utiekame my, dedičstvo tvoje, národ tvoj, ktorí sa cítime tvojimi dietkami a pre zvláštnu ochranu tvoju teba dobrou Matkou nášho národa a našu domovinu domovinou Mariánskou krajinou voláme.“

Tieto slová vyjadrujú úctu slovenského národa k Panne Márii, ktorá siaha až do čias prvého tisícročia.

Na začiatku 20. storočia sa v Európe dostala do popredia nová filozofická škola, ktorá sa pokúsila priviesť moderné myslenie ku „kritickej zrelosti“. Zakladateľom novej školy bol Edmund Husserl (1859 - 1938), profesor v Göttingene a Freiburgu, ktorý v ľudskom vedomí hľadal objektívnosť poznania a hodnôt.

V kruhu Husserlových spolupracovníkov vynikali dvaja mladí vedci, Edita Steinová a Martin Heidegger, ktorých protichodné intelektuálne a existenciálne cesty akoby symbolicky vystihovali rôzne možnosti, ktorým čelí moderná filozofia a civilizácia. Martin Heidegger, pôvodom katolík, prešiel teoretickú trasu moderného imanentizmu až do konca a dospel k nihilizmu, ktorý je rovnako nejednoznačný ako radikálny; vystriedal Husserla na katedre, pridal sa k národnému socializmu a po vojne ukončil svoj život ako uznávaný filozof; dnes je kontroverzným prorokom postmodernej ľavice.

Medzi rehoľnými rádmi, ktoré sa venujú kontemplatívnemu životu, majú osobitné postavenie karmelitáni. Karmelitánske kláštory sa nachádzajú po celom svete. Cirkvi dali nespočetné množstvo svätcov a vzorov.

Mnohé karmelitánske kláštory sú teraz v kríze, pretože nemajú povolania. Mníšky vymierajú. Kláštor za kláštorom sa zatvára. Každé zatvorenie predstavuje tragédiu a koniec orodovania kláštora u Boha za miestnu komunitu, Cirkev a svet.

Uverejňujeme úvod Virginie Coda Nunziante k novému dielku, ktoré vydalo vydavateľstvo Edizioni Fiducia s názvom Le Martiri della Purezza (141 strán, 15€). Je to 15 rôznych príbehov mladých svätých mučeníkov od prvých storočí Cirkvi po súčasnosť.

Od 24. júna 1981 sedem mladých ľudí, Marija Pavlović Lunetti, Mirjana Dragičević Soldo, Ivanka Ivanković Elez, Vicka (Vida) Ivanković, Ivan Dragičević, Jakov Čolo a Petar Ljubičić, tvrdí, že boli svedkami zjavení Panny Márie na Podbrde, hore v Medžugorí. Prefekt Dikastéria pre náuku viery a sekretár Doktrinálnej sekcie dnes ráno predstavili niekoľko záverov o tomto fenoméne, ktoré sú spracované v dlhom dokumente.

Láska k čnosti čistoty a láska k povolaniu katolíckej ženy

Pius XI. varoval mladých katolíkov pred duchom sveta, ktorý „nerobí nič iné, len núti ženy opustiť všetok zmysel pre dôstojnosť, znásobuje príťažlivosť drzosti, nemravnosti, neskromnosti vo všetkých formách a najmä v ženskom obliekaní. Táto úvaha stačí na to, aby sme pochopili, čo si treba myslieť o niektorých moderných trendoch, v ktorých sa prejavujú všetky perfídne lákadlá, všetky zlé tendencie sveta.  (...) Svet pozýva ženu tam, kde nenájde nič iné ako falošné, klamlivé zdvorilosti či pozornosť, ktoré v skutočnosti nie sú ničím iným ako skutočnými urážkami, skutočným zneuctením jej dôstojnosti. Mladí katolíci preto nesmú váhať a musia odhodlane pokračovať vo svojom dobrom boji, v ktorom ide o česť Boha a jeho Cirkvi a zároveň o ich vlastnú česť, o ich dôstojnosť, o všetko, čo je pre nich najkrajšie, najslávnejšie, najcennejšie.“

Láska k čnosti čistoty a láska k povolaniu katolíckej ženy

Pius XI. varoval mladých katolíkov pred duchom sveta, ktorý „nerobí nič iné, len núti ženy opustiť všetok zmysel pre dôstojnosť, znásobuje príťažlivosť drzosti, nemravnosti, neskromnosti vo všetkých formách a najmä v ženskom obliekaní. Táto úvaha stačí na to, aby sme pochopili, čo si treba myslieť o niektorých moderných trendoch, v ktorých sa prejavujú všetky perfídne lákadlá, všetky zlé tendencie sveta.  (...) Svet pozýva ženu tam, kde nenájde nič iné ako falošné, klamlivé zdvorilosti či pozornosť, ktoré v skutočnosti nie sú ničím iným ako skutočnými urážkami, skutočným zneuctením jej dôstojnosti. Mladí katolíci preto nesmú váhať a musia odhodlane pokračovať vo svojom dobrom boji, v ktorom ide o česť Boha a jeho Cirkvi a zároveň o ich vlastnú česť, o ich dôstojnosť, o všetko, čo je pre nich najkrajšie, najslávnejšie, najcennejšie.“

Križiacka výprava za čistotu vznikla 16. júla 2021 z iniciatívy skupiny mladých Talianok, ktoré si uvedomovali, že ženy dnes nepoznajú svoju úlohu, svoju prirodzenosť a svoje poslanie. Zámerom Križiackej výpravy je preto oživiť vedomie ženy, ktorá je nielen „ženou“, ale aj katolíčkou a ako katolíčka má povinnosti, na ktoré nemôže zabudnúť.

„Chváliť nám treba slávnych mužov“

Tieto slová svätého Písma, ktoré si opakujeme každý rok na sviatok svätých Cyrila a Metoda sú azda tými, ktoré aj najviac potrebujeme počuť. Stalo sa už takmer Slovenskou charakteristikou, že my Slováci sme závistliví a nevieme vysloviť uznanie tým, ktorí si to medzi nami zvlášť zasluhujú. Akoby nás naše dejiny viedli k tomu, že my sme tí maličkí, a tí, ktorí nás presahujú by nás azda len vykorisťovali. Z kresťanského pohľadu je však stvorenie hierarchicky usporiadaným spoločenstvom, kde má každý svoje miesto a máme si navzájom slúžiť každý darmi, aké nám boli zverené.

Hoci niektorí hlupáci zatvárajú oči pred najzjavnejšou skutočnosťou a s potešením tvrdia, že svet, v ktorom žijeme - svet pochybností, naturalizmu, morálnej nedisciplinovanosti a uctievania pozemského šťastia - je v súlade s Bohom, je potrebné veriť v opak, pretože Panna Mária nám povedala opak.

Vo fatimskom posolstve z 13. júla 1917 Panna Mária doslovne povedala: „Vojna sa čoskoro skončí, ale ak neprestanú urážať Boha, počas pontifikátu Pia XI. sa začne iná, ešte horšia. Keď uvidíte noc ožiarenú neznámym svetlom, vedzte, že je to veľké znamenie, ktoré vám Boh dáva, že ide potrestať svet za jeho zločiny prostredníctvom vojny, hladu a prenasledovania Cirkvi a Svätého Otca.“

Nastal čas oprášiť si Jane Austenovú: „Aké príšerné horúčavy. Nútia ma k neustálej neelegancii. Ako jej to môžete vyčítať? V lete máme všetci rovnako nešťastný osud: každé ráno sa v šatníku vracia tá istá nevyriešená otázka: skromnosť alebo prežitie? Slušnosť alebo pohodlie? Elegancia alebo sviežosť? Pokušenie je veľmi silné.“

„Čím len bude tento chlapec?“

Táto otázka znie banálne, všedne, ako keď na nepoškvrnenom lístku nového života vyrašili prvé žilky. Ak si však ľudia z neďalekej krajiny kladú túto otázku, je to preto, že udalosti okolo narodenia Predchodcu sú znamením zvláštnej Božej priazne voči tomuto dieťaťu: „Lebo Pánova ruka bola s ním.“ (Lk 1, 66).