Svätá Edita Steinová a Martin Heidegger: dva protikladné životy

Foto: commons.wikimedia.org

Na začiatku 20. storočia sa v Európe dostala do popredia nová filozofická škola, ktorá sa pokúsila priviesť moderné myslenie ku „kritickej zrelosti“. Zakladateľom novej školy bol Edmund Husserl (1859 - 1938), profesor v Göttingene a Freiburgu, ktorý v ľudskom vedomí hľadal objektívnosť poznania a hodnôt.

V kruhu Husserlových spolupracovníkov vynikali dvaja mladí vedci, Edita Steinová a Martin Heidegger, ktorých protichodné intelektuálne a existenciálne cesty akoby symbolicky vystihovali rôzne možnosti, ktorým čelí moderná filozofia a civilizácia. Martin Heidegger, pôvodom katolík, prešiel teoretickú trasu moderného imanentizmu až do konca a dospel k nihilizmu, ktorý je rovnako nejednoznačný ako radikálny; vystriedal Husserla na katedre, pridal sa k národnému socializmu a po vojne ukončil svoj život ako uznávaný filozof; dnes je kontroverzným prorokom postmodernej ľavice.

Edita Steinová, Husserlova obľúbená žiačka, pôvodom Židovka, konvertovala na katolicizmus po bolestnom osobnom hľadaní. Obrátila sa chrbtom k žiarivej univerzitnej kariére a plnosť Pravdy a Života, po ktorej túžila, našla vo filozofii Bytia svätého Tomáša Akvinského a vo vnútorných hlbinách Karmelu. Svoju úplnú oddanosť Kristovi spečatil mučeníckou smrťou. Zaslúži si, aby sme si ju pripomínali.

Edith Steinová sa narodila v roku 1891 vo Vroclave ako jedenáste dieťa horlivého židovského manželského páru. V roku 1910, po úspešnom ukončení stredoškolského štúdia, sa zapísala na Vroclavskú univerzitu. V roku 1913 prestúpila na univerzitu v Göttingene, kde sa zoznámila s filozofom Husserlom, ktorého asistentkou sa stala spolu s o dva roky starším Martinom Heideggerom. 

Autobiografia svätej Terézie z Avily, ktorú čítala počas letnej noci v roku 1921, zmenila jej život. Edita bola sama v dome na vidieku u priateľov, ktorí na krátky čas odišli. Rozpráva: „Z knižnice som si náhodou vzala knihu; mala názov „Život svätej Terézie, ktorý sama vyrozprávala“. Začala som čítať a nemohla som ju pustiť z ruky, kým som ju nedočítala. Keď som ju zavrela, povedala som si: „Toto je pravda.““

Napriek vôli rodičov bola Edita pokrstená a na Nový rok 1922 prijala prvé sväté prijímanie. Odvrátila sa od úspešnej budúcnosti a 14. októbra 1933, keď sa v Nemecku dostal k moci nacizmus, vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Kolíne nad Rýnom s menom sestra Terézia Benedikta od Kríža.  Páter Cornelio Fabro o nej napísal: „Karmelitánsky život jej vlial pokoj do duše, plnosť života, nevýslovnú radosť srdca, ktorá vyžarovala na tých, ktorí sa k nej mohli pri vzácnych príležitostiach priblížiť. (Edita Steinová, dalla filosofia al supplizio, in „Ecclesia“, IX, 7 ,1949, s. 1 - 2. 344-346). 

21. apríla 1933 bol Martin Heidegger na návrh skupiny profesorov z radov národných socialistov zvolený za rektora Albert-Ludwigs-Universität vo Freiburgu. Dňa 21. apríla 1938 zložila sestra Terézia Benedikta od Kríža večné sľuby v karmelitánskom ráde. O niekoľko dní neskôr, 26. apríla, zomrel vo Freiburgu jej učiteľ Edmund Husserl, ktorý vyslovil slová o opustenosti v Bohu. Martin Heidegger po búrlivom milostnom vzťahu so svojou žiačkou Hannah Arendtovou zomrel v roku 1976 vo Freiburgu ako osemdesiatšesťročný.

V noci 30. decembra 1938 Edita opustila karmelitánsky kláštor v Kolíne nad Rýnom, aby sa uchýlila do karmelu Echt v Holandsku. Napísala: „Mám utkvelú myšlienku: tu dole nemáme žiadne trvalé bydlisko. Netúžim po ničom inom, len aby sa vo mne a skrze mňa plnila Božia vôľa: ako dlho ma tu nechá a čo bude potom? To všetko závisí od Neho, a preto sa nemusím vôbec znepokojovať. Je však dôležité veľa sa modliť, aby som zostala verná za každých okolností“.  „Odteraz,“ píše vo svojom testamente, „prijímam smrť, ktorú mi Boh určil, s radosťou a s úplnou podriadenosťou jeho najsvätejšej vôli. Prosím Pána, aby prijal môj život a moju smrť na svoju slávu a oslavu [...], za židovský národ, aby Pána  svoji prijali a aby prišlo jeho kráľovstvo [...] Za spásu Nemecka a za mier vo svete; napokon za svojich príbuzných, živých i mŕtvych, a za všetkých, ktorých mi Boh zveril: aby sa nikto nestratil“.

  Po vypuknutí druhej svetovej vojny v máji 1940 okupovali Holandsko Nemci. Dňa 2. augusta 1942 dal ríšsky komisár zatknúť všetkých neárijských rehoľníkov a rehoľníčky v kláštoroch, spolu asi 300, ako odvetný akt voči holandskému episkopátu, ktorý sa verejne postavil proti prenasledovaniu Židov. Sestra Terézia Benedikta bola spolu so svojou sestrou Rosou internovaná v koncentračnom tábore Auschwitz, kde 10. augusta 1942 zomrela v plynovej komore.

Sestra Terézia Benedikta od Kríža, karmelitánka, panna a mučeníčka, bola v roku 1987 Jánom Pavlom II. vyhlásená za blahoslavenú, v roku 1998 kanonizovaná a spolu so svätou Katarínou Sienskou a svätou Brigitou Švédskou povýšená na spolupatrónku Európy.

Veľkosť Edity Steinovej ešte viac ako v jej mučeníctve spočívala v hrdinskom rozhodnutí, ktorým sa rozhodla odvrátiť od ducha sveta a ponoriť sa do duchovných hlbín Karmelu. Milosť mučeníctva bola odmenou za túto vrúcnu lásku k Pravde, ktorá bola vedúcou niťou jej života.

Prof. Roberto de Mattei

Zdroj: radioromalibera.org

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!

Každý týždeň nový podcast otca Ľubomíra o duchovnom živote a aktuálnom dianí nájdete na Youtube, Spotify alebo ApplePodcast.